Problém občerstvenia a stravovania na verejných miestach pre ľudí s celiakiou

V porovnaní s inými dietetickými ochoreniami (napr. diabetes) sa v spoločnosti o problematike celiakie veľmi málo hovorí. Informovanosť o celiakií je veľmi nízka až takmer žiadna. Keď sa zameriame na oblasť verejného stravovania zistíme, že vedomosti pracovníkov týchto zariadení (tak vedúcich stravovní ako aj kuchárov) o bezlepkovej diéte sú minimálne a stravovňa nie je schopná poskytnúť stravníkovi zaručenú bezlepkovú stravu. Stále väčšia skupina ľudí sa tak dostáva do situácie, že nie je schopná sa stravovať mimo domu. Pri dnešnom tempe života  sú celiatici odkázaní buď na suchú stravu, alebo na raňajky a večere doma.

Veková skladba celiatikov je rôzna, ale veľkú skupinu tvoria školopovinné deti, u ktorých vyvážená plnohodnotná strava ovplyvňuje ich rast a vývoj a tak aj celkový zdravotný stav do budúcnosti. Je najvyšší čas, aby sa kompetentní začali vážne zaoberať problematikou stravovania celiatikov v celej jej šírke a snažili sa odstrániť príčiny, ktoré hendikepujú túto skupinu spoločnosti.

Nedostatok informácií a nedostatočná osveta o tomto ochorení, v neposlednom rade vysoká cena základných bezlepkových surovín a v rámci populácie pomerne nízke percento evidovaných celiatikov ( štatistiky zatiaľ nie sú známe) sú hlavnými príčinami súčasnej situácie v ich verejnom stravovaní. Z tých istých príčin zrejme pretrváva aj slabá dostupnosť surovín pre  prípravu bezlepkovej stravy, nesystémovosť v ich výrobe a zásobovaní. Nie je dôveryhodné značenie potravín medzinárodne zavedeným označením bezlepkových potravín aj keď je potrebné uznať že za posledné 2 – 3 roky sa situácia na Slovensku v tejto oblasti zlepšila.

Prvým predpokladom, aby bolo možné vybudovať sieť zariadení verejného stravovania na Slovensku je vyškolenie personálu tak, aby takáto strava spĺňala všetky zdravotné a hygienické parametre a bola pre stravníka – celiatika bezpečná. Problémom pre zariadenia verejného stravovanie bude zrejme aj zvláštny režim pre prípravu bezlepkovej stravy, pretože je vylúčené aby sa pripravovala súčasne so stravou pre ostatných stravníkov. To si vyžaduje zvýšené náklady na zariadenie kuchyne a samostatné skladové priestory. Zatiaľ však situácia v stravovaní celiatikov v zariadeniach verejného stravovania na Slovensku nie je len problematická, ale žiaľ nie je riešená vôbec.

 Treba však dúfať, že tak ako to zvládli vyspelejšie štáty EÚ a s úspechom to začala riešiť Česká republika (z vlastných skúseností) v skorej budúcnosti aj celiatik na Slovensku pozná, že je plnoprávnym členom spoločnosti.

Celiakia – ťažké zdravotné postihnutie je vrodené, celoživotné autoimunitné ochorenie, ktoré je spôsobené poškodením sliznice tenkého čreva v dôsledku toxického pôsobenia lepku.

Lepok (glutén) je súčasťou obilnín (pšenica, jačmeň, ovos, raž) a preto tieto rastlinné produkty sú vylúčené z jedálneho lístka celiatika. Obilniny sú však súčasťou technologických výrobných postupov pri priemyselnom spracovaní mnohých potravín   ( mäsové výrobky, vegeta, cukrovinky omáčky , často liečivá a potravinové doplnky...) a tak sortiment celiatikmi „ nepoužiteľných“ potravín sa rozšíril do takých rozmerov, že vo veľkej miere obmedzuje možnosť stravovania sa mimo vlastnej domácnosti. Pre celiatika je bezpodmienečne potrebné upraviť stravovanie tak, aby bol z ich stravy vylúčený lepok v akejkoľvek forme .

Možné dôsledky neliečeného ochorenia sú ťažké – zvýšený výskyt nádorových ochorení, kožné, kostné, očné a neurologické komplikácie, diabetes, epilepsia, neplodnosť a iné. Keď si uvedomíme, že jediným liekom celiatika je celoživotná, prísna bezlepková diéta odkryje sa závažnosť problému stravovania, ľudí trpiacich celiakiou  vo verejných stravovacích zariadeniach