Štandardizácia a verejné obstarávanie

Rate this item
(0 hlasov)

Od ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a prijatia smernice EU 2014/0024 o verejnom obstarávaní v roku 2014 sú orgány verejnej správy v EÚ povinné zohľadniť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím vo verejných zákazkách. Napriek zdrojom, ktoré sú k dispozícii na to, aby sa to stalo skutočnosťou, verejný sektor v mnohých prípadoch nemíňa peniaze daňových poplatníkov racionálne.

Cieľom tohto článku je načrtnúť niekoľko možností podpory prístupnosti vo verejnom obstarávaní.

Príslušné právne predpisy EÚ

Základným predpisom je smernica (EU) 2014/24 o verejnom obstarávaní. Pre prístupnosť táto smernica stanoví:

  •  V prípade každého obstarávania, ktoré budú používať fyzické osoby, či už verejnosť alebo zamestnanci verejného obstarávateľa, sa technické špecifikácie s výnimkou náležite odôvodnených prípadov vypracujú tak, aby sa zohľadnili kritéria prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.
  • Ak sa v právnom akte Únie prijali záväzné požiadavky prístupnosti, technické špecifikácie vzťahujúce sa na kritériá prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov sa vymedzia odkazom na dané normy. (článok 42 a odôvodnenie 76).
  • Kritériá prístupnosti a navrhovania pre všetkých môžu byť súčasťou výberových kritérií, čo znamená, že verejní obstarávatelia vyberajú iba uchádzačov, ktorí môžu preukázať, že spĺňajú tieto charakteristiky (článok 58). Verejní obstarávatelia môžu tiež špecifikovať normy zabezpečenia kvality, napríklad pokiaľ ide o prístupnosť (článok 62). Smernica to umožňuje, ale nezaväzuje ich využívať to na zabezpečenie prístupnosti.
  • Rovnako dôležité je, že prístupnosť a navrhovanie pre všetkých môžu byť súčasťou kritérií na vyhodnotenie ponúk na získanie verejnej zákazky (článok 67 a odôvodnenia 97 – 99). Uchádzač, ktorý preukáže, že jeho ponuka je najprístupnejšia, bude mať väčšiu šancu získať verejnú zákazku. Je to tiež na vnútroštátnych orgánoch ako to využijú.

Elektronické formuláre pre verejné obstarávanie

Komisia zverejnila digitálnu šablónu, ktorá sa má použiť na vnútroštátnej úrovni pre verejné obstarávanie. Vzhľadom na to, že ide onariadenie(EU) 2019/1780, používanie elektronického formulára bude povinné od 14. novembra 2022.

Prístupnosť je zahrnutá v elektronickom formulári, ale je na členských štátoch či ju zahrnú do svojich vnútroštátnych elektronických formulárov pre verejné obstarávanie. Preto je dôležité presadzovať u národných vlád, aby do vnútroštátnych elektronických formulárov pre verejné obstarávanie zahrnuli polia týkajúce sa prístupnosti na dosiahnutie jej dôslednejšej implementácie.

Európsky akt o prístupnosti

Týmto názvom sa skrátene označuje Smernica Európskeho parlamentu A Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb.

  •  Európsky akt o prístupnosti sa vzťahuje na verejné obstarávanie a využívanie finančných prostriedkov EÚ (článok 24).
  • Požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje Európsky akt o prístupnosti, sú povinné pre verejný i privátny sektor.
  • V prípade iných výrobkov a služieb môže Európsky Akt o prístupnosti preukázať dodržiavanie povinností prístupnosti podľa iných aktov EÚ vrátane smernice o verejnom obstarávaní. To znamená, že napríklad ak výrobok alebo služba (na ktorú sa nevzťahuje Európsky Akt o prístupnosti ) zakúpený verejným orgánom, spĺňa požiadavky na prístupnosť uvedené v oddiele VI prílohy I Aktu, tento konkrétny výrobok alebo služba sa považuje za výrobok alebo službu, ktorá spĺňa povinnosť vyplývajúcu zo smernice o verejnom obstarávaní.

Členské štáty, žiaľ, neakceptovali zahrnutie požiadaviek na zastavané prostredie do Aktu o prístupnosti – príloha I – oddiel VI pre verejné obstarávanie.

EDF vydalo Príručku pre transpozíciu Európskeho aktu o prístupnosti.

Členovia EDF sa môžu riadiť odporúčaniami príručky a presadzovať napríklad začlenenie zastavaného prostredia do vnútroštátnych právnych predpisov o prístupnosti.

Relevantné normy

Európske normy

Európske normy (ďalej len „EN“) sú kľúčom na zabezpečenie aplikovateľnosti prístupnosti pre verejný a súkromný sektor. Obsahujú požiadavky na prístupnosť, ktorých splnenie sa dá overiť/otestovať, a preto je možné ich uvádzať v technickej špecifikácii verejných i súkromných kontraktov. Preto, s cieľom zabezpečiť prístupnosť vo verejnom obstarávaní, by sa v technických špecifikáciách mali uvádzať tieto ako aj ďalšie relevantné normy.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky by mal mať ich preklady v slovenčine na svojom Portáli noriem (zvyčajne však nie bezplatne).

EDF sa aktívne podieľalo na prípravenasledujúcich noriem.

EN 301 549 Požiadavky na prístupnosť vhodné vo verejnom obstarávaní produktov a služieb IKT v Európe (táto EN je bezplatne k dispozícii v angličtine on-line). Používa sa na dosiahnutie súladu so smernicou (EU) 2016/2102 o prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií a s najväčšou pravdepodobnosťou bude zrevidovaná, aby spĺňala požiadavky Európskeho aktu o prístupnosti.

Verejné obstarávanie sa musí odvolávať na túto EN pri nákupe nového webového sídla alebo mobilnej aplikácie a malo by sa na ňu odvolávať pri nákupe akéhokoľvek iného produktu alebo služby IKT: telefóny, pohotovostné služby, samoobslužné terminály, elektronické publikácie atď.

EN 17210 o prístupnosti a použiteľnosti zastavaného prostredia. Norma bola práve schválená a pripravuje sa jej oficiálne publikovanie.Bude sa môcť použiť aj na preukázanie súladu s požiadavkami Európskeho aktu o prístupnosti pre zastavané prostredie. Je to nová príležitosť vyzvať na aktualizáciu a zlepšenie vnútroštátnych noriem prístupnosti pre zastavané prostredie alebo stavebných predpisov. Verejní obstarávatelia by sa mali odvolávať na vnútroštátne normy alebo na európske normy, ak chcú zabezpečiť, aby boli novo obstarané budovy, zariadenia a infraštruktúra prístupné.

EN 17161 o prístupnosti v nadväznosti na univerzálne navrhovanie Prijatá v roku 2019.Táto EN môže pomôcť každej organizácii (verejnej alebo súkromnej) osvojiť si zásady univerzálneho navrhovania, a tým dosiahnuť lepšie výsledky prístupnosti, zapojiť potenciálnych používateľov, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, a dodržiavať právne predpisy o prístupnosti. Verejní obstarávatelia by mohli túto normu používať ako výberové kritérium, takže získať verejnú zákazku budú oprávnené len spoločnosti s prístupom v súlade s navrhovaním pre všetkých.

Slovenská legislatíva

Základným predpisom regulujúcim verejné obstarávanie na Slovensku je zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do tohto zákona bola tiež transponovaná smernica (EU) 2014/24 o verejnom obstarávaní. V zákone sa uvádza:

„§ 42 Súťažné podklady

(1)       Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky

a)        zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre všetkých užívateľov okrem náležite odôvodnených prípadov; ak právne záväzné akty Európskej únie ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie,...“

Zákon podmieňuje zohľadnenie požiadaviek prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím len existenciou záväzných právnych aktov Európskej únie. Obsahuje aj ustanovenia, ktorých uplatnenie je len dobrovoľné podobne ako u niektorých už spomínaných ustanovení smernice o verejnom obstarávaní.

Tiež sa nezmieňuje o platnej slovenskej legislatíve obsahujúcej požiadavky na prístupnosť, ako je napr. zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, vyhláška ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie apod.

Uvítali by sme v zákone o verejnom obstarávaní dôraznejšie presadzovanie prístupnosti a menší priestor pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na vlastné rozhodovanie, či vo svojich obstarávaniach uplatnia požiadavky na prístupnosť.

Zákon obsahuje až zarážajúcu terminologickú zmätočnosť. Často je neprípustne nahrádzaný správny termín „prístupnosť“ nesprávnym termínom „dostupnosť“. Je to až v piatich ustanoveniach zákona (§2.5.p; §35; §42.1.a; a príloha 3 ods. 1 a ods. 2). Pojem „prístupnosť je správne použitý len v dvoch ustanoveniach zákona (§44.4; §102.7). Aj tento terminologický zmätok znižuje účinnosť zákona lebo obstarávatelia si môžu svoje zákonné povinnosti a možnosti vysvetľovať nesprávne.

V slovenskej legislatíve týkajúcej sa najmä výstavby, dopravy a IKT, je zaužívané používať termín „dostupnosť“ pre existenciu/byť k dispozícii (availability), pre cenovú dostupnosť (affordability) a pod. Termín „prístupnosť“ (accessibility) zase znamená, že osoby so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené osoby môžu využívať samostatne, priamoalebo s pomocou kompenzačných pomôcok alebo asistenčných technológií, príslušné kvality.

Vynucovanie uplatňovania požiadaviek na prístupnosť v zákone o verejnom obstarávaní považujeme za nedostatočné a aj vzhľadom na vyššie uvedené terminologické nedostatky odporúčame jeho novelizáciu. Cieľom by mal byť stav, kedy zákon o verejnom obstarávaní podstatne sťaží až znemožní uvádzanie na trh neprístupných výrobkov a služieb.

Branislav Mamojka, predseda NROZP