Každý by mal v živote dostať šancu

Rate this item
(0 hlasov)

Na počiatku bola idea bábkoherečky a režisérky Viery Dubačovej vytvoriť predstavenie so seniormi, ale osud to zariadil inak. Náhodou kráčala okolo DSS, jednoducho vošla dovnútra a dohodla sa na... vlastne na experimente. Na tom, že spolu pripravia jedno jediné divadelné predstavenie. Počas skúšania hry O Popolvárovi ako ho nepoznáte si však s hercami vytvorila taký silný vzťah, že ostať pri jednom jedinom spoločnom diele nešlo. Založila preto občianske združenie, a tým i prvé a dosiaľ jediné mestské komunitné divadlo v strednej a východnej Európe v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím.

 

 *Ľudia okolo Divadla z Pasáže, dnes Mestského divadla – Divadla z Pasáže, v Banskej Bystrici chceli pracovať inak. Ale s ľuďmi s mentálnym postihnutím sa stretávali len ako s divákmi, z „múdrych“ kníh vyčítali čosi o večných deťoch, odňatej svojprávnosti a uplatnení v lepšom prípade v manuálnej práci, väčšinou však o živote v DSS-ke. Spôsob a metódy práce s možno trochu netypickými hercami teda krok po kroku začali hľadať a objavovať sami. Svojim novým kolegom pomohli rozšíriť si všeobecný prehľad, umožnili rozvíjať zručnosti naše každodenné, a keď zistili, že to majú v malíčku (alebo aspoň v ruke), pustili sa do transformácie vzdelávania a dnes sa z 90 % zameriavajú na zdokonaľovanie hereckého umenia.

„Oslovili sme množstvo externých lektorov, profesionálov vo svojom odbore. Hodiny herectva teda vedie herečka, hodiny hudby hudobník, pohybu tanečníčka, javiskovej reči herec s bohatými skúsenosťami,“ zasvätila ma do činnosti Denného centra, ktoré je popri samotnom divadle a podporovanom bývaní jednou z troch organizačných zložiek občianskeho združenia/neziskovej organizácie, umelecká riaditeľka divadla Eva Ogurčáková. Keď neskúšame ani nehráme divadelné predstavenie, majú naši hereckí kolegovia tieto lekcie každý deň od pondelka do piatka. Pravdaže, nesedia v laviciach, nie sú skúšaní a neodpovedajú na teoretické otázky, uprednostnili sme taký workshopový, interaktívny spôsob. Keď ale skúšame nové predstavenie, náš deň vyzerá inak, hoci kávový rituál musí byť aj tak, premiéra-nepremiéra,“ dodáva s úsmevom. „Ja vždy hovorím, že my sme ukecané divadlo, pretože sa o každej novej téme veľmi veľa rozprávame. Nezáleží na tom, či sme si na inšpiráciu zobrali nejaké dielo, ktoré už niekto napísal, alebo sa tvorí autorská inscenácia. Vždy tú tému s hercami preberáme zhora-zdola, snažíme sa z nich vytiahnuť maximum názorov a postojov, čo vlastne potom tvorí základ toho predstavenia. Ideálne je, keď nový kus skúšame tak tri mesiace, spočiatku len predpoludním, s blížiacim sa termínom premiéry pristupujeme k dvojfázovým skúškam. Vtedy vlastne vzdelávanie nefunguje, všetku energiu investujeme do skúšania.“

 

Michaela Ďuricová, Lucia Krajčiová, Ján Kinčeš, Veronika Lačná, Michal Daniš a Miriam Kujanová v inscenácii Norma

Michaela Ďuricová, Lucia Krajčiová, Ján Kinčeš, Veronika Lačná, Michal Daniš a Miriam Kujanová v inscenácii Norma / Zdroj: Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže

 

Keď je hľadisko ešte prázdne

Eva Ogurčáková má istým spôsobom na starosti aj dramaturgiu. To ona chodí na rôzne divadelné predstavenia a obzerá sa po tých, ktorí by sa svojím umeleckým jazykom v Mestskom divadle – Divadle z Pasáže dohovorili. Tematickou i žánrovou rôznorodosťou sa usiluje osloviť čo najširšiu škálu divákov – od škôlkarov až po seniorov, od rozprávok, vážnych i veselých hier až po hry autorské. Z tejto kategórie bolo aj ostatné predstavenie. Choreografka Kristína Chmelíková ho spolu s hercami tvorila výsostne z tém, ktoré s nimi počas skúšobného procesu otvárala. Tentokrát ale bolo úlohou hercov svoje videnie a cítenie pretaviť do pohybu. Duša divadla a jeho hercov sa, pochopiteľne, odzrkadlí v každom predstavení. Aj keď pracujú s hotovým textom, vždy ho viac či menej upravia, aby ladil s tým, čo chcú svetu povedať. Takto napr. vytvorili hru Posolstvo z inej planéty, ktorá je voľne inšpirovaná motívmi rozprávky Hermanna Hesseho.

„Aj inscenáciu Čakanie na GOdoTA sme si trošku prispôsobili, napriek tomu tam bolo neuveriteľné množstvo, navyše náročných textov, ale naši herci to zvládli bravúrne,“ spomína Eva Ogurčáková. „Pokiaľ ide o učenie textov, je to veľmi individuálne – niekto ho dokáže absorbovať viac, niekto menej, jeden sa texty učí doma a na skúšku prichádza pripravený, druhému pomáhame my tým, že mu ich predčítavame a učíme sa ich spolu s ním.

 

Michal Daniš a Eva Ogurčáková

Michal Daniš a Eva Ogurčáková / Zdroj: Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže

 

Česť, prestíž, ale aj nekonečná drina

Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže má v súčasnosti stály súbor, pozostávajúci z trinástich hercov. Ak ste vzhliadli predstavenie, kde účinkovali ľudia bez mentálneho postihnutia, bola to výnimka – režisér potreboval viac postáv a interné kapacity jednoducho nestačili. Na prijímanie nových členov tu nezasadá žiadna komisia, nik nemusí zahrať radiátor ani nič podobné. Namiesto konkurzov sa jednoducho dá do pléna ponuka, pravdaže v prípade, ak sa nejaké miesto herca či herečky uvoľní. Každý záujemca má skúšobné obdobie v rozpätí od troch do dvanástich mesiacov, v závislosti od jeho individuálnych možností a schopností. Za ten čas zažije všetko – vzdelávanie, skúšanie inscenácie, hranie divadelných predstavení, neraz aj zájazd, takže ochutná naozaj zo všetkého, čo je v ponuke.

„Keď toto všetko absolvuje a keď aj my vidíme, že zapadá do nášho kolektívu, sadneme si s ním a pozhovárame sa o tom, či o miesto u nás má záujem. Už sa nám stalo, že to ľudia odmietli, uvedomili si, že to nie je pre nich, že prácu na sebe a takýmto tempom nezvládnu a že sa v tom nenašli. Vždy je to o vzájomnej dohode, o vzájomnom súlade,“ pokračuje Eva Ogurčáková. „My našich hercov učíme niesť za svoje rozhodnutia a činy zodpovednosť. Napriek tomu, že sú to všetko dospelí ľudia, neraz sa s tým stretávajú prvýkrát, ako keby im doteraz nik tú šancu nedal, ako keby im ich okolie nedovoľovalo dospieť, nestavalo pred nich výzvy, neumožnilo im získavať nové skúsenosti, prekonávať sa. Často sa to schováva za bezpečie, ale ja si myslím, že je to len vytváranie bubliny. Ak chceme, aby mohli byť skutočne prijímaní ako prirodzená súčasť života, nemôžu byť z neho vylúčení len preto, aby nespravili chybu, aby sa niečo nestalo. Keď sme my boli deťmi a mamička nás s lístkom poslala do obchodu, koľkokrát sa stalo, že sme kúpili čosi celkom iné a museli sme sa vracať? Ale tú šancu sme dostali.“

Herci Mestského divadla – Divadla z Pasáže sú pripravovaní aj na to, že keď raz predstavenie začne, je to len a len na nich. Nik do toho nijako nezasahuje, ak sa niečo nečakané stane, alebo niekto dostane okno, musia to zvládnuť sami, v tom momente a priamo na javisku. V hereckom súbore sa ale nájde nejeden schopný improvizátor, ktorý docieli, že divák si chybičku vôbec nevšimne.

 

Ako si želáte s Miriam kujanovou, Michaelou Ďuricovou a Jánom Kinčešom

Ako si želáte s Miriam kujanovou, Michaelou Ďuricovou a Jánom Kinčešom  / Zdroj: Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže

 

Divadelný zážitok napriek divadelným prázdninám

Počas letných mesiacov máte možnosť vychutnať si 4 online predstavenia banskobystrického súboru. Dve nedele budú s hrou Kde je metla? a Na paši patriť deťom, dve stredy dospelým divákom. Z aktuálneho repertoára je pripravená Norma v réžii Moniky Kováčovej a archívny kus 3 x A. Inscenácie sú k dispozícii vždy v deň premietania od 6:00 do 22:00, lístky si môžete kúpiť prostredníctvom internetovej stránky divadla. September je už teraz preplnený takmer po okraj vrátane účasti na dvoch významných divadelných festivaloch: Na prehliadke toho najlepšieho za divadelnú sezónu na Slovensku Dotyky a spojenia a na medzinárodnom festivale nových foriem kabaretného divadla a pouličného umenia Amplión v Banskej Štiavnici.

 

Túžite po hereckej kariére? Máte jedinečnú príležitosť!

Umelecký súbor Mestského divadla – Divadla z Pasáže má momentálne 13 hercov a jedno voľné miesto. Ponuka platí pre muža s mentálnym postihnutím, vo veku 21 – 30 rokov a bydliska – nezisková organizácia zabezpečí ubytovanie v podporovanom bývaní, ktoré je jej súčasťou.

 

Dušana Blašková