Aký je aktuálny stav a perspektívy uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím?

Rate this item
(0 hlasov)

Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP) a Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) usporiadali vo štvrtok 5. októbra v Expo klube bratislavskej Incheby konferenciu, kde si položili aj túto otázku.

Podujatie bolo sprievodnou akciou výstavy Non-Handicap 2017. Program bol skutočne bohatý, pokúsime sa preto aspoň v stručnosti uviesť základné informácie a záujemcov o jednotlivé oblasti nasmerovať k zdrojom.

Agenda 2030

Na úvod sa Branislav Mamojka venoval Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a jej vzťahu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Agenda 2030 je najkomplexnejší súbor priorít, nástroj na presadzovanie práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorého heslom je Nikoho nenechať bokom. Jej piliermi sú princíp transformácie, integrácie a univerzálnosti.

Po pomerne náročnom boji zainteresovaných organizácií sa podarilo docieliť, aby sa v texte uvádzali explicitne aj osoby so zdravotným postihnutím, čo považujeme za výrazný úspech.

Radi by sme upozornili na článok zverejnený v Mostoch inklúzie č. 2/2017, ktorý sa bližšie venuje vzťahu Agendy a zdravotného postihnutia. Za implementáciu Agendy 2030 na vnútroštátnej úrovni je zodpovedný Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a za implementáciu Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí je zodpovedné Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Krátko o implementácii

Stav implementácie Záverečných odporúčaní výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím pre Slovensko priblížil riaditeľ Odboru pre problematiku vykonávania dohovoru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Gabura.

Prakticky všetky odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím pre Slovensko sú zapracované v Správe o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 a v návrhu na jeho aktualizáciu, ktorá bola schválená uznesením Vlády SR č. 587 z 14. decembra 2016.

Implementácia záverečných odporúčaní sa bude pre Výbor OSN hodnotiť po štyroch rokoch od ich zverejnenia. Budú však hodnotené už aj skôr v rámci priebežného hodnotenia plnenia Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zrakovým postihnutím na roky 2014 až 2020.

Okrem toho, výbor OSN vždy vyberie niekoľko záverečných odporúčaní, hodnotenie implementácie ktorých požaduje do dvanástich mesiacov od ich zverejnenia. Táto lehota už uplynula pre Slovensko i pre Európsku úniu. O implementácii týchto naliehavých odporúčaní si môžete prečítať v samostatných článkoch.

Rovnosť prístupu k informáciám

V druhom bloku konferencie sa rečníci sústredili na európsku a národnú legislatívu a podporu prístupnosti prostredia, služieb a tovarov.

Prítomní sa oboznámili so Smernicou EÚ 2006/2102 o prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií verejných inštitúcií, ktorej pripomienkovaniu a presadzovaniu sa v roku 2016 intenzívne venovala aj NROZP a ÚNSS. Predstavil ju Peter Teplický, vedúci oddelenia Centra technických a informačných služieb ÚNSS.

Táto smernica by mala zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím zásadné zlepšenie podmienok života, vzdelávania, zamestnávania, komunikácie s verejnou správou, využívania verejných služieb, e-governmentu a e-comerce. Ich odkázanosť na pomoc sa tým výrazne zníži a zároveň sa zabezpečí jednotný prístup k digitálnemu priestoru a trhu v celej Európskej únii.

Zatiaľ je totiž prax taká, že každý štát EÚ má vlastné pravidlá týkajúce sa prístupnosti aj úroveň ich dodržiavania. Práve smernica EU/2016/2102 si vytýčila cieľ zjednotiť pravidlá prístupnosti websídiel a mobilných aplikácií.

Požiadavka na rovnosť prístupu k informáciám a na univerzálne navrhovanie, ktoré by malo v čo najväčšej miere využívať také prvky, ktoré by uľahčili používanie webových stránok a mobilných aplikácií ľuďom s akýmkoľvek druhom znevýhodnenia, vyplýva z Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím.

Bez pohodlných výnimiek

NROZP nezaháľala ani pri pripomienkovaní návrhu Smernice o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb, tzv. Európsky akt o prístupnosti.

Úlohou smernice je zabezpečiť na jednotnom trhu EÚ prístupnosť tovarov a služieb všetkým občanom, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, na rovnakom základe.

V smernici ide najmä o prístupnosť smartfónov, tabletov a počítačov, automatov na výdaj lístkov a odbavovacích zariadení, televízorov a televíznych programov, bankových systémov a bankomatov, elektronických kníh, nakupovania online.

Aj na národnej, aj na medzinárodnej úrovni sme vyvíjali tlak najmä na to, aby sa zväčšil pôvodný rozsah pôsobnosti, a to o domáce spotrebiče, zastavané prostredie, mobilné aplikácie a platobné a samoobslužné terminály.

Intenzívne sme presadzovali zákaz pohodlných výnimiek a jasný harmonogram implementácie vo všetkých členských štátoch. Stav procesu prípravy Európskeho aktu o prístupnosti prezentovala Michaela Hajduková z ÚNSS.

Stále pokračujú náročné rokovania o obsahu smernice. Európsky parlament už prijal svoje stanovisko na základe správy výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO). Analýzu tohto stanoviska z hľadiska osôb so zdravotným postihnutím pripravilo EDF, v ktorom konštatuje, že sa podarilo správu značne vylepšiť v porovnaní so znením, ktoré predložil Výbor IMCO.

Hlad po knihách

Neprístupnosť tlačených materiálov pre nevidiacich a slabozrakých ľudí a ľudí s inými poruchami čítania vyústila do takzvaného „hladu po knihách“ na celom svete. Svetová únia nevidiacich (WBU) začala ešte pred rokmi kampaň s cieľom vypracovať zmluvu, ktorá by túto situáciu pomohla zlepšiť.

Úsilie mnohých zainteresovaných subjektov (vrátane nás a našich partnerov) bolo zamerané práve na ratifikáciu tzv. Marakéšskej zmluvy, ktorú prijali členské štáty Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v roku 2013.

Marakéšska zmluva bola témou príspevku Jany Veselskej, riaditeľky Odboru autorského práva Ministerstva kultúry SR.

Potešilo nás potvrdenie, že ministerstvo kultúry neráta so zavedením platenia kompenzačnej náhrady držiteľom autorských práv za sprístupňované diela, čo umožňuje smernica EÚ určujúca podmienky a pravidlá bezplatnej výmeny sprístupnených diel medzi členskými štátmi EÚ. Aktuálnemu stavu sme sa podrobnejšie venovali aj na stránkach nášho časopisu a Pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti sa na to zamerala aj ÚNSS.

Aby kompetentní počúvali

Cieľom projektu s názvom Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, ktorý prezentoval Bruno Konečný z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, je posilňovanie angažovanosti ľudí a ich snahy zapájať sa do tvorby verejných politík.

Na druhej strane primäť kompetentných počúvať tieto názory, spracovať ich a využiť ich pri tvorbe pragmatickej politiky, ktorá slúži verejnosti.

Projekt sa uskutočňuje na národnej, regionálnej, mikroregionálnej a lokálnej úrovni. V rámci konferencie boli prezentované dva konkrétne projekty. O projekte Poskytovanie sociálnej pomoci ľuďom s mentálnym postihnutím a ich rodinám (realizuje Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím a Bratislavský samosprávny kraj) informovala Ľubica Vyberalová z už spomenutého združenia.

Univerzálne riešenia

Návrh stratégie zabezpečenia prístupnosti pre všetkých (realizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska a mesto Nitra) predstavila Michaela Hajduková z ÚNSS.

Tento projekt je zameraný na odstraňovanie bariér akéhokoľvek druhu. Zdôrazňuje dôležitosť tzv. univerzálneho navrhovania, to znamená uplatňovania takých princípov, ktoré vychádzajú v ústrety všetkým, nielen ľuďom so zdravotným postihnutím.

Veď napríklad rampu využijú nielen ľudia na vozíkoch, no aj rodičia s kočiarmi. Zväčšené písmo či kontrastné prvky nielen slabozrakí, no aj seniori a podobne.

V rámci projektu bude vypracovaný návrh stratégie zabezpečenia prístupnosti v meste Nitra. Na rozhodovaní o tom, ako bude stratégia vyzerať, sa budú podieľať aj obyvatelia mesta.

Ambíciou je spolupracovať s organizáciami ľudí so zdravotným postihnutím, so seniormi, s deťmi a ich rodičmi, s materskými centrami, samozrejme aj s magistrátom, odbornými a vzdelávacími inštitúciami, prevádzkovateľmi služieb a tak ďalej.

Percentá, na ktoré sa zabudlo

Pavol Korček z ÚNSS a Tibor Köböl z Organizácie muskulárnych dystrofikov podrobili - nielen v súvislosti s každoročným konaním výstavy non-Handicap - výstavisko Incheba auditu z hľadiska prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Výsledky nájdete v samostatnom článku tohto vydania nášho magazínu.

Záverečným vystúpením bola prezentácia projektu Slovensko bez bariér Máriou Orgonášovou z Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR. Súčasťou prezentácie bolo zhodnotenie prieskumu Únie miest Slovenska o tom, ako miestne samosprávy riešia požiadavky na bezbariérovosť.

Zistili, že samosprávy deklarovali, že v 55 percentách spolupracovali s miestnymi mimovládnymi organizáciami zastupujúcimi ľudí so zdravotným postihnutím a prístupnosť podporujú. Mária Orgonášová sa však pýta: Čo tých 45 percent? Viac informácií môžete získať na stránke Slovensko bez bariér.

Dušana Blašková

 

Marakéšska zmluva bola témou príspevku Jany Veselskej, riaditeľky Odboru autorského práva Ministerstva kultúry SR. FOTO – NROZP

 

Predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR Branislav Mamojka sa na konferencii venoval Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a jej vzťahu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. FOTO – NROZP