Trendy vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím

 

 

„Každý človek je schopný učiť sa v akomkoľvek veku”.

Trendy vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím.

Autorky: Mgr. Iveta Mišová, Mgr. Zuzana Kolláriková

Medzi základné ľudské práva patrí právo na vzdelávanie. Vzdelávanie neznamená len chodiť do školy. Znamená tiež odborný tréning a celoživotné (ďalšie) vzdelávanie.

Napriek tomu podľa našich skúseností hlavnou oblasťou diskriminácie ľudí s mentálnym postihnutím zostáva vzdelávanie. Je to tiež najdôležitejšia oblasť, pretože otvára dvere do budúceho života v komunite a najmä na trh práce. Vzdelávanie je základným kameňom akejkoľvek antidiskriminačnej legislatívy.

Vo väčšine európskych krajín sú deti s mentálnym postihnutím odmietané v školách hlavného prúdu. Ak by ich aj prijali, nemali by vhodnú a primeranú podporu, aby boli úspešné. Antidiskriminačná legislatíva v oblasti vzdelávania musí obsahovať poskytovanie adekvátnej podpory, aby sa maximalizoval potenciál každého dieťaťa. Situácia v Slovenskej republike je podobná. Deti sa môžu vzdelávať v špeciálnych školách, poznáme prípady, keď sa deti vzdelávajú integrovane v bežnej škole, je ich však málo. Tieto deti majú individuálny vzdelávací plán, podporného pedagóga, asistenta a musia byť splnené ďalšie dôležité podmienky, aby integrácia bola úspešná. Darí sa to len vďaka entuziazmu zopár nadšených pedagógov, riaditeľov a rodičov.

Horšia situácia je v ďalšom vzdelávaní. Celoživotné vzdelávanie umožňuje človeku s postihnutím stať sa autonómnym, je dôležité z hľadiska inklúzie, osobných ambícií, z ekonomického hľadiska. Nikdy nie je neskoro začať sa vzdelávať. Vzdelávanie dospelých je príležitosť pre väčšiu nezávislosť, emancipáciu, sebaurčenie, sebaprezentáciu.

Ak nevzdelávame, môžeme spôsobiť veľa problémov ľuďom s mentálnym postihnutím, rodinám, súrodencom. Problémy môžu vznikať v rôznych oblastiach - vedomosti, partnerský život, komunikácia s prostredím, ale aj schopnosť fungovať v bežnom život. Napriek týmto faktom existujú na Slovensku len ojedinelé vzdelávacie kurzy, väčšinou, alebo vždy ide o projekty.

Jedným z takýchto kurzov bol aj vzdelávací kurz, ktorý Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ZPMP v SR) realizovalo v rámci partnerského projektu „Niekoľko inovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím“ podporeného cez ESF IS EQUAL a realizovaného od júla 2005 do júna 2008.

Vzdelávací kurz vznikol ako reakcia na nedostatok vzdelávacích príležitostí občanov s mentálnym postihnutím. Príprava pre vstup do pracovného prostredia sa často orientuje predovšetkým na nácvik pracovných zručností a návykov. Chýba však výcvik v oblasti sociálnych zručností. Rovnako bola reflektovaná nepostačujúca úroveň schopností občanov s mentálnym postihnutím pre uplatnenie sa v pracovnom prostredí (v chránenej dielni, chránenom pracovisku, na bežnom pracovnom mieste).

Jedným z nástrojov, ako túto situáciu vyriešiť, bolo vytvorenie a realizácia kurzov zameraných na rozvoj komunikačných a profesijných zručností. Pilotný kurz realizovalo ZPMP v SR, ktoré má bohaté skúsenosti s prácou s ľuďmi s mentálnym postihnutím a sleduje novodobé trendy v prístupe k týmto ľuďom.

Vzdelávací kurz sa realizoval v priebehu mesiacov január až jún 2006 a september 2006 až február 2007. Vzdelávanie prebiehalo v Bratislave (v priestoroch PSC Impulz a RC ZPMP v SR) a v Prešove. Niektorí z účastníkov už mali skúsenosti zo zamestnaním, no ich cieľom bolo nadobudnúť viac praktických vedomostí, ktoré by im pri zamestnávaní sa pomohli. Podaktorí pracovali v chránenej dielni, ostatní boli nezamestnaní, mnohí nemali s prácou žiadne skúsenosti.

V prípravnej fáze projektu bola sformovaná pracovná skupina pre vzdelávanie, ktorá bola zostavená z trénerov /lektorov/ kurzu a koordinátorov aktivít daného projektu. Trénermi boli špeciálni pedagógovia.   Pracovná skupina zodpovedala za prípravu a spracovanie podkladov pre zmapovanie potrieb ľudí s mentálnym postihnutím a vytvorenie dotazníka pre ľudí s mentálnym postihnutím, zmapovanie vzdelávacích potrieb občanov s mentálnym postihnutím, spracovanie vyplnených dotazníkov a vypracovanie analýzy, vytvorenie vzdelávacieho programu pre dospelých s mentálnym postihnutím, ktorý bude akceptovať ich špecifické vzdelávacie potreby vo vzťahu k uplatneniu na trhu práce, organizačné a technické zabezpečenie vzdelávacieho kurzu pre ľudí s mentálnym postihnutím, zahájenie a realizáciu vzdelávacích kurzov.

Na základe vyplnených dotazníkov a realizovaných rozhovorov boli identifikované základné problémové oblasti, na ktorých bolo treba v rámci tohto kurzu najviac pracovať. Boli to témy, ktoré jednak vychádzali z požiadaviek účastníkov, ale ktoré zároveň budovali ich osobnosť a pomáhali osvojiť si zručnosti v danej oblasti.

Rozdelené boli do troch oblastí:

  • Sebapoznávanie a nácvik komunikačných zručností (1., 2., 3. téma):

Táto oblasť sa zameriavala na spoznávanie seba, svojich schopností a vlastností, túžob a plánov. Sústredila sa taktiež na budovanie sebavedomia a sebadôvery, pozitívneho myslenia.

  • Práca a zamestnanie (4., 5., 6., 7. téma):

Obsahovala témy ako práca, profesia, prijímací pohovor jeho formálna a obsahová časť. Účastníci kurzu si mali možnosť prakticky vyskúšať ako prijímací pohovor prebieha, ako je potrebné sa naň pripraviť  a ktoré tlačivá sú potrebné pre zamestnávateľa, kde si ich môžu zaobstarať a ako ich treba vypĺňať.

  • Medziľudské vzťahy a riešenie konfliktov (8., 9., 10. téma):

Venovala sa témam ako budovanie vzťahov na pracovisku i v bežnom živote, práva a povinnosti zamestnancov, riešenie konfliktov, asertívne správanie.

Pri jednotlivých témach boli využité nasledujúce metódy: diskusia, riadený rozhovor, inscenačné metódy - hranie rolí, situačné metódy – metóda riešenia problému a iné. Ku každej téme bol vytvorený manuál pre lektorov a manuál s pracovnými listami s ľahko čitateľným textom pre jednotlivých účastníkov kurzu, do ktorých si mali možnosť priamo zapisovať potrebné informácie alebo dokresliť, či inak značiť to, čo ich zaujalo. Snahou lektorov bolo tiež čo najúčinnejšie zapojiť do vzdelávania aj samotné rodiny a asistentov ľudí s mentálnym postihnutím. Na konci vzdelávacieho kurzu účastníci absolvovali exkurziu na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde si overili svoje nadobudnuté poznatky a získali nové skúsenosti.

Ako optimálna veľkosť skupiny bola zvolená skupina o veľkosti maximálne 10 účastníkov, dospelých ľudí s mentálnym postihnutím, s jedným lektorom, ktorí sa stretávali v pravidelných 2 týždňových intervaloch po dobu 6 mesiacov. K jednotlivým stretnutiam boli účastníci pozvaní pozvánkou, kde bol určený čas, miesto stretnutia a téma vzdelávania. Vzdelávacie stretnutia trvali približne 90 minút s 1 prestávkou na občerstvenie. Prebiehalo v neformálnej atmosfére s dôrazom na spoločnú diskusiu všetkých zúčastnených.

Vzdelávací kurz bol ukončený záverečnými skúškami a úspešným absolventom bol odovzdaný certifikát. Na záverečných skúškach  boli v hodnotiacej komisii prítomní vedúci skúšobnej komisie, špeciálny pedagóg a lektor vzdelávania. Pri záverečných skúškach si účastníci kurzu jednu otázku ťahali (otázky tvorili názvy jednotlivých tém) a jednu otázku si určili sami. Pred odpoveďou mali čas na prípravu. Odpovedali jednotlivo, buď samostatne alebo pomocou otázok.

Účastníci vzdelávacieho kurzu sa po absolvovaní záverečných skúšok mali možnosť formou hodnotiaceho dotazníka vyjadriť, či vzdelávací kurz splnil ich očakávania, prípadne čo im na vzdelávaní chýbalo. Spätná väzba od účastníkov kurzu bola veľmi pozitívna.

 

V rámci projektu boli vytvorené publikácie Manuál pre lektorov vzdelávacieho kurzu a Manuál s pracovnými listami pre účastníkov vzdelávacieho kurzu. Oba tieto materiály boli spracované na vysokej odbornej úrovni, boli prehľadné a zrozumiteľné. Manuál určený ľuďom s mentálny postihnutím bol písaný v ľahko-čitateľnom texte v súlade s požiadavkami smernice pre tvorbu easy-to-read textov.

Vyškolených bolo 57 občanov s mentálnym postihnutím, všetci si zlepšili svoje sociálne zručnosti. 8 občanov zmenilo vďaka kurzu svoju sociálnu situáciu.

Vzdelávanie prebiehalo podľa plánu, jednotlivé témy sa preberali a sústavne aj opakovali, aby si klienti osvojili používanie pojmov a ich význam pre praktický život. Tréneri sa snažili pri témach, ktoré to svojim obsahom dovoľovali, precvičovať aj manuálne zručnosti – tvorba projektov – práca s papierom, strihanie, lepenie, triedenie obrázkového materiálu a pod. Využíval sa aj počítač na prácu s textovým editorom a internetom. Po každej téme mali účastníci samostatné domáce prípravy, ku ktorým pristupovali veľmi svedomite a malo to i motivujúci vplyv pre ich každodenný život.

Vzdelávací kurz bol pilotným kurzom, ktorý mal ukázať klady, ale určite aj nedostatky, ktoré sa pri práci s ľuďmi zákonite objavujú. Podľa nášho názoru by malo mať vzdelávanie dlhodobejší charakter a ako sa vyjadrili účastníci a ich blízke okolie, pokračovanie kurzu by sa malo zamerať i na precvičovanie manuálnych zručností. Ako vhodné sa javí vytvorenie špecifických individuálnych vzdelávacích programov, ktoré absolvujú uchádzači o zamestnanie zo znevýhodnených skupín – občania s mentálnym postihnutím.

Aby sa občania s mentálnym postihnutím mohli uplatniť a  plnohodnotne zaradiť do pracovného procesu, vyžadujú si individuálny prístup a čas vyhradený na tréning jednotlivých pracovných zručností, aby mohli vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť. Keďže naším cieľom je pomôcť im zaradiť sa do pracovného prostredia, chceli sme aj pomocou tohto projektu prispieť k vytvoreniu nových pracovných miest a k zamestnaniu občanov s mentálnym postihnutím. To sa nám z časti aj podarilo, stále je však potrebné s cieľovou skupinou pracovať a pozornosť venovať aj osvete potenciálnych zamestnávateľov a práci s rodinou.