Členka Výboru OSN prezentuje na konferencii v Bratislave

Rate this item
(0 hlasov)

Na konferencii v rámci zasadnutia predsedníctva Európskeho fóra zdravotného postihnutia v Bratislave 12. novembra vystúpila so svojou videoprezentáciou aj členka Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, Britka Diane Kingston. Prezentáciu považujeme za veľmi zaujímavú a prínosnú a aj vzhľadom na to, že pani Kingston je spravodajkyňou výboru OSN pre Slovensko, prinášame obsah vystúpenia aj čitateľom Mostov inklúzie.

Úlohy Výboru OSN pre osoby so zdravotným postihnutím

V úvodnej časti prezentácie Diane priblížila základnú úlohu Výboru OSN pre osoby so zdravotným postihnutím – monitorovanie implementácie dohovoru na národnej i regionálnej úrovni. V súčasnosti výbor skúma situáciu a vedie konštruktívny dialóg so 46 krajinami vrátane EÚ. Európska únia je prvým zoskupením krajín, ktoré podstúpilo monitorovanie zo strany výboru.

Výbor sa zaoberá aj opčným protokolom a skúmaním sťažností, ktoré sa nevyriešili na národnej úrovni, ale aj systematickým a závažným porušovaním ľudských práv.

Treťou úlohou je vypracovávanie takzvaných všeobecných komentárov k jednotlivým článkom dohovoru. Tie majú za úlohu pomáhať signatárskym krajinám pri výklade jednotlivých článkov dohovoru. Doteraz boli publikované štyri všeobecné komentáre – prvý z nich sa týkal spôsobilosti na právne úkony, druhý prístupnosti, tretí žien a dievčat so zdravotným postihnutím, štvrtý inkluzívneho vzdelávania. V súčasnosti výbor pracuje na piatom komentári o nezávislom živote.

 

Proces revízie a úloha spravodajcu

Proces kontroly dodržiavania dohovoru vedie spravodajca pre danú krajinu. Spravodajca sa určuje na dobrovoľnej báze v závislosti od regiónu a jazyka danej krajiny. Jeho úlohou je oboznámiť sa so všetkými písomnými podkladmi a stretnúť sa so zástupcami občianskej spoločnosti. Preštuduje si východiskovú správu danej krajiny, všetky alternatívne správy – ich autormi sú obyčajne organizácie osôb so zdravotným postihnutím či ľudskoprávne organizácie.

V ďalšej fáze pripraví doplňujúce otázky, ktoré sa objavia v priebehu štúdia východiskovej správy a alternatívnych správ. Vláda danej krajiny je približne do troch mesiacov povinná otázky zodpovedať.

Spravodajca spoločne s ostatnými členmi výboru prehodnotia odpovede na otázky a pripravia podklady na takzvaný konštruktívny dialóg, ktorý trvá šesť hodín. Je rozdelený na polovice – tri a tri hodiny, zvyčajne v priebehu dvoch dní. Výbor kladie otázky v troch kolách – články 1 – 10, články 11 – 20 a články 21 – 33. Po každom kole otázok majú vládni predstavitelia krajiny desať až dvadsať minút na prípravu a potom musia otázky zodpovedať.

 

Do čoho ústi konštruktívny dialóg

Výsledkom konštruktívneho dialógu sú odporúčania pre vládu, ktorých je obyčajne 20 – 25, v prípade niektorých krajín aj viac. Odporúčania zväčša pozostávajú z pozitívneho konštatovania, z určitých obáv ohľadom problému a nakoniec zo samotného odporúčania. Jedno až dve odporúčania je potrebné realizovať do dvanástich mesiacov. Väčšina odporúčaní tvorí základ pre ďalšie obdobie monitorovania implementácie dohovoru.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je na svete len krátko, preto všetky zatiaľ predložené správy sú takzvané úvodné správy. Tie tvoria akúsi základnú líniu podávania správ v budúcnosti.

Krajiny, napríklad Španielsko, Peru a čoskoro aj Maďarsko čoskoro predložia druhú a neskôr aj tretiu správu a až potom sa zúčastnia ďalšieho konštruktívneho dialógu.

Ďalším špecifikom dohovoru je jeho článok 37 – mandát na zvyšovanie kapacít. Výbor OSN môže byť pri zvyšovaní kapacít jednotlivých krajín nápomocný, štáty však musia dať najavo, že takúto pomoc potrebujú.

 

Následná kontrola

Vráťme sa znova k úlohe spravodajcov. V ďalšom kroku po dvanástich mesiacoch je ich úlohou zistiť, či sa zrealizovali odporúčania výboru. Daná krajina ich buď splní, splní ich čiastočne, alebo ich nesplní vôbec.

Krajinám, ktoré odporúčanie nesplnili, respektíve neposkytli výboru žiadne správy, sa posiela urgencia. Spravodajca podáva každý rok Výboru správu o aktuálnej situácii v konkrétnej krajine. Prispieť môžu aj zástupcovia občianskej spoločnosti či ľudskoprávne organizácie.

 

Úloha ľudí so zdravotným postihnutím

Aká je naša úloha v celom procese? Pani Kingston zdôraznila, že pozícia občianskej spoločnosti a organizácií osôb so zdravotným postihnutím je v procese hodnotenia vykonávania dohovoru veľmi výrazná. Okrem poukazovania na problémy je potrebné aj ponúknuť krajine svoju pomoc. Práve ľudia so zdravotným postihnutím sú často najlepšími odborníkmi na národnej úrovni. Môžu poskytnúť vládam poradenstvo technického charakteru, poukázať na príklady dobrej praxe v iných krajinách, môžu požiadať štátnych predstaviteľov o možnosť „testovať“ novozavedenú prax, podrobiť ju kritickému pohľadu. Odporúčania, ktoré je potrebné implementovať do roka, môžu využiť ako príležitosť na zvýšený lobing.

V závere svojej prezentácie pani Kingston vyzvala organizácie osôb so zdravotným postihnutím na aktívnu činnosť a spoluprácu s Výborom OSN pre osoby so zdravotným postihnutím a s ňou samotnou.

-red-