Viera Králiková

Čo je to za názov? Čo by sa asi malo podľa názvu diať na Filmparáde Chlabandov – integračnej víkendovke?
Mali by sa pozerať filmy alebo aspoň natáčať.
Chlabandov – to ani nie je na mape!
Kto sa má kam integrovať a čo to vlastne znamená?
Víkedovka? Veď to má trvať 4 dni a víkend má predsa len 2.

Rastislav Kurilák

Jednou z obľúbených tém rozhovorov nielen mladých ľudí so zdravotným postihnutím je trávenie voľného času, či už po škole, práci alebo počas dovoleniek a víkendov. Môžeme ho využiť rôzne a to buď pasívne alebo aktívne. Samozrejme naše možnosti sú limitované zdravotným stavom, exteriérovými bariérami, no často nielen predsudkami verejnosti, ale i v nás. Kto môže a chce prekonať tieto prekážky a zvolí si okrem sledovania televízie, surfovania na internete a iných domácich aktivitách aj niečo iné, ponúkajú sa mu ďalšie možnosti. V mestách je ich paleta oveľa širšia ako na dedinách. Máme viac alternatív, od prechádzok mestom, posedenia s priateľmi v kaviarňach, cukrárňach a inde, cez relax v kinách veľkých zábavných centier, ktoré sú bez bariér, cestovanie, kultúrne vyžitie na divadelných predstaveniach, účasť na hudobných festivaloch, výstavách, športových podujatiach, rekondičných pobytoch a podobne. Komu nechýba odvaha, môže skúsiť adrenalínové športy, ktoré vyplavia prebytočný stres. Pretože eufória zo zdolania prekážok a samých seba sa nedá ničím nahradiť. 

Viera Králiková

Divadlo Teatro Wustenrot sa zasa raz premenilo na arénu zábavy, tanca a spevu. Tentoraz ale stoličky z hľadiska takmer zmizli a na pódiu neboli divadelné rekvizity. Trónil tam DJ, ktorý určoval rytmus noci a  premietal šialené projekcie s textom práve hranej hudby.

Repová Hilda  ILCO klub Trnava

Pred viac ako polstoročím v roku 1950, môj starý otec ťažko ochorel, podstúpil šesť operácií. Postupne bol operovaný v Bratislave, Nitre, Nových Zámkoch. Jeho zdravotný stav sa však  nezlepšoval, a preto už ako štyridsaťsedemročný sa stal colostomikom. V tom čase  som nebola ešte na svete, až o pár rôčkov neskôr. Starý otec žil so stómiou (vývodom z čreva) sedemnásť rokov. Keď som mala dvanásť rokov, chodila som do Bratislavy a Nitry, vyberať zdravotné pomôcky do lekárne, v tej dobe to boli obyčajné igelitové sáčky, opasok, gumenná  fľaša. Chorobu starého otca som si vtedy ešte neuvedomovala, ťažko sa s ním komunikovalo, nakoľko bol hluchonemý. Čas letel, priletel rok 1978, keď aj moja stará mama sa stala colostomičkou. Keďže stará mama bývala u syna ( môj ho strýca), a mala i veľmi slabý zrak, ktorý  jej  nedovoľoval  samostatne sa pohybovať, a ja som v tom  čase mala malé deti, preto našich stretnutí bolo menej.