Autizmus – edukácia žiakov s autizmom

Autizmus – edukácia žiakov s autizmom

Spracovala: Mgr. Zuzana Gecziová

„Ani kvapka nevyhĺbi jamku svojou hmotnosťou, ale svojou vytrvalosťou.“  Čínske príslovie

Autizmus  je špecifická duševná porucha. Patrí medzi prenikavé vývinové poruchy (porucha preniká do všetkých častí vývinu jedinca, v prvom rade do vývinu komunikácie, sociálnych vzťahov, predstavivosti, správania, hry a záujmov). Prejavy porúch sú v jednotlivých prípadoch podobné,  no ich stupeň môže byť rôzny. Porucha sa prejavuje v ranom detstve, približne do 3 rokov života.

Do skupiny prenikavých vývinových porúch podľa MKCH-10 (medzinárodná klasifikácia chorôb) patria nasledovné diagnózy: detský autizmus (najčastejšie sa vyskytujúca forma autistickej poruchy), atypický autizmus, Rettov syndróm,  dezintegratívna porucha v detstve, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, nešpecifická prenikavá vývinová porucha.

Príčiny autizmu

Príčiny autizmu nie sú  odhalené. Je veľa rôznych faktorov, ktoré vplývajú na vznik autizmu.   Podľa niektorých teórií sa predpokladá,  že ide o určitú dysfunkciu mozgu, genetické predispozície, infekčné ochorenia, očkovania, antibiotiká a pod. Novšie teórie sa prikláňajú ku  kombinácii viacerých z uvedených faktorov. Jednou z teórií je, že autizmus je metabolická porucha. Porucha určitých mozgových funkcií spôsobuje neschopnosť správne vyhodnocovať senzorické a jazykové informácie, dôsledkom ktorej majú jedinci výrazné ťažkosti vo vývine reči a v komunikácii, v nadväzovaní medziľudských vzťahov a so zvládaním bežných sociálnych poznatkov, zručností a návykov.

Najčastejšie príznaky autizmu

Príznaky autizmu sa prejavujú hlavne v už spomínaných troch oblastiach vývinu, v oblasti reči a komunikácie, v oblasti sociálnej a v oblasti správania, hier a záujmov.

Závažnosť poškodení je veľmi odlišná, vždy závisí od konkrétneho prípadu, v závislosti od veku sú niektoré príznaky správania výraznejšie, ďalej osobnosť, sociálne prostredie a úroveň vzdelania môžu tiež významne ovplyvniť správanie  postihnutého jedinca. Približne tri štvrtiny detí s autizmom sú mentálne retardované, spolu s autizmom sa môže vyskytovať pridružené telesné alebo zmyslové postihnutie, epilepsia a i.

Základné aj variabilné znaky autistickej poruchy sú východiskom pri stanovení diagnózy poruchy autistického spektra a  pri plánovaní výchovno-vzdelávacej práce s postihnutým dieťaťom.

Základné znaky musia byť prítomné v diagnóze autistického spektra (triáda poškodení):

Sociálne interakcie

Dieťa s autizmom sa v niektorých prípadoch vyhýba  kontaktu s inými ľuďmi. Najťažšou formou je úplná ľahostajnosť k ostatným ľuďom, hlavne k deťom. Väčšina detí s autizmom prejavuje príchylnosť k iným ľuďom, hlavne dospelým, nie však k rovesníkom (sú to kontakty na jednoduchej fyzickej úrovni), pasívne akceptuje sociálny kontakt, len veľmi zriedka nadväzuje spontánne kontakty. V niektorých prípadoch kontaktuje iných spontánne, ale veľmi zvláštnym, neprimeraným, opakujúcim sa spôsobom, pričom reakciám venuje veľmi malú pozornosť (príp. žiadnu).

Sociálna komunikácia

Dieťa s autizmom si neuvedomuje sociálny význam používania reči a radosť z komunikácie (platí to aj u detí, ktoré veľa rozprávajú ale skôr „na“ ľudí než „s“ nimi). Neuvedomuje si význam reči ako prostriedku vyjadrovania sociálnych a emocionálnych informácií ostatným ľuďom. Aj keď sú niektorí autisti schopní vyjadriť vlastné potreby, majú problémy hovoriť o vlastných pocitoch alebo myšlienkach, rovnako aj porozumieť pocitom a myšlienkam iných ľudí. Dieťa s autizmom nerozumie skutočnému významu gest, mimiky, výrazom tváre, intonácie hlasu. Funkčnejší autisti síce používajú gestá, ale používajú ich neprimerane, zvláštne. Aj keď má takéto dieťa bohatú slovnú zásobu, rozumie slovám doslovne, doslovne ich aj používa. Obsah jeho reči je veľmi obmedzený. Niektoré deti sú fascinované slovami, ale nepoužívajú ich k sociálnej interakcii a recipročnej komunikácii.

Imaginácia

Dieťa s autizmom sa nevie hrať s predmetmi alebo hračkami imaginatívne. Nevie sa hrať ani s dospelými alebo s ostatnými deťmi. Jeho repertoár imaginatívnych aktivít  je obmedzený, sú  väčšinou okopírované, používa ich rigidne, stereotypne a opakovane. Má tendenciu venovať pozornosť triviálnym alebo nepodstatným veciam (napr. namiesto osoby si všíma len jej náušnice, alebo pri sledovaní vláčika sa sústredí len na jeho kolesá a pod.) Vyskytujú sa tiež problémy s chápaním zmyslu činnosti, ktoré sú založené na porozumení reči, napr. spoločenská konverzácia, slovné narážky, slovné hračky a pod. aj keď sa rado zaoberá podobnými činnosťami, robí to opakovaným spôsobom.

Repetitívne stereotypné aktivity

Popri triáde poškodení má dieťa s autizmom vždy prejavy opakujúceho sa správania a opakujúcich sa aktivít. Jednoduchšími stereotypnými aktivitami sú napr. točenie predmetmi, kolísanie, ohmatávanie určitých materiálov, opakujúce sa búchanie hlavou, škrípanie zubami, opakujúce sa sebapoškodzovanie, vrieskanie a i. Za  zložitejšie stereotypné aktivity sa považujú napr. nástojenie vždy na rovnakej trase pri cestovaní na určité miesto, zbieranie veľkého množstva určitých predmetov bez zrejmého účelu (napr. guličiek). Zložitou verbálnou alebo abstraktnou opakujúcou sa aktivitou je napr. fascinácia určitými témami alebo osobami (kladenie stále tých istých otázok, pričom očakáva vždy rovnaké odpovede).

Terapia autizmu

Autizmus nie je choroba, ale porucha , nedá sa liekmi ovplyvniť, špeciálnou odbornou starostlivosťou a vzdelávaním (špecifickými edukačnými metódami) je však možné dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality života jedincov s autizmom, ovplyvniť možnosti čo najväčšej možnej samostatnosti, vzhľadom na špecifické potreby si však drvivá väčšina postihnutých vyžaduje  intenzívne vedenie a usmerňovanie po celý život.

Vzdelávania žiakov s autizmom

Všeobecným cieľom vzdelávanie je ovplyvniť o vývin tak, aby dosiahol úroveň čo najväčšej nezávislosti pri využívaní osvojených vedomostí zručností a návykov a žiť plnohodnotný a úspešný život .  Hlavným cieľom vzdelávania žiakov s autizmom je pozitívne ovplyvňovanie poškodených oblastí.

Účinným a významným prístupom pri výchove a vzdelávaní autistických detí sú štrukturovaná behaviorálna terapia . Ide o program , ktorý je vo svete veľmi rozšírený, je známy pod skratkou TEACCH (Treatment and Education of Autistic and Related Communication Handicapped Children (Liečba a  vzdelávanie detí s autizmom a poruchami komunikácie). Je zameraný na rozvoj  všetkých troch poškodených oblastí, pričom je potrebné využívať rôzne techniky napr. na odstránenie alebo potlačenie nežiaduceho správania, záchvatu agresie, zlepšenie koncentrácie pozornosti a pod. Za prioritu sa považuje nácvik funkčnej komunikácie a individuálny prístup v psychoedukácii. Základnými metodickými piliermi tohto prístupu sú štruktúrované učenie (kladenie jasných požiadaviek na dieťa, ohraničenie, organizovanie a plánovanie prostredia, ktoré ho obklopuje) a vizualizácia . 

Vzhľadom na rôznorodosť poškodení sa výchova a vzdelávanie autistických detí zameriava na získavanie oveľa širšej palety skúseností, než u ostatných skupín postihnutých. Vzdelávanie postihnutých autizmom je založená na štruktúrovanom a organizovanom prístupe, ktorý predchádza dôkladná diagnostika a podrobné vývinové hodnotenie. Z hľadiska dosiahnutia pozitívnych výsledkov  (odstránenie alebo ovplyvňovanie problémov súvisiacich s danou diagnózou, resp. rozvíjanie vedomostí, zručností a návykov)  je nesmierne dôležitá úzka spolupráca odborníkov a rodičov.

Hlavnými úlohami pri vzdelávaní žiakov s autizmom sú: nahradiť chýbajúce alebo poškodené funkcie u detí s autizmom, zvoliť pre žiaka správne metódy, učiť žiakov to, čo v živote budú potrebovať (čo budú vedieť aj využívať). Základnými metódami používanými pri práci s deťmi s autistickou poruchou sú vizualizácia, štrukturalizácia a individuálny prístup.

Vzdelávanie žiakov s autizmom si vyžaduje vytvorenie špecifických podmienok, v ktorých sa uplatňujú štrukturalizované využívanie priestoru, času a činností žiakov.

Deti s poruchou autistického spektra majú narušenú predstavu času, dňa, ale keďže majú dobrú schopnosť spracovať vizuálne informácie,  pri vzdelávaní využívame denný plán, ktorý slúži na vizualizáciu činností. Na suchom zipse sú zoradené aktivity v takom poradí, ako majú počas dňa prebiehať. Na konci denného  plánu (väčšinou pod ním) je umiestnený zberný kôš, do ktorého dieťa ukladá karty s aktivitami, ktoré sú ukončené. Používaniu denného plánu predchádza pochopenie významu jednotlivých symbolov.

Ukážka  časti denného plánu

Pod štrukturalizovaným využívaním priestoru sa rozumie to, že miestnosti (triedy) pre deti s autizmom sú členené na kútiky podľa funkcie, akú majú za úlohu plniť (napr. práca spolu, práca sám, oddych, desiata a pod.) . Dôvodom takéhoto rozdelenia triedy na kútiky sú problémy autistických detí so zovšeobecňovaním, slúži na porozumenie funkcie daného kútika v triede (aby dieťa chápalo, kde bude prebiehať aktivita zobrazená na dennom pláne). Jednotlivé kútiky sú označené rovnakými symbolmi ako sú symboly na dennom pláne.

Časť kútika na  výtvarné aktivity

Zariadenia umožňujúce vzdelávanie  žiakov s autizmom sú na Slovensku v súčasnosti nasledovné:           

  • Špeciálne školy  a špeciálne triedy pre žiakov s autizmom
  • Špeciálne školy pre žiakov s iným postihnutím – potrebné zabezpečiť individuálny špecifický prístup vo vzdelávaní
  • Špeciálne triedy pre žiakov s autizmom v bežných  školách
  • Bežné školy – formou individuálnej integrácie
  • Detské integračné centrá
  • Domovy sociálnych služieb

Pri zaradení dieťaťa do príslušného typu zariadenia je potrebné veľmi dôkladne zvážiť potreby žiaka, ktoré úzko súvisia s celkovým obrazom postihnutia. Treba tiež zohľadniť a akceptovať právo rodičov ovplyvňovať zaradenie dieťaťa a vytvoriť širokú škálu možností a ich kombinácií, ktoré sa počas doby vzdelávania žiaka s autizmom môžu meniť.

Obsah  výchovy a vzdelávania je založený na  poškodených oblastiach žiakov s autizmom, sú v ňom však zahrnuté aj oblasti kognitívneho rozvoja.

V učebných osnovách pre deti s autizmom sú  zahrnuté nasledovné oblasti rozvoja, z ktorých sa vychádza pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu:

  • správanie  - zameriava sa hlavne na rozvoj správania pre dosiahnutie úspechov v učení a na odbúravanie spoločensky nevhodného správania
  • komunikácia – ide o rozvíjanie sluchovej pozornosti, expresívnej a receptívnej reči
  • funkčné akademické schopnosti –  do tejto oblasti patrí percepcia, základné zručnosti pre osvojenie čítania a písania, matematické znalosti a zručnosti, čas
  • zručnosti samostatného a nezávislého života – hygiena, obliekanie, stravovanie, domáce a profesionálne zručnosti
  • sociálne zručnosti a schopnosť využívať  voľný čas – do tejto kategórie patria sociálny vývin, hrubá motorika, umenie, ručné práce, hudba, hromadné cestovanie, aktivity voľného času, estetické stravovanie v reštaurácii.

Je nesmierne dôležité, aby individuálny výchovno-vzdelávací program pre žiaka s autizmom vychádzal z dôkladného poznania jeho povahy, osobnosti,  jeho  silných a slabých stránok, aby celý edukačný proces prebiehal v úzkej spolupráci viacerých odborníkov a rodičov daného dieťaťa.

Jediná cesta k zlepšeniu stavu dieťaťa s autizmom je, aby sme mi,  ktorí  dieťa  obklopujeme, pomohli mu v čo najväčšej miere porozumieť nášmu naňho chaoticky pôsobiacemu svetu.

Práca s autistickými deťmi kladie na učiteľa veľké nároky, vyžaduje si trpezlivosť, dôslednosť, cieľavedomosť,  celý rad ďalších vlastností, bez ktorých je vykonávanie tejto práce nepredstaviteľné, osobne si myslím, že najdôležitejšie je vykonávať ju s láskou a stať sa tým pre postihnuté deti osobnosťou, v ktorej si nájdu citovú istotu.

Použitá litertúra:

Kerrová, S. – Dítě se speciálními potrebami

Šedibová, A.  - ABC autistickej triedy (praktická príručka pre pracovníkov v autistických triedach)

Zborník: Profilovanie pomoci autistom a ich rodinám, príprava odborného personálu

Metodické pokyny k výchove a vzdelávaniu žiakov s autizmom (MŠSR 2004)

Internet: www.autismus.cz, www.autista.hu, www.autizmus.info