Niekoľko príkladov z praxe: ošetrovatelia zvierat, pracovníci v práčovni, údržbári, pomocníci v knižniciach, úradníci pre zakladanie dát, poštoví úradníci, údržbári textilných strojov, stavební truhlári, zriadenci v zdravotníctve, skladníci, záhradníci, poslíčkovia, kuchári, pomocníci automechanikov, pomocníci v strojárenstve, pracovníci v tlačiarni, montéri na linke, továrenskí robotníci, opravári nábytku,  pomocníci rádio a TV opravárov, obsluhovači kopírok, predavači v potravinách a iných obchodoch, pomocné sily v nemocniciach a jasliach, pokladníci, domoví správcovia, robotníci pri výrobe automobilových súčiastok, stolári, asistenti duchovných...

Aj ľudia s mentálnym postihnutím chcú pracovať. Zamestnanie im otvára cestu  k nezávislosti. Získajú príjem, z ktorého si môžu hradiť náklady na svoj život podľa vlastných predstáv. Práve týmto spôsobom sa normalizujú podmienky ich života, pretože fungujú ako my všetci. Chodia do práce, platia si bývanie, vo voľnom čase sa venujú svojim záľubám. Aj vďaka tomu môžu prežívať plnohodnotný kvalitný život.

Mgr. Iveta Mišová

Použitý zdroj: leták Chcem pracovať – dokážem pracovať, vydalo ZPMP v SR, Bratislava, 2008

Kľúčom k zníženiu nezamestnanosti ľudí s mentálnym postihnutím je rozvíjanie ich pracovných zručností prostredníctvom neustáleho tréningu. Rovnako nutné je však aj vynaložiť veľké úsilie na zmenu negatívnych postojov a predsudkov, ktoré týchto ľudí ešte stále prenasledujú.

Napriek svojmu potenciálu je veľmi veľa ľudí s mentálnym postihnutím nezamestnaných. Spomeňme napríklad problémy s ich nedostatočnou motiváciou k práci, s nízkymi očakávaniami okolia, so strachom rodičov zo straty nároku na dôchodok a rôzne príspevky, a samozrejme problémy s obavami zamestnávateľov, ktorí nepoznajú túto cieľovú skupinu a jej možnosti a prirodzene si nie sú istí, či by vedeli prispôsobiť podmienky potrebám zamestnancov s mentálnym postihnutím. Zamestnávatelia sa neraz riadia mýtmi, strachom, stereotypmi... Takéto predsudky predstavujú jednu z najťažších prekážok, ktorým ľudia s mentálnym postihnutím pri svojej snahe zamestnať sa musia čeliť.

Dôsledky a obmedzenia plynúce z mentálneho postihnutia sa líšia od človeka k človeku, rovnako ako sa líšia aj schopnosti ľudí bez mentálneho postihnutia. Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím má len ľahšie postihnutie, pri prijímaní nových informácií a zvládaní nových požiadaviek sú o niečo pomalší než je priemer. V dospelosti sú schopní vykonávať mnoho zamestnaní. Ostatní môžu mať výraznejšie funkčné obmedzenia. Napriek tomu však títo ľudia môžu byť v zamestnaní úspešní, s dostatočnou podporou pri rozvoji pracovných zručností a vyhľadávaní zamestnania, ktoré im schopnostiam zodpovedá.

Firmy potrebujú pre dosahovanie svojich cieľov motivovaných zamestnancov. Tie, ktoré zamestnávajú ľudí s mentálnym postihnutím, majú zamestnancov nadšených každodennou dochádzkou do práce. Cítia sa hodnotnými, keď majú šancu pracovať. Ľudia s mentálnym postihnutím nevyhľadávajú nové pracovné výzvy. Zostanú vo firme, pretože im viac vyhovuje rutina a systematické úlohy.

Zamestnanie človeka s mentálnym postihnutím prinesie zamestnávateľom viacero benefitov. Podporí sa  zvýšenie šancí na ceste k finančnej nezávislosti a sebestačnosti človeka, ktorý takúto podporu skutočne potrebuje a následne aj dokáže oceniť. Zamestnávateľ sa stane zamestnávateľom poskytujúcim rovnaké

príležitosti. Takúto iniciatívu poskytnúť podporu a pomôcť ľuďom s postihnutím ocení a kladne ohodnotí i verejnosť, zamestnávateľ získa kredit vysoko váženej spoločnosti. Zákazníci s postihnutím a ich rodiny pritom predstavujú až 20% potenciálnych zákazníkov. Rozhodnutím zamestnať človeka s mentálnym postihnutím zamestnávateľ preukáže svoju spoločenskú zodpovednosť, naplní literu zákona a predovšetkým získa subjektívne dobrý pocit - podporil totiž tých, ktorí to potrebujú.

Niektorí zamestnávatelia veria tomu, že pracovníci s mentálnym postihnutím majú vyšší počet absencií, než zamestnanci bez postihnutia. Štúdie však ukazujú, že to tak nie je a že pracovníci s mentálnym postihnutím neabsentujú častejšie než pracovníci iní. Mnohí sa obávajú aj príliš veľkých možných investícií do prispôsobenia pracovných podmienok pre nového zamestnanca. Ľudia s mentálnym postihnutím nepotrebujú zakaždým investície do prispôsobených budov, prístupných kúpeľní či špeciálneho vybavenia pre vykonávanie svojej práce. Zamestnať ich môže byť veľmi jednoduché.

Ľudia s mentálnym postihnutím však budú mať pravdepodobne ťažkosti s komplexnými úlohami a úlohami vyžadujúcimi vlastné rozhodnutia a pružnosť. Môžu mať ťažkosti aj s prispôsobením sa požiadavkám priameho kontaktu so zákazníkmi. Práve tu je však efektívne využiť ako riešenie redistribúciu práce medzi zamestnancami. Jednoduché, monotónne a opakujúce sa úkony sú pre ľudí s mentálnym postihnutím ideálne. Tento typ úloh môžu prevziať od ostatných kolegov, ktorých naopak tento druh práce môže ubíjať, a tí budú pridelení ku komplexnejšej práci. Pre zaistenie maximálnych výhod zamestnávateľovi a spravodlivých príležitostí pre uchádzačov s postihnutím či bez neho, by mal byť pri prijímacom procese dodržiavaný princíp nediskriminácie. V niektorých prípadoch žiadateľ s mentálnym postihnutím nemôže mať nevyhnutnú oficiálnu kvalifikáciu požadovanú pre danú prácu, avšak môže byť plne schopný vykonávať skoro všetky požadované úlohy. V takýchto prípadoch treba ohľadom vyžadovaných kvalifikačných dokumentov pružne reagovať. Žiadateľom s mentálnym postihnutím môže tiež veľmi pomôcť osobné interview, ktoré nahradí písomné testy. Pre pracovných uchádzačov je dôležité pýtať sa len otázky týkajúce sa pracovnej pozície a úloh vo vzťahu k pracovnému výkonu. Otázky ohľadom postihnutia sú súkromné a nemali by byť kladené. Vytvorenie týchto malých úprav pri štandardnom prijímacom konaní môže pomôcť zamestnávateľom stať sa skutočným zamestnávateľom poskytujúcim rovnaké príležitosti.

Mgr. Iveta Mišová

Použitý zdroj: leták Chcem pracovať – dokážem pracovať, vydalo ZPMP v SR, Bratislava, 2008

 

 

 (§ 60 zákona)

Okrem príspevku na začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje ÚPSVaR i opakovaný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov  sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada.

Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska, na ktorého zriadenie sa poskytuje zamestnávateľovi príspevok, sa považujú

  • a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným,
  • b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ,
  • c) náklady na palivo a energiu,
  • d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,
  • e) náklady na dopravu materiálu, hotových výrobkov a na dopravu súvisiacu s poskytovaním služieb,
  • f) náklady na zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím,
  • g) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chráneného pracoviska,
  • h) náklady na opravu a údržbu zariadenia chráneného pracoviska, ak toto zariadenie vlastní zamestnávateľ,
  • i) náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chráneného pracoviska.

Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska zriadeného občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorému sa poskytuje príspevok, sa považujú

  • a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným, okrem nájomného za bytovú jednotku a nákladov na služby spojené s týmto nájomným,
  • b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím,
  • c) náklady na palivo a energiu,
  • d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,
  • e) náklady na dopravu materiálu a hotových výrobkov,
  • f) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chráneného pracoviska,
  • g) náklady na opravu a údržbu zariadenia chráneného pracoviska, ak  toto zariadenie vlastní občan so zdravotným postihnutím,
  • h) náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chráneného pracoviska.

Náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je najviac

  • a) 2,5-násobok celkovej ceny práce (64 937 Sk) na jedného občana so zdravotným postihnutím,
  • b) 5-násobok  celkovej ceny práce (129 875 Sk) na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.

V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

Príspevok poskytuje príslušný ÚPSVaR štvrťročne na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady za príslušný štvrťrok, najviac vo výške 25 % z ročnej výšky príspevku a to do konca štvrťroka, ktorý nasleduje po uplynutí kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada.

Zdôrazňujeme, že ak žiadateľ nepožiada o  výplatu príspevku za uplynulý štvrťrok najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho štvrťroka, nárok na výplatu príspevku za uplynulý štvrťrok stráca a nemôže túto časť ročného príspevku (25 % ročného príspevku) čerpať v nasledujúcich štvrťrokoch. Rovnako nie je možné nevyčerpanú časť príspevku z jedného štvrťroka prenášať do ďalších štvrťrokov.

 

(§ 57 zákona, § 15 - § 18 vyhl. č. 44/2004 Z.z.)

Obdobne novým spôsobom je upravené i poskytovanie tohto príspevku. Príspevok je určený občanom so zdravotným postihnutím, ktorí v sebe nájdu odvahu a majú predpoklady riešiť svoje pracovné uplatnenie samozamestnaním.

Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, sa poskytuje príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, ak o tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska.

Príspevok sa poskytuje občanovi so zdravotným postihnutím vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať nepretržite najmenej dva roky.

V roku 2008 sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje v nasledujúcich výškach:

V Bratislavskom kraji sa príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje paušálne vo výške 40 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (166 240 Sk).

V ostatných krajoch sa príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje paušálne vo výške

  • a) 50 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (207 800 Sk) na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer,
  • b) 60 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (249 360 Sk) na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer.

V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

Príspevok poskytuje ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode má občan so zdravotným postihnutím trvalý pobyt.

Podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku, ktorú občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, zabezpečí ÚPSVaR. Na základe regionálneho projektu môže ÚPSVaR zabezpečiť aj praktickú prípravu občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie, na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku, vrátane praktickej prípravy podnikateľského zámeru, stratégie prípravy a rozvoja podnikania.

Ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku pred uplynutím dvoch rokov, je povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého sa na chránenom pracovisku neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť. Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia posudkovým lekárom úradu práce. Lekárska posudková činnosť je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie, ktoré zahŕňa posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, na ktorú bol poskytnutý príspevok. Posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov vykonáva posudkový lekár na základe posudku Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia, zhodnotenia výpisu zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára alebo písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o zdravotnom stave; tieto doklady predkladá občan so zdravotným postihnutím. 

ÚPSVaR uzatvorí s občanom so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje

  • a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
  • b) vykonávané činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností,
  • c) výšku príspevku a spôsob poskytovania príspevku,
  • d) dátum zriadenia chráneného pracoviska a dátum začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
  • e) obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku prevádzkované,
  • f) podmienky poskytnutia príspevku,
  • g) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
  • h) záväzok občana so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, že oznámi ÚPSVaR každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
  • i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

 

(§ 56 zákona, § 12 vyhl. 44/2004 Z.z.)

Novým spôsobom je upravené poskytovanie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (v ďalšom texte len „chránené pracovisko“).

Príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje ÚPSVaR zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto na chránenom pracovisku príjme občana so zdravotným postihnutím.

V roku 2008 sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje v nasledujúcich výškach:

V Bratislavskom kraji sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje

  • a) zamestnávateľovi, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške 40 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (166 240 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku,
  • b) zamestnávateľovi, ktorý je nepodnikateľským subjektom, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške 50 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (207 800 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku.

V ostatných krajoch sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje

  • a) zamestnávateľovi, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške
  • 1. 50 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (207 800 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer,
  • 2. 60 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (249 360 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer,
  • b) zamestnávateľovi, ktorý je nepodnikateľským subjektom, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške
  • 1. 60 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (249 360 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer,
  • 2. 65 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (270 140 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer.

Základom pre výpočet príspevku je celková cena práce vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

V roku 2009 bude stanovená nová (vyššia) celková cena práce, čím sa zvýši i maximálna výška príspevku.

Vyššie uvedené platí i pre ďalšie príspevky, u ktorých je základom pre výpočet celková cena práce určená z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Príspevok poskytuje zamestnávateľovi ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránené pracovisko, ak o  tento príspevok zamestnávateľ požiada písomne; súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer, kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska a kalkulácia nákladov na celkovú cenu práce občanov so zdravotným postihnutím. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na to isté obdobie zamestnávateľovi poskytnutý mimo iného príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku a príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní.

Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len občanmi so zdravotným postihnutím. Inými zamestnancami sa môžu tieto pracovné miesta obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim súhlasom ÚPSVaR, a to na obdobie nepresahujúce 9 kalendárnych mesiacov a v prípade občana, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % na obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov v malých a stredných podnikoch a 24 kalendárnych mesiacov v ostatných podnikoch.

Dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta na chránenom pracovisku je najmenej 2 roky v malých podnikoch a stredných podnikoch a najmenej 3 roky v ostatných podnikoch. Ak zamestnávateľ túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého na takto zriadenom pracovnom mieste nebola vykonávaná pracovná činnosť.

Za zriadenie pracovného miesta na chránenom pracovisku u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti.

ÚPSVaR uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje

  • a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
  • b) charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest na chránenom pracovisku,
  • c) počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnancov so zdravotným postihnutím prijatých na zriadené pracovné miesta na chránenom pracovisku,
  • d) dátum zriadenia pracovného miesta a obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto na chránenom pracovisku prevádzkované a počet mesiacov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na tomto mieste,
  • e) maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého občana so zdravotným postihnutím,
  • f) podmienky a spôsob poskytnutia príspevku,
  • g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
  • h) podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku,
  • i) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
  • j) záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi ÚPSVaR každé skončenie pracovného pomeru,
  • k) záväzok ÚPSVaR, že poskytne zamestnávateľovi príspevok najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov,
  • l) záväzok zamestnávateľa, že oznámi ÚPSVaR každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
  • m) ďalšie dohodnuté náležitosti.

 

(§ 55 zákona)

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou (zamestnávateľom), v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo prispôsobil zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím a môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná ÚPSVaR na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, ktorým je regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ je povinný viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

 

(§ 55 zákona)

 

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou (zamestnávateľom), v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

 

Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo prispôsobil zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím a môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

 

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná ÚPSVaR na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, ktorým je regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ je povinný viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

 

(§ 49a zákona)

Zamestnávateľ môže znevýhodneného uchádzača o zamestnanie pred prijatím do zamestnania na vykonávanie požadovaných pracovných činností zapracovať.

Zapracovaním znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa rozumie  nadobudnutie praktických skúseností a pracovných návykov potrebných na vykonávanie pracovných činností u poskytovateľa zapracovania. Pri zapracovaní znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže poskytovať pomoc aj pracovný asistent, ktorý je zamestnancom poskytovateľa zapracovania.

Výber znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na zapracovanie zabezpečuje ÚPSVaR v spolupráci so subjektom, ktorý sa venuje začleňovaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce alebo s poskytovateľom zapracovania.

Zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa vykonáva na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie a ÚPSVaR a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi ÚPSVaR a poskytovateľom zapracovania.

Zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa vykonáva u poskytovateľa zapracovania najdlhšie počas troch kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 30 hodín týždenne.

ÚPSVaR poskytne znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie príspevok na zapracovanie mesačne vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe (v súčasnosti  5 390 Sk).

Znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje zapracovania, ÚPSVaR mimo iného uhrádza:

  • a) cestovné výdavky z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu na miesto vykonávania zapracovania a späť a výdavky na stravovanie,
  • b) preukázané výdavky na ubytovanie počas zapracovania, ktoré sa koná mimo miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,
  • c) náklady na úrazové poistenie uchádzača o zamestnanie.

 

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie môže z vážnych zdravotných dôvodov, rodinných dôvodov alebo osobných dôvodov, ktoré u neho nastali počas zapracovania, prerušiť toto zapracovanie alebo odstúpiť od dohody; vážnosť dôvodov posudzuje ÚPSVaR

Dohoda o zapracovaní uzatvorená medzi ÚPSVaR a znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie obsahuje

  • a) profesijné zameranie zapracovania a druh vykonávaných činností počas zapracovania,
  • b) miesto zapracovania,
  • c) začiatok a dĺžku zapracovania,
  • d) práva a povinnosti znevýhodneného uchádzača o zamestnanie počas zapracovania,
  • e) záväzok znevýhodneného uchádzača o zamestnanie uzatvoriť poistnú zmluvu o úrazovom poistení pre prípad úrazu počas vykonávania zapracovania najneskôr do dňa nástupu na výkon zapracovania,
  • f) záväzok znevýhodneného uchádzača o zamestnanie uhradiť ÚPSVaR náhradu škody, ktorú spôsobil poskytovateľovi zapracovania úmyselným konaním,
  • g) podrobnosti o úhrade nákladov alebo o vyplácaní príspevkov,
  • h) záväzok znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, že vráti poskytnutý príspevok, ak zapracovanie predčasne skončí pred dohodnutým termínom bez vážnych dôvodov,
  • i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

Dohoda uzatvorená medzi ÚPSVaR a poskytovateľom zapracovania obsahuje

  • a) názov a adresu poskytovateľa zapracovania,
  • b) miesto zapracovania,
  • c) profesijné zameranie zapracovania a druh vykonávaných činností počas zapracovania,
  • d) dĺžku trvania zapracovania vrátane dátumu jeho začatia a skončenia,
  • e) počet znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, pre ktorých sa zabezpečuje zapracovanie,
  • f) obdobie, počas ktorého bude zapracovanie realizované s pomocou pracovného asistenta, ak sa pri zapracovaní jeho pomoc vyžaduje,
  • g) podmienky a dĺžku obsadzovania a preobsadzovania miesta určeného na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,
  • h) záväzok poskytovateľa zapracovania viesť evidenciu dochádzky znevýhodneného uchádzača o zamestnanie počas zapracovania,
  • i) záväzok poskytovateľa zapracovania oznámiť ÚPSVaR neúčasť znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na zapracovaní alebo predčasné skončenie zapracovania, vrátane dôvodov predčasného skončenia zapracovania,
  • j) záväzok poskytovateľa zapracovania, že po skončení zapracovania príjme znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý sa na pracovnom mieste zapracovával viac ako jeden celý kalendárny mesiac do pracovného pomeru najmenej na obdobie šiestich mesiacov,
  • k) záväzok poskytovateľa zapracovania, že umožní ÚPSVaR vykonať kontrolu vecného plnenia tejto dohody,
  • l) ďalšie dohodnuté náležitosti.

 

ÚPSVaR na aktívnu politiku trhu práce a na podporu zamestnávania uchádzačov o zamestnanie môžu využívať celý rad nástrojov vo forme príspevkov, z ktorých sú na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím určené mimo iných nasledovné:

  • - príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
  • - príspevok na zriadenie chránenej dielne a  chráneného pracoviska,
  • - príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť občana so zdravotným postihnutím,
  • - príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov
  • - príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní,
  • - príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,
  • - príspevok na činnosť pracovného asistenta.

 

(§ 48b, § 48c zákona)

Novelou zákona sa s účinnosťou od 1. mája 2008 do systému podpory zamestnávania uchádzačov o zamestnanie zaviedol nový motivačný prvok – dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Nárok na dávku počas vzdelávania a prípravy pre trh práce alebo na dávku počas prípravy na pracovné uplatnenie  má:

  • - uchádzač o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce,
  • - občan so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie a ktorý sa zúčastňuje prípravy na pracovné uplatnenie.

 

Podmienkou je, aby vzdelávanie a príprava pre trh práce alebo príprava na pracovné uplatnenie  trvali dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.

O nároku na dávku rozhoduje a dávku poskytuje ÚPSVaR. Nárok na dávku vzniká odo dňa začatia vzdelávania a prípravy pre trh práce alebo prípravy na pracovné uplatnenie. Uchádzač o zamestnanie nemá nárok na výplatu dávky za dni, počas ktorých má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti.

Dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe. Od 1. júla 2008 je to suma 5 390 Sk. Ak sú splnené podmienky na poskytovanie dávky iba počas časti kalendárneho mesiaca, patrí dávka v pomernej výške.

Nárok na dávku môže vzniknúť len uchádzačovi o zamestnanie, teda občanovi, ktorý je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Nárok na dávku nevzniká občanovi, ktorý je evidovaný na ÚPSVaR ako záujemca o zamestnanie.

V kap. 10 je vysvetlené, čo sa považuje za vzdelávanie a prípravu pre trh práce a v kap. 11, čo sa rozumie prípravou na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím.

Strana 1 z 3