Ako každá iná mama

Ingríd Brečová

Materstvo si užívam ako každá mama. Som ženou s reumatickým ochorením, som si vedomá svojich obmedzení, ale nikdy som neľutovala, že som sa rozhodla byť matkou. Urobím všetko preto, aby môj syn nikdy nepovedal: „ ja nemôžem ísť tam, nebol som, nemám ...“, len preto, že má mamu s reumatickým ochorením. To jednoducho nemôžem dopustiť.

Necítim sa izolovaná, dieťa ma neobmedzuje a rozhodne sa nenudím. Naučila som sa, že nemusím všetko zvládnuť v jeden deň – navariť, oprať, ožehliť. Dôležité je postarať sa o dieťa. Používala som triky a vlastne zostalo mi to po dnešný deň. Oblečenie pre syna kupujem o číslo väčšie a také, ktoré netreba žehliť. Uprednostňujem kvalitu pred kvantitou. Nie je hanbou nakúpiť oblečenie v obchode s nápisom second hand. Pri prebaľovaní sa hrával s plienkou, pri obliekaní som mu dala ponožky, lebo práve čo som držala v ruke ja, bolo pre neho zaujímavé a práve to potreboval! Pokiaľ som to nevedela, tak sme spolu „zápasili“ a bežné činnosti každého dňa nám dali obom dosť zabrať a mňa značne vyčerpávali. Nakupujem raz týždenne, každý deň ísť do obchodu je zaťažujúce a keď sa niečo zabudnem, tak je to zabudnuté. Jednoducho sa musím bez toho zaobísť.

Ja som si vedomá, že Jakubka nikdy nenaučím lyžovať, ale to predsa neznamená, že som horšia matka, že som nezodpovedná ... Som len iná. Podľa mňa je dôležité, aby mu napríklad lyžovanie nebolo upierané a nezáleží na tom, kto ho to naučí. Samozrejme, že by som bola radšej, ak by som to bola ja - jeho mama, ale choroba si nevyberá a ja som o tomto mojom obmedzení vedela. Väčšinou takéto myšlienky človeka napadnú, keď sa to snaží podsunúť okolie a rieši za mňa to, čo ja mám dávno zrátané ako „dve a dve, sú predsa štyri“!

Neviem s presnosťou povedať, či sú na ubolené kĺby sú horšie prechádzky, či nosenie dieťatka na rukách alebo nočné vstávanie. Keď človeka bolí, tak bolí! A naplno! Niekedy si v duchu hovorím: „táto bolesť to sa nedá vydržať, to je príšerné... a na druhí deň je to ešte horšie“. Príroda je múdra, dostanem len takú záťaž, ktorú som schopná uniesť. Môžem povedať, že prítomnosť dieťatka  je skúsenosťou, je to najdôležitejšia skúška v živote človeka, je to radosť, vďačnosť, že práve ja mu pomôžem objavovať svet. Všetok čas trávim s Jakubkom a obdivujem každý jeho pohyb. Teším sa na všetko čo príde, každý deň je vzrušujúci a je pre mňa novým dobrodružstvom. Jakub - Leo je pre mňa všetko - svetlo, láska, domov…

Nájdem si čas na prácu v treťom sektore, kde pracujem ako dobrovoľníčka, občas dobré divadelne predstavenie, koncert s priateľmi a rôzne spoločenské stretnutia, či školenia. Dovolenka, spoznávanie krás Slovenska patrí  k rodičovskej dovolenke samozrejme s Kubom.

Myslím si, že ak nás niečo obmedzuje, tak sme to my sami. Nedajme sa diskriminovať okoliu, nepoddávajme sa chorobe a nebojme sa zmeny! Ak človek chce, dokáže zvládnuť veľa. Kým neskúsim, nepoznám akou obrovskou silou disponujem. Nie som ani lepšia, ani horšia ako iné ženy. Som len iná. Som matka s hendikepom. Robím veci ako každá iná žena, matka, ale trochu inak. Jednoducho po svojom, tak ako to najlepšie vyhovuje mne a synovi.  Ak má okolie s tým problém, tak nech má. J To nie je môj problém a tak nemám, čo riešiť. Som presvedčená, ak by ľudia sa starali o seba a neposudzovali a neodsudzovali, boli by šťastnejší. Zaujíma ich šťastie iných a na to vlastné im nezostáva čas. 

Nikdy som nič neľutovala, riadim sa rozumom, citom, žijem život, čo mi bol daný. Zodpovedne poviem, ak by som mala možnosť napísať si scenár života sama, nezmenila by som ani čiarku

 

Dovolím si hrdo povedať:„žena s reumatickým ochorením dokáže splniť tú najženskejšiu úlohu – stať sa matkou“. 

Prajem Vám všetkým, čo ste vydržali a čítali záver obyčajného, niekedy zložitejšieho, no pre mňa krásneho života s reumatickým ochorením, aby ste sa v živote rozhodli vždy tak, aby ste boli samy spokojní a neľutovali svoje činy – rozhodnutia. Prajem Vám veľa odvahy lebo niekedy musíme skočiť a až počas pádu treba hľadať záchranné lano.

Surge et ambula – nápis na Kolonádovom moste pri soche Barlolamača v Piešťanoch. Znamená: Vstaň a choď! A ja dodávam: „žiť svoje sny“! Možno i tie rodičovské.