Mgr. Michaela Hirčková, Mgr. Katarína Šelestiaková

O niektorých oblastiach života človeka so zdravotným postihnutím sa veľa nehovorí. V súčasnosti sa záujem ľudí sústreďuje hlavne na práva občanov so zdravotným postihnutím, ich vzdelávanie, zamestnávanie a pod. Je to v poriadku, ide o dôležité veci, ale nesmieme zabúdať na témy, ktoré sú rovnako závažné a dôležité. Ide o oblasti života, ktoré sa týkajú nás všetkých, ľudí bez postihnutia, aj tých s postihnutím. Spomeňme napríklad trávenie voľného času a s tým spojenú kultúru, umenie. Zmysluplné využite voľného času a jeho vhodné prepojenie s prácou a vzdelávaním sú základom plnohodnotného života a udržania psychickej kondície. A čo rodina a rodinný život? Prístav a útočisko, miesto pre načerpanie síl a energie? Mnohí z nás si neuvedomujú, že aj v tejto oblasti musia ľudia so zdravotným postihnutím riešiť problémy, ktoré iní nemajú.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vo svojich rodinách, ako aj vo vonkajšom svete často vystavené vyššiemu riziku násilia, narušenia fyzickej alebo psychickej integrity, zneužívaniu, opusteniu alebo nedostatočnej starostlivosti, zlému zaobchádzaniu alebo využívaniu ako iné ženy. Ženy so zdravotným postihnutím predstavujú osobitnú skupinu obyvateľstva, v dôsledku čoho dochádza k ich viacnásobnému znevýhodňovaniu a diskriminácii vo všetkých oblastiach života, ako napr. v zamestnávaní, vzdelávaní, občianskej angažovanosti a pod.

Aj napriek existujúcej legislatíve diskriminácia žien so zdravotným postihnutím naďalej pretrváva. Rodové stereotypy zakotvené v povedomí širokej verejnosti im sťažujú prístup ku vzdelaniu a zamestnaniu. Zdravotne postihnuté ženy nemajú dostatok síl na to, aby sa proti znevýhodňovaniu dokázali brániť. Stačí, keď si predstavíme situáciu ženy zaujímajúcej sa o pracovné miesto. Zamestnávateľ si veľmi dobre premyslí, či zamestná ženu, ktorá má, prípadne plánuje mať rodinu, deti. Keď žena odíde na materskú dovolenku, zamestnávateľ príde o pracovnú silu a ešte ju musí aj „finančne podporovať“. A čo teda žena, ktorá okrem znevýhodnenia vyplývajúceho z pohlavia musí čeliť aj ďalšej znevýhodňujúcej  okolnosti, ktorou je zdravotné postihnutie? Má vôbec takáto žena reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce a nastúpiť do zamestnania zodpovedajúcemu jej schopnostiam? Problémom je predovšetkým nedostatočné sebavedomie žien so zdravotným postihnutím,  nedostatok relevantných informácií o ich právach, ako aj už spomínané stereotypy v mysliach ľudí.

Každý človek sa niekedy ocitne v situácii, kedy mu adrenalín vystúpi do závratnej výšky, trasie sa od hnevu a má pocit, že ak niečo neurobí, vybuchne. Určite to poznajú najmä tí, ktorí sa stretávajú s „milými úradníčkami“, od ktorých po viacerých skúsenostiach už ani neočakávajú radu a pomoc, ale stretnutia s nimi sú nevyhnutné. Alebo žijeme v dlhodobom strese, na ktorý sme si možno zvykli natoľko, že si ho ani neuvedomujeme. Ale skôr či neskôr si takýto život vyberie svoju daň. Čo robiť pre to, aby sme sa stresu zbavili, alebo aspoň ho eliminovali, sa dozviete, ak sa rozhodnete čítať ďalej.

Diagnostikujú Vám chorobu a zrúti sa Vám svet. Čo robiť? Ako sa s tým vyrovnať? Ako to povedať rodine, známym, zamestnávateľovi? Ako sa vyrovnať so svojím zdravotným stavom a ako „nabehnúť“ na každodenný životný cyklus? Ako oddychovať a plnohodnotne využiť voľný čas? Aj o tom sú články v tomto čísle časopisu.