Výskum v rozvojových krajinách Afriky a Ázie

V rokoch 2004-2006 sa v rozvojových krajinách Afriky a Ázie (Lesotho, Zambia, Zimbabwe, Bangladez, Uganda, Malawi, Afganistan a i.) uskutočnil medzi ľuďmi s postihnutím prieskum týkajúci sa ich životných podmienok a ich integrácie v spoločnosti

Závery boli podobné ako u ľudí s postihnutím u nás v Európe (ako bezbariérový prístup v dopravných prostriedkoch a budovách, vzdelanie, zamestnanie, začlenenie sa do spoločnosti atď). Rozdiel je v tom, že ľudia s postihnutím z rozvojových krajín sa musia zaoberať navyše aj úplne odlišnými životne dôležitými otázkami a na mnohé veci sa pozerajú z iného uhla pohľadu.

 

V prvom rade mnohí ľudia s postihnutím v rozvojových krajinách niekedy nemajú ani základnú znalosť o svojich právach. Existujú organizácie pre ľudí s postihnutím (tzv. DPO), ktoré bojujú za práva týchto ľudí, pomáhajú im ich práva spoznávať, aby sa mohli zúčastňovať na rozhodovaní o životne dôležitých otázkach a snažia sa získavať i podporu od štátu.

Na jednej strane mnohí ľudia s postihnutím by prijali viac kníh v brailovom písme, na druhej strane odhalil výskum alarmujúci výsledok a to, že len 3% detí s postihnutím v rozvojových krajinách navštevuje školu a väčšina z nich je segregovaných. Preto je hlavným cieľom DPO organizácií, aby ľudia s postihnutím dosiahli aspoň základné vzdelanie.

Ďalším veľkým problémom pre ľudí s postihnutím sa ukázali byť prírodné katastrófy (tsunami, záplavy, tornáda, zemetrasenia atď), stavy núdze a vojny. Je veľa kníh o tom, ako sa zachovať v prípade katastrófy alebo núdze, ale nie sú knihy, ktoré by sa zaoberali touto problematikou určenou pre ľudí s postihnutím.

V Afganistane trvala vojna 25 rokov. V situáciách konfliktov a prírodných katastróf (ktoré sú ľuďom u nás neznáme) to najviac postihuje chudobných ľudí žijúcich v nehostinných oblastiach. Netreba veľkú predstavivosť na to, aby sme si uvedomili, že ľudia s postihnutím, ktorí sú v rozvojových krajinách tí najchudobnejší z najchudobnejších a už sú vylúčení zo spoločnosti, sú na tom najhoršie. Je pochopiteľné, že takíto ľudia riešia viac ako otázku svojich práv, skôr základné problémy  ako je pitná voda, jedlo a oblečenie.

Vláda siutáciu ľudí s postihnutím nerieši. Napríklad v Afganistane vynakladá vláda obrovské prostriedky na odmínovanie, ale už vôbec sa nezaujíma o ľudí, ktorí mínovanie prežili a nesú následky.

Hlavne krajiny Afriky ohrozuje vírus HIV a AIDS. Je veľmi dôležité zvýšiť povedomie ľudí o tejto chorobe a o jej prevencii medzi ľuďmi s postihnutím. Jedným z pálčivých problémov v Zimbabwe je sexuálne násilie na ženách s postihnutím. Preto tu ženy s postihnutím, ktoré sa stali obeťou zločinu, bojujú za svoje právo svedčiť na súde. Zákon z roku 2001 im to umožňuje, ale čo je smutné, v praxi sa jeho ustanovenia neuplatňujú.

Výskum prišiel aj na skutočnosť, na ktorej sa zhodli účastníci z viacerých krajín. Výstižne to vyjadrila organizácia nevidiacich v Zambii: „Ľudia s postihnutím by sa mali zúčastniť na vytváraní samotného výskumu, pretože sa cítia byť tými pravými na to, aby vyslovili, čo chcú, aby sa v ich živote urobilo. Nechcú, aby sa rozhodovalo o nich bez nich”.

Preložila: Katarína Šelestiaková

Zdroj: Lessons from the Disability Knowledge and Research Programme.

www.disabilitykar.net