Novelizovali zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb

Rate this item
(0 hlasov)

Novelu zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb (149/1995 Z. z.) schválili poslanci NR SR dňa 16. mája 2017 a je platná od 1. septembra 2017. Hlavnou pointou obmeny zákona boli formy posunkovej komunikácie (§ 3).

Predpokladáme, že prevažná väčšina občanov viac-menej považovala aj považuje posunkovú reč za nehovorenú varietu hovoreného jazyka, v našom ponímaní slovenského jazyka. Môžeme konštatovať, že je to jej mylná predstava.

Podľa § 3 sú vložené tieto nové odseky:

(1) Posunková reč je konkrétna realizácia systému posunkového jazyka.

(2) Komunikačnou formou nepočujúcich osôb používanou v Slovenskej republike je slovenský posunkový jazyk.

(3) Slovenský posunkový jazyk je prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb, ktorý je tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka, je verbálny nezvukový jazykový systém s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.

(4) Komunikačnou formou nepočujúcich s počujúcimi, neovládajúcimi slovenský posunkový jazyk, je posunkovaná slovenčina.

(5) Posunkovaná slovenčina je forma komunikácie používajúca gramatiku a slová zo slovenského jazyka, posunky zo slovenského posunkového jazyka a umelo vytvorené posunky. Tieto prvky sa používajú súčasne, bez hlasu alebo s hlasom.

Plnohodnotný komunikačný systém

Radi by sme osvetlili prvý hore uvedený bod. Posunkový jazyk je plnohodnotný komunikačný systém, ktorý používa komunita, spoločnosť nepočujúcich. Nesie všetky vlastnosti prirodzeného jazyka. Prirodzený jazyk môžeme chápať ako jazyk, ktorý vznikol prirodzeným historickým vývojom a používa ho v bežnej komunikácii skupina ľudí.

Posunkový jazyk (ďalej len PJ) každého národa má svoju vlastnú slovnú (posunkovú) zásobu a gramatiku, čiže svoj vlastný systém určitých jednotiek a pravidiel ich spájania. Potom posunková reč je realizácia tohto systému v konkrétnych individuálnych prejavoch, čiže konkrétna správa, ktorú vysloví hovoriaci na základe svojej znalosti jazyka.

Samostatný vývoj

K druhému bodu. PJ nie je nijako odvodený z hovoreného jazyka (ďalej len HJ). Rovnako ako HJ aj PJ sa samostatne vyvíjal na rôznych miestach našej Zeme, teda nie je medzinárodný.

Slovenský posunkový jazyk má rozhodne bližšie k ostatným PJ než k slovenskému jazyku (ďalej len SJ). Všetky PJ totiž patria do jednej skupiny jazykov a sú si svojou štruktúrou veľmi podobné - majú podobnú gramatiku, ale majú však rozdielnu posunkovú zásobu - posunky rôznych PJ sa od seba viac-menej líšia.

Každý národný PJ má svoje označenie, napr. český znakový jazyk - ČZJ, americký PJ - ASL (American Sign Language), britský PJ - BSL (British Sign Language), austrálsky PJ - AUSLAN (Australian Sign Language). Spoločnosť nepočujúcich na Slovensku používa svoj slovenský posunkový jazyk, so skratkou SPJ.

Modalita jazyka

K tretiemu bodu. Aj keď oba jazyky, HJ i PJ, sú prirodzenými jazykmi, medzi nimi sa však od seba líšia v niekoľkých hľadiskách. Jedno z nich je modalita jazyka.

HJ, v našom prípade SJ, je audio-orálnym jazykom, to znamená, že sa počuje (vníma sa sluchom) a hovorí sa (produkuje sa hovoridlami).

PJ, v našom prípade slovenský posunkový jazyk (ďalej len SPJ), je vizuálno-motorickým jazykom, to znamená, že sa vidí (vníma sa zrakom) a posunkuje sa (produkuje sa rukami, hlavou a hornou časťou trupu v tzv. posunkovom priestore, ktorý je zhruba vymedzený: a) vertikálne: mierne nad temenom hlavy a tesne pod pásom, b) horizontálne odzadu dopredu: rovinou hrude a dosahom predpažených rúk pred telom, c) horizontálne sprava doľava: dosahom pravého a ľavého predklaktia prepažených rúk).

Jednotkou PJ je posunok, nie znak, ktorý v užšom ponímaní patrí českému výrazu. Posunok ako najmenšia jednotka PJ, ktorá nesie význam, má dve zložky: manuálnu zložku a nemanuálnu zložku.

Z manuálnej zložky, ktorá sa produkuje rukami, sa delí na ďalšie tzv. komponenty. Medzi nimi patria: a) tvar ruky/rúk - ako vyzerá ich forma pri produkcii napr. zovretá päsť, zovretá päsť s vystrčeným ukazovákom ap., b) pozícia ruky/rúk - na ktorej pozícii sa nachádzajú ruky v posunkovom priestore, napr. pred telom, na hrudi ap., c) pohyb ruky/rúk - ako sa prejavuje pohyb rúk v posunkovom priestore, napr. opakovaný kruhový pohyb, poloblúkovitý pohyb ap.

Súčasne s manuálnou zložkou sa realizuje aj nemanuálna zložka, ktorú nie je možné vylúčiť. Práve nemanuálna zložka je nesená mimikou, pozíciou a pohybom hlavy a hornej časti trupu.

Posunky sú slová

Je treba zdôrazniť, že pojem verbus znamená slovo, čiže posunky sú slová. PJ sa komunikuje verbálne, ale pri ňom sa nepoužíva hlas (výnimkou sú tlmené zvuky a pazvuky), čiže je nezvukový (nonvokálny). Osoba, ktorá komunikuje HJ, používa aj neverbálne prostriedky. Analogicky u nepočujúceho používateľa PJ je bádať prejav neverbálnych prostriedkov.

Osoba, ktorá komunikuje PJ, je prakticky nemožné využívať súčasne aj hlasom, keďže má svoje tvaroslovie, skladbu viet a niektoré iné výrazové prostriedky oproti SJ. Inak by bol prejav používateľa PJ pre osobu nepoužívajúcu PJ až nezrozumiteľným jazykom.

PJ je plnohodnotný dorozumievací prostriedok, porovnateľný s HJ, nie je nijako menejcenný a má porovnateľné vyjadrovacie schopnosti ako HJ, hoci sa od nich líšia modalitou.

Vlastnosti, ktoré charakterizujú prirodzené jazyky by sme mohli rozobrať podrobnejšie, ale pre tento príspevok môžeme len vymenovať základné vlastnosti prirodzeného jazyka, medzi ktoré patria: dvojité členenie (dvojitá artikulácia), historickosť (historický rozmer), produktívnosť, svojbytnosť, systémovosť a znakovosť.

Vlastná gramatika aj inventár posunkov

SPJ je jazyk s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. O vlastnej posunkovej zásobe môžeme bližšie osvetliť tri príklady:

(1) V slovníku SJ heslo navštíviť môžeme chápať ako navštíviť niekoho aj niečo. Z pohľadu spoločenstva slovenských nepočujúcich sa výraz navštíviť používa výlučne pri význame navštíviť niekoho. Zo slovenského výrazu navštíviť niečo sa v SPJ používajú iné jazykové prostriedky podľa významového kontextu, napr. PREHLIADAŤ, BOL (byť) ap.

(2) Ďalšie slovníkové heslo priateľ môžeme chápať ako (a) človeka, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť, (b) človeka zaujímajúceho sa o niečo, priaznivo nakloneného niečomu, priaznivca. Heslo priateľ sa niekedy ľudovo (novšie) označuje aj človek, s ktorým má niekto romantický vzťah, jeho (súčasný) životný partner. Komunita slovenských nepočujúcich vníma výraz priateľ len ako človeka, s ktorým má niekto romantický, viac intímnejší vzťah, jeho súčasný životný partner. Na ten prvý význam hesla priateľ používatelia SPJ používajú ekvivalent KAMARÁT a na druhý význam hesla používajú ekvivalent v tom zmysle MILUJÚCI.

(3) Opätovne podľa slovníka SJ heslo hrob sa rozumie ako jama na pochovanie mŕtveho, tento výklad významu totožne platí aj pre SPJ a okrem neho má k tomuto heslu ďalší význam: ide o situáciu, v ktorej človek nie je schopný niečo vykonávať z dôvodu fyzických obmedzení, psychických zábran, subjektívnych alebo objektívnych dôvodov.

Z toho príkladného dôsledku sa vyskytujú niektoré významové odtiene medzi SJ a SPJ, zároveň na výrazy jedného jazyka sa používajú zodpovedajúce ekvivalenty druhého jazyka, nie doslovným kalkom. To platí aj v iných štátoch sveta medzi HJ daného národa a národným PJ.

Z oblasti gramatiky môžeme priblížiť zopár gramatických odlišností SPJ od SJ napríklad (1) pri vyjadrovaní času sa v SJ častejšie vyjadruje gramaticky podľa koncovky, naopak v SPJ sa pri vyjadrovaní času vyjadruje výlučne lexikálne a to pridaním posunkov vyjadrujúcich čas napr. BOLO, BUDE, VČERA; (2) pri vyjadrovaní množného čísla sa v SJ vyjadruje podľa gramatickej koncovky a opätovne v SPJ sa vyjadruje tiež pridaním posunkov alebo opakovaním daného posunku.

Hranica medzi dvoma jazykmi

K štvrtému a piatemu bodu. Je potrebné zmieniť, že existuje akási hranica medzi dvoma jazykmi - SJ a SPJ, ktoré tvoria tzv. hybridný jazyk. Týmto jazykom tvorí posunkovaná slovenčina, ktorá je umelým, plánovaným jazykom.

Prostredníctvom manuálnych posunkov sa prezentuje, zviditeľňuje slovná zásoba a gramatika SJ vrátane skladby. Na každé slovenské slovo podľa vety/výpovede SJ sa kladie požičaný významovo zodpovedaný posunok z posunkovej zásoby SPJ, v prípade umelo vytvorený posunok, ak sa frekventovaný ekvivalent SJ nenachádza v posunkovej zásobe SPJ, napr. frekventované slovenské výrazy bežnej komunikácie: JE (pomocné sloveso zo slova byť), NA, ŽE, PRE, KTORÝ ap.

To ale neznamená, že posunková zásoba SPJ je ochudobnená o tieto uvedené výrazy, ale je schopná vyjadriť inými jazykovými prostriedkami vo výpovediach. Je potrebné poznamenať, že posunkovaná slovenčina je pre nepočujúcich používateľov SPJ viac-menej cudzím jazykom.

Príkladná veta: Človek stojí za skriňou. - v posunkovanej slovenčine mechanicky preložíme slovo za slovom: ČLOVEK + STÁŤ + ZA + SKRIŇA, v SPJ na základe gramatiky a inventáru posunkov sa posunkuje prvým variantom: SKRIŇA + ČLOVEK + klasifikátor zastupujúci osobu, ktorá svojou pozíciou stojí za skriňou, alebo druhým variantom: ČLOVEK + SKRIŇA + klasifikátor zastupujúci osobu, ktorá svojou pozíciou stojí za skriňou.

Rozdielne používanie posunkov

Chceli by sme priblížiť rozdielne používanie posunkov v posunkovanej slovenčine a v SPJ. Uvedieme príkladnú vetu: Mária je šikovná vo varení. - opätovne v posunkovanej slovenčine mechanicky preložíme slovo za slovom: MÁRIA + JE + ŠIKOVNÁ + VO + VARIŤ.

Na danú vetu zloženú z piatich slov sa používajú tieto posunky. Tri z nich sú prevzaté z posunkovej zásoby SPJ: MÁRIA, ŠIKOVNÁ, VARIŤ. Zvyšné dve posunky pre potrebu “presného” prekladu každého slova vo vete sú umelo vytvorené posunky, ktoré sa nenachádzajú v inventári posunkov SPJ, ale sú frekventovane používané.

Tvoria tieto: JE a VO. K manuálnemu posunku VARIŤ osoba použije rečovú zložku podľa daného slovenského slova vo vete - varení.

            Z vyššie uvedenej vety by sa do SPJ preložilo takto: MÁRIA + TÁ + VARIŤ + ŠIKOVNÁ.

            Týmto príspevkom sme vám chceli pomôcť priblížiť problematiku foriem posunkovej komunikácie nachádzajúcej sa v § 3 zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

PaedDr. Bc. Roman Vojtechovský, predseda Spolku nepočujúcich pedagógov, www.snepeda.sk