Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – Čo sa deje na európskej úrovni?

Rate this item
(0 hlasov)

Na konferencii Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – Pretavenie odporúčaní do činov, ktorá sa konala 12. novembra v Bratislave, vystúpila so svojím príspevkom aj Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu (NOVA, ECR), bývalá poslankyňa NR SR, bývalá novinárka a mama troch detí.

V Európskom parlamente pôsobí ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, podpredsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a členka Medziskupiny EP zdravotné postihnutie a Medziskupiny EP pre práva detí.

Na úvod svojho vystúpenia uviedla, že v EP na rozdiel od NR SR nemôže ako poslankyňa predkladať návrhy zákonov, môže však návrhy Komisie pozmeňovať, hlasovať za alebo proti.

 

Medzi jej ďalšie aktivity v EP patrí:

•          práca spravodajkyne,

•          príprava ľudsko-právnych uznesení,

•          kladenie písomných a ústnych otázok inštitúciám EÚ,

•          iniciovanie a podpora písomných vyhlásení,

•          vystúpenia na plenárnych zasadnutiach EP,

•          stretnutia s aktivistami, podpora iniciatív a zapájanie sa do kampaní v Bruseli, Štrasburgu a naprieč celým Slovenskom.

Vo svojom príspevku ďalej predstavila Medziskupinu EP pre zdravotné postihnutie. Ide o neformálne združenie poslancov, ktorí sú aktívni v problematike práv ľudí so ZP. Prvýkrát bola táto platforma založená už v roku 1980. Jej členmi je viac ako 100 poslancov EP. Poslankyňa nezabudla vyzdvihnúť fakt, že Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF) je dôležitým partnerom tejto platformy.

Potom sa europoslankyňa Žitňanská venovala Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla, že SR aj EÚ ratifikovali dohovor v roku 2010 a vymenovala nasledovné dôvody, prečo je dohovor taký dôležitý:

•          osoby so zdravotným postihnutím majú právo podieľať sa na občianskom, politickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote rovnako ako ktokoľvek iný,

•          jasne stanovuje, čo musia verejní aj súkromní aktéri urobiť preto, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli mať plný úžitok zo svojich práv,

•          má prednosť pred slovenskou legislatívou a prináša konkrétne výsledky – napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR (október 2015) – „deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie a zabezpečenie primeraných úprav“.

 

Dohovor a jeho vzťah k EÚ bola ďalšia téma, ktorú priblížila poslucháčom vo svojej prezentácii. Poukázala na to, v čom je ratifikácia unikátna. Ide o historicky prvú medzinárodnú zmluvu o ľudských právach, ktorá bola kedy schválená zoskupením štátov. EÚ sa zaviazala dodržiavať a napĺňať práva ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom prijímania legislatívy, financovania politík a programov a realizácie výskumu. Zdôraznila, prečo je prínosné, že EÚ dohovor ratifikovala: “Dohovor OSN sa vzťahuje na oblasti, kde majú EÚ a členské štáty zdieľanú právomoc – vďaka dohovoru OSN môžu EÚ a členské štáty spoločne napĺňať ustanovené záväzky – boj proti diskriminácii, voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, doprava, vnútorný trh, rovnaká odmenu pre mužov a ženy, štatistika.“

V ďalšej časti svojho vystúpenia sa venovala téme monitorovacieho rámca EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého cieľom je propagácia, ochrana a monitorovanie práv osôb so ZP.

Podieľajú sa na ňom:

•          Európsky parlament,

•          Európsky ombudsman,

•          Európska agentúra pre základné práva a slobody,

•          Európske fórum zdravotného postihnutia.

Monitorovanie dohovoru OSN na úrovni Výboru OSN pre práva osôb so ZP (2015) prebiehalo v týchto krokoch:

•          správa EK pre výbor OSN,

•          tieňové správy neziskových organizácií,

•          zoznam otázok od výboru OSN,

•          odpovede EK na otázky výboru OSN,

•          záverečné odporúčania výboru OSN.

Záverečné odporúčania Výboru OSN boli nasledovné:

•          prijať pozmenenú smernicu o prístupnosti, tak aby bola v súlade s Dohovorom OSN,

•          podporovať deinštitucionalizáciu a pozastaviť, prípadne žiadať refundáciu platieb z EŠIF v prípade, že povinnosť dodržiavať základné práva je porušená,

•          posilniť monitoring dodržiavania práv cestujúcich,

•          zlepšiť implementáciu legislatívy týkajúcej sa prístupu k informáciám v prístupných a zrozumiteľných formátoch,

•          vyhodnotiť dopad smernice 2011/24/EU o právach pacientov v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (prístup k informáciám, primerané úpravy a školenia odborníkov),

•          čo najskôr ratifikovať Marakéšsku zmluvu,

•          vyčleniť Európsku komisiu z nezávislého monitorovacieho rámca a zabezpečiť financovanie pre jeho efektívne fungovanie,

•          zabezpečiť primerané úpravy pre zamestnancov inštitúcií EÚ a zabezpečiť dodržiavanie štandardov prístupnosti vo vzťahu k webovým stránkam inštitúcií EÚ.

Jana Žitňanská oboznámila účastníkov konferencie aj s uznesením EP o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo 7. júla 2016, ktorého spravodajkyňou bola Helga Stevens – prvá nepočujúca žena v histórii EP. Z jej vystúpenia sme sa dozvedeli, prečo je toto uznesenie dôležité a ako ho môžeme využiť v praxi:

•          je sebakritické: vyzýva EP a iné EU inštitúcie, aby išli príkladom,

•          hlasovalo zaňho 571 poslancov EP – EP ako šampión ľudských práv, čím viac poslancov, je oboznámených s právami osôb so ZP, tým lepšie pre komunitu ľudí so ZP,

•          síce nejde o záväznú legislatívu, ale vytvára tlak na EK,

•          nástroj na obhajobu pre nás – oficiálny dokument, na ktorý sa môžeme odvolať.

Ako poslankyňa EP upriamila pozornosť poslucháčov najmä na tieto príklady legislatívy a projektov EÚ, ktoré máme aj vďaka dohovoru OSN:

•          Európske štrukturálne a investičné fondy (2014--2020) – ex-ante konditionalita, tak aby sa prostriedky EÚ využívali s cieľom efektívne presadzovať rovnosť, nediskrimináciu, sociálne začlenenie a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím,

•          nové smernice EÚ o verejnom obstarávaní (2014) – povinnosť brať do úvahy prístupnosť pre osoby so ZP vo väčšine verejných obstarávaní,

•          smernica o prístupnosti webových stránok verejných inštitúcií (2016),

•          návrh smernice o prístupnosti (2015),

•          pilotný projekt Európsky preukaz zdravotného postihnutia (2015).

Na záver Jana Žitňanská účastníkov konferencie informovala o svojich aktivitách, ktoré súvisia s podporou napĺňania Dohovoru OSN:

•          pozmeňujúce návrhy v EP, infožiadosti o implementácii legislatívy SR a EÚ, účasť na konferenciách a návštevy v teréne,

•          organizácia seminárov o zamestnávaní ľudí so ZP (SR, jún 2015) a o deinštitucionalizácii (EP, september 2016),

•          manuál na získanie podpory z eurofondov s dôrazom na ľudí so zdravotným postihnutím (máj, 2016),

•          účasť na kampaniach.

Jana Žitňanská sa s nami rozlúčila slovami: „Možno nedokážem zmeniť svet. Ale som si istá, že v Európskom parlamente dokážem zmeniť Európu a zlepšiť život ľudí na Slovensku.“

 

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript., www.janazitnanska.sk

-red-