Máte dieťa, ktoré je zdravé, veselé, robí vám radosť. Vkladáte do neho svoje nádeje, usmerňujete ho, využívate svoje životné skúsenosti pri formovaní novej osobnosti. Dieťa vyrastie, doštuduje, zamestná sa. Odsťahuje sa z domu, najskôr do podnájmu, potom do vlastného, ožení/vydá sa, má svoje deti.....Kolobeh života.

 

A teraz sa pozrime na inú situáciu. Máte dieťa. Dieťa s vážnym zdravotným postihnutím, ktoré nevie fungovať bez pomoci, bez podpory. Dieťa, ktoré nevidí ani nepočuje, prípadne využíva iba malú časť zvyšku zraku alebo sluchu. Toto dieťa nevyštuduje a neosamostatní sa. Čo teraz? Ako sa vyrovnať s touto situáciou? Ťažko predstaviteľné? Nuž, áno. Ale ľudia, ktorí sa ocitli v tejto situácii, ju riešiť jednoducho musia. A ako ju vyriešili niektorí rodičia hluchoslepých detí, sa dočítate práve teraz.

 

V rubrike Téma čísla prinášame príbeh o tom, čo všetko dokáže odhodlaný rodič, ktorý chce pre svoje dieťa vytvoriť prostredie maximálne podnetné a viesť ho tak k čo najväčšej možnej samostatnosti.

 

A že si neviete predstaviť, čo môže hluchoslepý človek zvládnuť? Napríklad, že spozná Prahu bez zraku aj sluchu? Nemožné? Čítajte ďalej. Uvidíte, že NIČ NIE JE NEMOŽNÉ.

 

Hovorí sa „Do tretice všetko dobré“ a tak ako tretí príklad dobrej praxe prinášame informáciu o  podporovanom bývaní pre ľudí s duševnou poruchou.

 

Okrem toho sa ešte dočítate, či je v košickom kraji na cestách bezpečne, aké sú vaše práva pri stretnutí s políciou, alebo čo pripravuje na rok 2011 Európske fórum zdravotného postihnutia.

 

 

Príjemné čítanie.