Múzeá už nie sú len múzeami

Rate this item
(0 hlasov)

(Očami Josefa Zbraneka)

Jozef Balužinský sa v našich kruhoch preslávil tým, že v roku 2013 sprístupnil zrakovo postihnutým návštevníkom Ľubovniansky hrad.

Samozrejme, že hrad im bol, ako aj celej verejnosti, prístupný aj predtým, no vtedy vďaka jeho projektovej iniciatíve na hrade pribudli vodiace línie, kamenné reliéfne tabuľky i popisy v Braillovom písme. Mnohé exponáty opustili vitríny, aby sa dali prezerať hmatom, iné boli nahradené maketami.

Odvtedy tento oduševnený muzeológ zmenil pôsobisko. Ale sprístupňovanie expozícií bez rozdielu (pre zdravotne postihnutých ľudí tiež bez rozdielu), sa stalo, povedzme vodiacou líniou jeho práce.

Od toho času s podporou Ministerstva kultúry SR pravidelne organizuje na túto tému konferencie, kde sa stretávajú pracovníci múzeí so zástupcami organizácií zdravotne postihnutých a odborníkmi z univerzitného prostredia.

Teda taká malá kultúrna tripartita, ktorá pomaly ale iste humanizuje múzeá a galérie na celom Slovensku.

Novembrové stretnutie v Dubnici

Ostatná konferencia s názvom Múzeá a galérie pre všetkých sa uskutočnila 5 až 7. novembra tohto roka v Dubnici nad Váhom.

Organizovalo ju Dubnické múzeum v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR.

Zámerom konferencie bolo pomôcť múzeám zvýšiť počet a kvalitu priestorov a aktivít bez bariér pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva.

K hlavným témam patrili informácie o moderných technológiách, ktoré umožňujú debarierizáciu, témy, týkajúce sa právneho štátu vo vzťahu k prístupnosti bez bariér. Hovorilo sa o haptike či celkovo o spôsoboch prezentácie kultúry v marginalizovaných skupinách. A tiež o tom, že návšteva kultúrnej inštitúcie môže byť súčasťou terapie a, samozrejme, o možnostiach financovania.

Cenná inšpirácia

V tomto duchu sa niesol aj prvý príspevok na konferencii v podaní Soni Šóky z Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Kto prišiel na konferenciu s cieľom nechať sa inšpirovať, nemohlo mu vadiť, že prednášajúca prekročila časový limit, pretože uviedla množstvo príkladov aktivít, ktoré múzeá a knižnice môžu pre rôzne cieľové skupiny urobiť.

Je šťastím pre Banskobystričanov, že táto dáma vedie v ich knižnici hudobné oddelenie. Mal som tú česť sa zúčastniť niekoľkých akcií, za ktorých prípravou stála. Musím povedať, že jej tvorivý duch je obrovský. Stále hľadá a koná.

S Adrianou Danekovou z Múzea kultúry Rómov na Slovensku som sa stretol prvý raz. Jej príspevok bol na tému Múzeá na Slovensku a možnosť sprístupnenia kultúrneho dedičstva etnických minorít.

Trochu som bol sklamaný z príspevku Elišky Hluší z Technického múzea v Brne, kde vedie oddelenie dokumentácie slepeckej histórie, ktoré sa stále ľudovo prezýva názvom slepecké múzeum ako v čase svojho vzniku. Prednáška bilancovala najväčšie výstavy počas trvania oddelenia a ja som sa v tom množstve dát a tém celkom stratil.

Z vlastnej skúsenosti viem, že múzeum má exponáty, oddelenie má exponáty, o ktorých by sa veľmi zaujímavo dalo hovoriť. Pre absolventov slepeckého školstva raj spomienok. Návštevu veľmi odporúčam.

Z Česka a z Poľska

Do sveta nepočujúcich nás zaviedol ďalší účastník z ČR Leoš Mačák. Priblížil nám chránené pracoviská v o.p.s. (OPS – obecně prospěšná společnost, obdoba našej neziskovej organizácie) Tichý svět.

Hovoril aj o odbúravaní komunikačných bariér pre nepočujúcich.

Po prednášajúcich z ČR nasledovali traja rečníci z Poľska - Anna Dąbrowa, Daniel Lachor a Beata Grochowska, ktorí nám priblížili sprístupňovanie exponátov v Sliezskom múzeu v Katoviciach a v múzeu v Novom Saczi.

O zmenu prostredia i krajiny sa postaral Svatoslav Ondra z Masarykovej univerzity v Brne, priblížením Technológií pre sprístupnenie kultúrnych a vzdelávacích programov (prednášok, seminárov, besied apod.) účastníkom so zmyslovým postihnutím.

Špecializovaným univerzitným pracoviskom pre túto činnosť je Stredisko pre pomoc študentom so špecifickými nárokmi, ktoré svoje služby v súčasnosti poskytuje pre vyše 500 študentov.

Zdroj pre vyučovanie i terapia

Riaditeľka Spojenej školy internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave Sandra Botlíková sa zamerala na prístupnosť výstav z hľadiska zrakovo postihnutých detí.

Trocha si aj posťažovala na často krátky čas trvania niektorých expozícií. Škola by ich totiž niekedy rada skoordinovala s prebranou látkou. Kým sa tak stane, je už po výstave, často sa ani o mnohých vhodných akciách nedozvedia.

Gabriela Badin z Baníckeho múzea v Rožňave v príspevku Živé múzeum ako súčasť terapie sa pochválila širokou škálou zážitkových akcií a tvorivých dielní, ktoré pripravujú pre rôznorodé skupiny návštevníkov. Pri tomto príspevku som si prvý raz ozrejmil motto Joža Balužinského, že múzeá nemôžu byť len múzeami. Ináč skončia v múzeu – pridal som si. O zájazde základnej organizácie Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v Nitre do tohto múzea vážne uvažujem.

Užitočná aplikácia

Pracovník CETISu ÚNSS Peter Teplický otvoril druhý deň konferencie najskôr príspevkom svojho neprítomného kolegu Jána Podolinského s názvom Sám v múzeu. Ide o elektronický informačný systém pre nevidiacich návštevníkov múzeí a výstav, ale nielen pre nich.

Aplikácia využíva mobilný telefón a senzory rozmiestnené v priestoroch expozície na určenie polohy kde sa návštevník nachádza. Sprostredkuje návštevníkovi informácie o vystavených exponátoch a ak ide o nevidiaceho návštevníka, tak aj informácie o priestore v ktorom sa nachádza a popis vystavených exponátov. Tak nevidiaci návštevník získa predstavu o tom čo vidia ostatní návštevníci múzea a môže sa v ňom samostatne pohybovať.

Následne Peter Teplický pokračoval vlastným príspevkom Prístupný web - prvý kontakt návštevníka s kultúrnou inštitúciou.

Čím staršia budova, tým je to zložitejšie

Tibor Köböl z Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR v príspevku poukázal na množstvo bariér, ktoré musí pri návšteve kultúrnych stánkov prekonávať človek s telesným postihnutím. Tieto prekážky prirodzene narastajú s vekom konkrétnej budovy. Napríklad taký hrad – tam si úpravy vyžadujú zložité kompromisy, aby neutrpel historický ráz pamiatky.

Univerzitnú časť auditória reprezentovala Jana Lopúchová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave z Katedry špeciálnej pedagogiky. Jej príspevok mal názov Zohľadňovanie špecifík zdravotne znevýhodnených v metodike hodnotenia prístupnosti galérií, múzeí, výstav a expozícií.

Moju pomyselnú fikciu o kultúrnej tripartite prerušil Tibor Lieskovský tým, že reprezentoval podnikateľský sektor. Informoval o softvéri na tvorbu hmatových orientačných bodov s využitím 3-D tlačiarní od spoločnosti AI-MAPS s.r.o.

Program spestrila exkurzia

Nasledovala čerešnička na torte celej konferencie. Nástup do pristaveného autobusu s balíčkom na cestu a zájazd do Katovíc, na odbornú exkurziu v Sliezskom múzeu. Tam sme absolvovali komentovanú prehliadku so zameraním na debarierizačné aktivity.

Makety, zážitkové, exponáty - pokiaľ si chce žiačik v časti expozície venovanej niektorému svetadielu prezrieť niektorú zo zobrazených rýb, musí potiahnuť za špagátik a ona sa mu vysunie z dna police.

Okrem zariadenia na identifikáciu vôní ma zaujali reliéfne prevody obrazov pre nevidiacich, aj keď veľa nebolo. A opisy v Braillovom písme. Tiež hľadanie. Pri Jednom obraze s Braillovským popisom biely dom, som až pri mojej otázke, či je to ten vo Washingtone, zistil, že to je iný biely dom niekde v Poľsku.

Sliezske múzeum je obrovská sofistikovaná budova, kde je napr. denné svetlo zvedené až do podzemia. Dve hodiny, ktoré sme na prehliadku mali, nestačili ani zďaleka, no na zablúdenie by stačili určite.

Mozaika ďalších tém

Množstvo skvelých príkladov kultúrnych ustanovizní oslobodených od bariér na úvod tretieho dňa konferencie predložili Zuzana Čerešňová a Natália Filová z Fakulty architektúry STU Bratislava v prednáške Univerzálne navrhovanie a multisenzorickosť v múzeách a galériách.

Organizátor a moderátor v jednej osobe neskrýval svoju radosť z toho, že sa mu prvýkrát podarilo získať na konferenciu zástupcu Národného múzea v Prahe a aj fakt, že Petra Štůlová, je rodená Slovenka. Svoj príspevok aj v slovenčine predniesla a Národné múzeum tak priblížila z hľadiska úprav, zmien a noviniek, ktoré v ňom v posledných rokoch urobili.

Jednou z nich je napr. nový bezbariérový hlavný vchod. Prednášajúca sa pochválila sa aj špeciálnymi prehliadkami pre skupiny návštevníkov so zdravotným postihnutím, čo veľkou pochvalou potvrdila aj Eliška Hluší z Brna.

Darina Tarcsiová z Pedagogickej fakulty UK Bratislava sa v svojom príspevku venovala ľuďom s poruchou sluchu ako návštevníkom múzea či galérie.

Evu Maurítzovú zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši predstavovať nemusíme. Séria výstav, ktoré už roky v uvedenom múzeu pripravuje, hovoria jasnou rečou.

Záber Mauritzovej je však širší, čo dokumentovala príspevkom Špeciálne vzdelávacie programy a výstavy pre znevýhodnené skupiny návštevníkov.

V poslednom príspevku prišlo na rad opäť rožňavské Banícke múzeum prednáškou Jaroslavy Neubauerovej Úloha diorámov pri tvorbe novej expozície baníctva a hutníctva Gemera.

Diskusia a záverečné zhrnutie konferencie

Debata sa začala odvíjať od tézy, ktorú som využil ako nadpis. Múzeá nemôžu už byť len múzeami, ale musia prinášať ďalšie formy spoznávania histórie a priblíženia expozícií.

A to zážitkovým spôsobom, aby budúcnosti neostali ľudoprázdne.

Múzejníci ďalej poukazovali na záujem zriaďovateľov organizovať výstavy pre najširšiu verejnosť, na ekonomické tlaky a požiadavky škôl o bezplatné návštevy nastavené na vyučovacie procesy.

Diskutovalo sa i o sprístupňovaní exponátov hmatom, kde stále ešte narážame na určitú rezervovanosť. Muzeológovia namietali, že priestor medzi ochranou nenahraditeľných exponátov a ich vystavením pre naše ruky je veľmi úzky, často ani neexistuje a na makety nie sú peniaze.

Tu chcem poďakovať Jozefovi Balužinskému, že v tejto časti diskusie bol na strane znevýhodnených návštevníkov a kritikou do vlastných radov nešetril. Vyjadroval sa v tom zmysle, že by sa pracovníci múzeí mali od pútať od zaužívaných postupov a nebáť sa dať veci ľuďom do rúk. Pretože pre návštevníka je hodnota dotyku často väčšia ako hodnota exponátov pre spoločnosť.

Konferencia humanizácia múzeí a galérií sa posunula o krôčik vpred. Na záver sa hlavný protagonista stotožnil s bonmotom adresovaným vystavovateľskej pospolitosti: Buďte neústupní vo vstupnom, ústupní v prístupnosti. Veď ľudia vydávajú množstvo prostriedkov za zbytočnosti, tak prečo by nemohli zaplatiť adekvátnu čiastku za vstup do múzea.

O autorovi tohto článku

Josef Zbranek pôsobí v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Na konferencii sa s ostatnými účastníkmi podelil o skúsenosti so sprístupňovaním kresleného humoru nevidiacim a slabozrakým ľuďom.

Konferencia humanizácia múzeí a galérií sa posunula o krôčik vpred. FOTO – ARCHÍV JOZEFA BALUŽINSKÉHO