Vyslanci a vyslankyne Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 na Slovensku

 

 

Viera Dubačová, zakladateľka Divadla z Pasáže

Rodená Nitrančanka Viera Dubačová vyštudovala na VŠMU odbor divadelná réžia. V roku 1995 založila v Banskej Bystrici Divadlo z Pasáže, v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím. Pôvodne bábkoherečka v Divadle na Rázcestí, neskôr autorka a režisérka vlastných hier, má za sebou aj organizáciu hier a happeningov s problematickou mládežou, s ľuďmi s psychickými poruchami, s utečencami a s inými komunitami. Venuje sa projektu Medzinárodného centra pre komunitné umenie pre spoluprácu ľudí z menšinových skupín. Je riaditeľkou Medzinárodného divadelného festivalu Arteterapia, čo je festival komunitných divadiel. Je spoluzakladateľkou Divadla Ivana Palúcha v Banskej Bystrici, neziskovej organizácie Šukar dživipen, neziskovej organizácie Re-Culture a ďalších. Verí v otvorené srdce a v otvorenú občiansku spoločnosť. V súčasnosti pôsobí aj ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici.

 

Radovan Gumulák, Slovenská katolícka charita

Radovan Gumulák, 33 - ročný rodák zo Starej Ľubovne je generálnym sekretárom Slovenskej Katolíckej Charity (SKCH). Pred pôsobením v SKCH pracoval v komerčnej sfére doma aj v zahraničí. Venoval sa aj charitatívnej pomoci bezdomovcom v útulku Mea Culpa, kde pôsobil ako dobrovoľník. Do SKCH nastúpil v roku 2006 ako asistent generálneho sekretára. Súčasne stál pri prípravách a otvorení nízkoprahového útulku De Paul Slovensko, kde pôsobí dodnes.

 

Ľubica Chlpíková, podnikateľka, bývalá predajkyňa Nota Bene

Rodenú Bratislavčanku Ľubicu Chlpíkovú, momentálne žijúcu v Cíferi mnohí ľudia poznajú ako predajkyňu Nota Bene. Okrem toho prešla počas svojho života rôznymi zamestnaniami. Dnes je podnikateľkou a venuje sa svojmu salónu na strihanie psov. Ako slobodná matka, starajúca sa o svoje dve deti chce, aby sa ľudia na Slovensku dozvedeli o chudobe a sociálnom vylúčení a možnostiach riešenia týchto situácií.

 

Joshua Kanáloš, predajca Nota Bene

Joshua - Jozef Kanaloš sa narodil 8.marca 1956 v Bratislave. Vyštudoval strednú hotelovú školu s maturitou v odbore kuchár - čašník. Do rozdelenia republiky nepociťoval problémy súvisiace s chudobou a sociálnym vylúčením. Od roku je 2006 nezamestnaný pre svoju farbu pleti a vek.

 

 

Janette Maziniová, Iuventa

Janette Maziniová sa narodila v roku 1973 v Trenčíne. Vyštudovala sociálnu prácu na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Po maturite pracovala ako poistná poradkyňa, robotníčka, asistentka učiteľa na základnej škole a manažérka pre vzdelávanie na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity. Aktuálne je zamestnaná ako manažérka pre vzdelávacie projekty v bratislavskej Iuvente – Slovenský inštitút mládeže. Medzi jej záľuby patrí čítanie a spev. Publikuje aj na blogu SME, bola nominovaná na Novinársku cenu za rok 2008 v kategórii Najlepší článok publikovaný na blogu. V roku 2009 sa stala víťazkou národného kola novinárskej súťaže projektu “Za rozmanitosť, proti diskriminácii.” Žije striedavo v Bratislave a v Novom Meste nad Váhom.

Martin Muránsky, Fridrich Ebert Stiftung

Príhovor Martina Muránskeho na otváracej konferencii ER 2010 na Slovensku si môžete pozrieť tu: http://www.youtube.com/watch_popup?v=ln8wqFQkKYU&vq=medium

 

 

 

Dorota Nvotová, aktivistka, speváčka, herečka

Dorota Nvotová, rodácka z Považskej Bystrice je slovenská herečka a spevácka. V súčasnosti žije striedavo na Slovensku a v Nepále, kde organizuje turistické výpravy a pomáha v detskom domove. Aj vďaka tomu je v neustálom kontakte s chudobou. V roku 2009 strávila pol roka pri rómskej osade a snažila sa pomôcť ako sa dalo, napríklad aj zorganizovaním Rómskej Superstar, čo podľa jej vlastných slov “dosť otvorilo oči.”

 

Vladimír Sendrei, OZ Lačho Drom – Dobrá cesta

Vladimír Sendrei, 46 ročný komunitný pracovník, aktivista a hudobník pôsobí v Kokave nad Rimavicou. Od roku 1997 pracuje s rómskou komunitou. V rámci svojej práce realizuje množstvo programov na zlepšenie života Rómov na Slovensku. Je pre nich osobnosťou, snaží sa presadzovať ich záujmy a zároveň bojovať proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a proti prejavom rasizmu a predsudkom.

 

Anton Srholec, kňaz

Kňaz a občiansky aktivista Anton Srholec sa narodil v roku 1929. Po štúdiu na skalickom gymnáziu vstúpil v roku 1946 do saleziánskej spoločnosti. Režim po roku 1948 náboženským spoločnostiam neprial a mladému Antonovi Srholcovi neumožnil študovať teológiu. Po nevydarenom úteku z Československa sa dostal za mreže, kde si odsedel desať rokov. Počas Pražskej jari v roku 1969 dostal povolenie ísť do Talianska, kde si dokončil vzdelanie a pápež Pavol VI. ho v roku 1970 vysvätil za kňaza. V ťažkých časoch sa však rozhodol vrátiť sa domov a aj keď nemohol pracovať ako kňaz, zamestnal sa ako kostolník. Neskôr dostal povolenie kázať. Ovplyvnil tisíce mladých ľudí, za čo sa často dostával do konfliktu s vládnou mocou. V roku 1985 mu odobrali súhlas s účinkovaním v cirkevnej správe. Posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník. Je činný v Slovenskom helsinskom výbore pre práva menšín v slovenskej sekcii Spoločnosti pre Vedu a Umenie. Venuje sa publicistike. Je držiteľom celého radu čestných doktorátov a vysokých vyznamenaní. Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov RESOTY v Podunajských Biskupiciach. K Antonovi Srholcovi sa stále hlásia i tí, ktorí sú na okraji v spoločnosti, v cirkvi, alebo inakšie postihnutí občania.

 


Sandra Tordová,
OZ proti prúdu

Sandra Tordová vyštudovala sociálnu prácu na UK v Bratislave. V roku 2001 spoluzakladala o.z. Proti prúdu, kde je odvtedy štatutárnou zástupkyňou a pracuje na rôznych pozíciách ako projektová manažérka, koordinátorka pobočiek, PR manažérka a v súčasnosti ako šéfredaktorka Nota bene.

 

Veronika Vadovičová, zlatá medailistka v streľbe na paraolympiáde v Pekingu

Slovenská reprezentantka v športovej streľbe Veronika Vadovičová sa môže pochváliť účasťou na troch paralympijských hrách v Sydney, v Aténach a v Pekingu. Práve z tej poslednej si pred dvomi rokmi priniesla paralympijské zlato. Žije s rodičmi v Šelpiciach, kde aj od pätnástich rokov trénuje športovú streľbu. Popri svojich športových aktivitách Veronika pôsobí aj ako dobrovľníčka v Slovenskej spoločnosti pre spina byfida a hydrocephalus. Zároveň pôsobí aj ako animátorka a asistentka v detských táboroch pre deti so zdravotným postihnutím a pomáha pri ich celoslovenských stretnutiach.

 

 

Zdroj:

www.fsr.gov.sk

http://www.fsr.gov.sk/sk/EY2010/