Poznávanie Prahy bez zraku a sluchu

Maják n.o. v Zdobe pri Košiciach je prvé zariadenie rodinného typu pre hluchoslepú mládež a doslepých na Slovensku, kde môžu takto postihnutí ľudia pokračovať vo svojom vzdelávaní, venovať sa svojim aktivitám a žiť plnohodnotný život.

V roku 2011 Maják n.o. vstúpil do 5 roku svojej prevádzky, čo znamená, že máme za sebou plné 4 roky intenzívnej práce s mladými hluchoslepými ľuďmi. Pracovný tím Maják n.o. sa snaží prinášať do životov našich klientov aktivity, ktoré im umožňujú rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a návyky, obohacujú ich vnútorný život, prinášajú im radosť a postupne menia kvalitu ich života. Veľký význam pri vzdelávaní mladých ľudí v Maják n.o. majú projekty, ktoré otvárajú hluchoslepým cestu do sveta poznania. Rada by som sa podelila so skúsenosťou, ktorú priniesla účasť klienta Maják n.o. v projekte zameraného na poznávanie románskej a gotickej architektúry a umenia Prahy.

Dňa 7. 3. – 16. 3. 2011 sa klient Maják n.o. Peter Hruška zúčastnil na workshope „Románska a gotická architektúra a umenie v Prahe“. Workshop sa konal v rámci Grundtvig programu celoživotného vzdelávania. Realizovalo ho  združenie Duha Tangram v Prahe. Autorkou projektu bola PaedDr. Marie Wolfová, ktorá zapojila do jeho realizácie dospelých s postihnutím a bez postihnutia z rôznych štátov Európy. Bola to skutočne rôznorodá skupina, čo sa týka kultúr ( Malta, Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Holandsko a Slovensko), veku, vzdelania a záujmov. Zo 16 účastníkov 5 boli  nevidiaci a Peter ako jediný bol hluchoslepý. Organizácia workshopu bola na vysokej úrovni, o čom svedčí kvalita Máriiných skúseností s realizáciou projektov.

Program jednotlivých dní bol organizovaný tak, aby sme navštívili gotické a románske architektonické pamiatky Prahy, múzeá a galérie s románskymi a gotickými výtvarnými a sochárskymi dielami. Účastníci kurzu mali k dispozícii miestnosť na stretávanie, vzájomné diskusie, výmeny názorov, vzájomné poznávanie a prezentovanie svojej krajiny. Príjemné boli raňajky v hoteli, ktoré dávali priestor na vzájomnú diskusiu, ako aj obedy a večere v starobylom centre Prahy. Všetci účastníci ocenili praktické workshopy, kde mohli tvoriť umelecké diela zamerané na gotické a románske umenie.

Osobitne by som chcela zhodnotiť účasť Petra na tomto projekte a prínos projektu pre jeho celoživotné vzdelávanie. Peter má kombinovanú poruchu zraku a sluchu. Je nepočujúci, na pravom oku má protézu, na ľavom oku má strabizmus, mikrooftalmus, nystagmus a je korigované okuliarmi. V priebehu povinnej školskej dochádzky sa naučil používať zvyšky zraku, čo mu pomohlo rozoznávať predmety, osoby, prostredie a tak poznávať svet okolo seba.  Ovláda posunky nepočujúcich a je schopný prijímať informácie v posunkovej reči.  Moja úloha v tomto projekte bola sprevádzať Petra počas realizácie projektu, tlmočiť mu všetky informácie týkajúce sa Prahy, gotickej a románskej architektúry a umenia, sprostredkovať mu všetky informácie počas pobytu, tlmočiť komunikáciu medzi Petrom a účastníkmi projektu, dať mu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok, názorov a taktiež mu umožniť byť čo najviac nezávislým a samostatným.  Práca s hluchoslepými deťmi a dospelými si vyžaduje veľkú trpezlivosť hlavne, čo sa týka výsledkov. Na malé či veľké úspechy musíme čakať roky. Po absolvovaní projektu som mala pocit, že som zbierala ovocie, ktoré sa nedá nikde kúpiť. Peter sa dostal do školy pre hluchoslepé deti, keď mal 9 rokov. Vzdelávanie ho posúvalo pomalými krokmi dopredu a všetci sme sa tešili z malých úspechov. Dnes má Peter 27 rokov a v Prahe dokázal, že mravenčia práca priniesla svoje ovocie. Keď pani Wolfová oslovila Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Košiciach, či by mali záujemcu o účasť na projekte, vedúca krajského strediska Mgr. Terézia Petiová navrhla klienta Petra z Majáku. Po prečítaní projektu som bola presvedčená, že Peter je pripravený zapojiť sa do vzdelávacieho projektu samozrejme s podporou tlmočníka, ktorý mu sprostredkuje celý program a všetko dianie okolo neho. Môj názor sa potvrdil. Peter sa dokázal integrovať do skupiny neznámych ľudí bez akéhokoľvek problému a využiť všetky svoje vedomosti a zručnosti na to, aby bol aktívnym účastníkom projektu.

Keď som na prvom stretnutí účastníkov požiadala Petra, aby sa predstavil a povedal niečo o sebe, ani trochu nezaváhal a predstavil sa posunkovou rečou. Jeho prejav som pretlmočila prítomným a tí ho prijali medzi seba ako rovnocenného priateľa. Peter sa stal súčasťou kolektívu 16 ľudí rôzneho veku a z rôznych kútov Európy. To, že okrem Petra bolo v skupine aj päť nevidiacich mladých ľudí, nebolo žiadnou bariérou. Prístup pani Wolfovej a jej spolupracovníčok k takejto heterogénnej skupine bol fantastický. Stačil jeden deň na to, aby sa z heterogénnej skupiny stala homogénna skupina, ktorej cieľom bolo, aby všetci členovia bez ohľadu na vek, postihnutie, záujmy, či  vzdelanie, čo najviac spoznali gotickú a románsku Prahu. A to sa skutočne podarilo. Zaujímavé bolo to, že niektorí nevidiaci účastníci prišli do Prahy bez sprievodcu a tlmočníka ale spolupráca medzi účastníkmi bola tak úžasná, že ak bolo potrebné každý mal sprievodcu prípadne aj tlmočníka.

Pre Petra celý projekt mal viacnásobný prínos:

  • Peter mal príležitosť využiť všetky svoje sociálne a komunikačné zručnosti, aby sa stal  súčasťou skupiny. Účastníci zo skupiny sa učili základné posunky, aby ho mohli každý deň pozdraviť a prihovoriť sa mu. Peter bol schopný reagovať na otázky a odpovedať na nich prostredníctvom tlmočenia,
  • Peter mal možnosť využiť všetky svoje zmyslové kanály – hmat, zvyšky zraku, čuch na získanie informácií o umeleckých a architektonických dielach, čím sa rozšírili jeho vedomosti. Vysoko vyzdvihujem možnosť využitia hmatu, či už poznávaním modelov hmatom (vytvorené špeciálne pre nevidiace osoby) alebo možnosť vyhmatať si detaily - sochy, dekorácie okien, dverí, brán a iné pri návšteve jednotlivých expozícií,
  • Peter pri návšteve koncertu dokázal vnímať aj hudbu, napriek ťažkému sluchovému postihnutiu. Hru na dychových nástrojoch vnímal celým telom vďaka vibráciám a cítil aj rytmus. Na sluchové podnety reagoval širokým úsmevom a tak dával najavo, že ich vníma,
  • Peter okrem umenia obdivoval aj nové pražské električky. Ich nový dizajn ho fascinoval,
  • Všetky nové informácie Peter dokázal spracovať za pomoci tlmočníka a svoje zážitky každý deň premietol  do kresieb, čím dal spätnú väzbu, že napriek kombinovanému postihnutiu bol schopný vnímať výtvarné a architektonické umenie. Peter si vyslúžil obdiv a úctu u svojich nových priateľov najmä tým, že jeho kresby boli tak zrozumiteľné, že každý vedel, čo vyjadrujú,
  • U Petra bolo podporené vyjadrovanie emócií – radosť z umeleckých výtvorov, radosť z poznania nových ľudí, z obedu na lodi, radosť z pohľadu na pohybujúcich sa apoštolov na Orloji, z cestovania metrom, novými električkami a iné,
  • Peter mal možnosť samostatne sa rozhodnúť, čo bude robiť, čo si chce pozrieť, aký nápoj bude piť, aké jedlo bude jesť, komu kúpi darček a iné,
  • Peter na záver prezentácie o Slovensku zaspieval posunkovou rečou pesničku „Červené jabĺčko“ pre celú skupinu so zámerom ich potešiť,
  • Peter využil svoju tvorivosť pri modelovaní gotických okien, pri výrobe brošne a takto dokázal využiť svoje nové vedomosti so zručnosťami, ktoré si za minulé roky osvojil,
  • Zaujímavé bolo aj lúčenie s novými priateľmi. Každý člen skupiny sa prišiel osobne rozlúčiť s Petrom a každý použil nejaký posunok. Niektorí účastníci mi ďakovali za to, že mohli spoznať človeka, ktorý je hluchoslepý,
  • Peter na ceste domov sa opakovane vracal ku svojim zážitkom, chcel sa o nich rozprávať a tak sme v konverzácii preberali každý deň nášho pobytu v Prahe,
  • Peter po príchode domov porozprával rodičom o svojich zážitkoch v Prahe, porozprával aj zamestnancom a klientom Majáku, aké budovy a galérie sme v Prahe videli, v akom hoteli sme bývali a iné.
  • Peter má vo svojom notebooku fotografie z jednotlivých aktivít projektu a zo všetkých pamätihodností a diel, ktoré sme videli. Kedykoľvek sa môže vrátiť k tomuto výletu prostredníctvom fotografií, môže ich ukazovať návštevám v Majáku a rozprávať o svojich zážitkoch, čo je veľmi dobrá príležitosť pre rozvíjanie komunikácie.

Účasť na projekte priniesla Petrovi maximálne využitie svojich vedomostí a zručností. Získal mnoho nových poznatkov, spoznal nových ľudí a to, čo je najhlavnejšie, svoje zážitky si uchoval do svojej pamäte a do srdca, aby ich mohol použiť kedykoľvek, lebo to čo získal, mu už nikto nevezme.

PaedDr Marie Wolfová ako autorka projektu dokázala vytvoriť fantastický program, úžasnú atmosféru, stmelila ľudí rôznych kultúr do jednej rodiny. Svojím prístupom otvorila cestu do sveta nevidiacich a hluchoslepých tým účastníkom, ktorí nemali žiadne skúsenosti so zrakovo postihnutými ľuďmi a na 10 dní sme spoločne vytvorili model ideálnej spoločnosti bez bariér.

 

Mgr. Janka Šarišská, Špeciálny pedagóg

Maják n.o., Zdoba 79

044 41 Sady nad Torysou