Informácie pre všetkých,

pod týmto názvom sa uskutočnil seminár  realizovaný Ministerstvom zahraničných vecí SR a  Slovenskou komisiou pre UNESCO, na ktorú boli pozvaní aj predstavitelia Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR.

Hlavnými rečníkmi boli: zástupca generálneho riaditeľa UNESCO pre komunikáciu a informácie  Abdul Waheed Khan , splnomocnenec vlády pre informatizáciu Pavol Tarina, predseda Slovenskej komisie pre UNESCO Ľudovít Molnár. Cieľom seminára bolo poukázať na dôležitosť práva na prístup k informáciám a súčasne poskytnúť priestor na odbornú diskusiu

Myšlienky rečníkov:

Čím viac informácií človek má, tým viac sa môže slobodne rozhodovať.

Informácie a vedomosti sú kľúčové pre demokraciu.

Informácie sú kyslíkom demokracie.

V Indii slobodný prístup k informáciám a vysoká vymáhateľnosť tohto práva prispela k zníženiu korupcie.

Zvýšenie informovanosti prináša zníženie miery korupcie.

Žiadny zákon nie je dobrý ak sa jeho plnenie nedá vymáhať.

Úplnú prístupnosť internetu nespĺňa ani jedna webová stránka vládnych inštitúcií na Slovensku.

Sloboda informácií patrí k základným ľudským právam, bez neho by sme nemali ani iné slobody.

Prvým dokumentom, v ktorom sa hovorí o práve na informácie a slobode informácií je Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá 10. decembra 1948:

                                                   Článok 19

Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu, toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie, a zahrnuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Slovensko má samostatný  zákon č. 211/2000 novelizovaný zákonom 207/2008 – novela zákona je zaujímavá hlavne z pohľadu rovnosti  prístupu  informáciám pre osoby so zdravotným postihnutím ( sluchovo postihnutí, nevidiaci, slabozrakí).

Slovenský zákon o prístupe k informáciám patrí k dobrým zákonom, horšie je to však z jeho vymáhateľnosťou.

Ale prečo sa zaoberáme slovom vymáhateľnosť?  Dôvod je jednoduchý – v dnešnej dobe sa nezaobídeme bez informačnej gramotnosti, ktorá zahŕňa schopnosť:

→ rozpoznať potrebu informácií

→ lokalizovať ich, vedieť ich vyhľadávať

→ vyhodnotiť informácie

→ rozhodnúť sa na základe informácií  - PRIJAŤ INFORMOVANÉ ROZHODNUTIE

Ak sa však k informáciám nedostaneme, nie sme schopní prijať informované rozhodnutie.

Vedieť sa rozhodnúť na základe dostatku informácií – napr. pri výbere sociálnej služby, pri hľadaní možnosti vzdelávať sa, zamestnať sa, ale aj v ďalších oblastiach života.

Mať možnosť prijať informované rozhodnutie je jedným zo základných práv pri uplatňovaní Rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života. 

Preto sa informácií domáhajme, máme na ne právo, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť.

Bez vlastného pričinenia nie je možné:

  • získať znalosti
  • získať informácie
  • vedieť ich využiť
  • nie je možné vytvoriť inkluzívnu spoločnosť

....... preto čítajte ďalej, aby ste mali informácie, ktoré si viete vyhodnotiť ako dôležité a menej dôležité a niektoré aj využiť. A hlavne nám napíšte, čo by ste sa chceli v ďalších číslach nášho časopisu dozvedieť.

Anna Reháková,

Riaditeľka NROZP v SR

 

P. S.

Odporúčame:: www.europarltv.europa.eu – vysiela vo viac ako 20 jazykoch vrátaneslovenčiny. Vyskúšajte.

Prečítajte si:   

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám z roku 2000

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám z roku 2008