Profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka je chronický nedostatok

Rate this item
(0 hlasov)

“Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, posunkové jazyky sú jazyky ako každé iné. Každý členský štát má okrem hovoreného jazyka aj ekvivalent posunkového jazyka. Posunkové jazyky majú svoju gramatiku, vetnú skladbu, a čo je najdôležitejšie, umožňujú dorozumievať sa miliónom ľudí v Európskej únii. Je preto veľmi dôležité, aby došlo k ich oficiálnemu uznaniu.”

Na Slovensku máme od roku 1995 zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb. Poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská dlhodobo upozorňuje, že zákon nezabezpečuje posunkovému jazyku plnohodnotné postavenie a nepočujúci preto v praxi narážajú na množstvo problémov.

„Profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka je priam chronický nedostatok. Je to spôsobené tým, že na Slovensku nie je možné posunkový jazyk na rozdiel od ostatných jazykov riadne študovať. Tlmočníci sú odkázaní iba na absolvovanie kurzov, ktoré v súčasnosti nikto nerealizuje. Ďalším problémom je nedostatočné financovanie tlmočníckych služieb.“

To, že tlmočníci do posunkového jazyka chýbajú na našich školách a tiež na veľkom množstve verejných úradov, Slovensku nedávno vytkol aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v roku 2010 sme sa však k tomu, že týchto profesionálov zabezpečíme, zaviazali.

Iba jedna z foriem

V texte uznesenia sa ďalej zdôrazňuje, že posunkový jazyk je iba jednou z možných foriem komunikácie. Nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchnutí, ako aj hluchoslepí by mali mať plnohodnotný prístup ku komunikácií, ako aj k titulkovaniu, prepisu hovorenej reči a ďalším komunikačným formám. Europoslanci v tomto smere adresujú kritiku tiež do vlastných radov a na zabezpečenie týchto služieb vyzývajú aj všetky európske inštitúcie.

„Treba priznať, že ani samotný Európsky parlament nie je ešte stále úplne prístupný. Mojim nepočujúcim kolegom – poslankyni Helge Stevens a poslancovi Adamovi Kósovi sa stáva, že prídu na rokovanie, kde tlmočenie do posunkového jazyka zabezpečené nie je. Treba si uvedomiť, že tu nejde o žiadnu kompenzáciu, ale o prostriedok komunikácie. Mne by sa tiež nepáčilo, ak by mi Parlament nezabezpečil tlmočenie do slovenčiny.“

Europoslankyňa dodáva, že ak chceme, aby sa situácia zlepšila v členských štátoch, musí ísť Európsky parlament v tomto smere príkladom.

V Európskej únii žije približne 1 milión nepočujúcich, ktorí sa dorozumievajú prostredníctvom posunkového jazyka. Ďalších 51 miliónov osôb trpí nejakou formou poruchy sluchu a časť z nich posunkový jazyk tiež používa. Na Slovensku žije asi 200 000 ľudí s rôznym stupňom straty sluchu.

Niektorí z nich sa so sluchovým postihnutím narodia, iní sluch strácajú postupne. Ročne sa u nás narodí asi 200 detí s poruchou sluchu, až 90 – 95 % z nich počujúcim rodičom.

Jana Žitňanská je poslankyňou Európskeho parlamentu od roku 2014. Je podpredsedníčkou Výboru pre práva žien, členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a členkou skupiny pre zdravotné postihnutie. V roku 2015 absolvovala kurz posunkového jazyka.

Zdroj: europskenoviny.sk