Ako pokračuje implementácia Agendy 2030

Rate this item
(0 hlasov)

Od začiatku tohto roku prebiehali intenzívne práce na príprave implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v súlade s dokumentom „Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030“, schváleným uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017, ktorý uložil vypracovať národné priority implementácie Agendy 2030.

V súlade s princípom partnerstva, ktorý predstavuje aj jeden zo 17 cieľov udržateľného rozvoja, bol vytvorený inštitucionálny rámec pre Agendu 2030, ktorý v sebe zahŕňa všetky zložky spoločnosti, štátnu a verejnú správu, hospodárske i akademické inštitúcie, mimovládne organizácie i verejnosť.

Hlavným koordinačným orgánom implementácie Agendy 2030 na Slovensku je Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „rada“). Rada koordinuje tvorbu politík a stratégií v oblasti udržateľného rozvoja, na celoštátnej ako aj regionálnej úrovni, a posudzuje aktivity a pokrok v oblasti implementácie Agendy 2030. Predsedom rady je podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý zodpovedá za vnútroštátnu implementáciu agendy, podpredsedom rady je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý je gestorom implementácie agendy v medzinárodnom prostredí.

Členmi rady sú ministri kľúčových rezortov, zástupcovia ďalších relevantných štátnych inštitúcií, vyšších územných celkov, miest a obcí, zamestnávateľov, odborov, akademickej obce, mimovládnych neziskových organizácií a relevantných poradných orgánov vlády.

Pracovným orgánom rady je Pracovná skupina pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030 (ďalej len „pracovná skupina“). Pozostáva z dvoch komôr, a to Vládnej komory, ktorá združuje najmä analytické jednotky ministerstiev, a Komory zainteresovaných aktérov, v ktorej sú zastúpení kľúčoví mimovládni aktéri.

Participatívny proces určenia národných priorít

Národné priority implementácie Agendy 2030 boli pripravované v participatívnom procese schválenom Radou. Garantom zapájania občianskej spoločnosti do tvorby tohto návrhu bol Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Východiskom participatívneho procesu bol návrh kľúčových tém pre rozvoj SR do roku 2030, ktorý rozpracoval Prognostický ústav SAV (písali sme o ňom v Mostoch inklúzie 7/2017).

Približne tridsať kľúčových aktérov bolo prizvaných do Komory zainteresovaných aktérov, ktorá vznikla vo februári 2018, ako partner Vládnej komory v rámci Pracovnej skupiny pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030.

Členovia Komory sa zhodli na rozšírení pôvodne navrhovaných päť prioritných tém o šiestu, zaoberajúcu sa oblasťou právneho štátu, demokracie a bezpečnosti.

Dialóg so širším okruhom zainteresovaných aktérov sa uskutočnil formou ôsmich tematických stretnutí v regiónoch Slovenska i v Bratislave v priebehu marca a apríla. Celkovo sa na stretnutiach participatívneho procesu zúčastnilo 170 zainteresovaných aktérov; z toho najviac zástupcov organizácií občianskej spoločnosti (67), žiakov stredných škôl (22), zástupcov samospráv rôzneho druhu (18), zástupcov štátnej správy a inštitúcií v jej zriaďovateľskej pôsobnosti (19) a zástupcov škôl a akademickej obce (15).

Najväčší záujem bol o témy Vzdelanie pre udržateľný rozvoj, Eliminácia chudoby a sociálna inklúzia a Udržateľné sídla a krajina v kontexte zmeny klímy. Ukázal sa veľký záujem o členstvo v Komore zainteresovaných aktérov, v ktorej pracovalo namiesto pôvodne plánovaných 30 až 42 odborníkov.

Výsledky stretnutí participatívneho procesu Komora spracovala do konkrétnych formulácií jednotlivých národných priorít a príslušných hlavných výziev, o ktorých sa následne diskutovalo a odporučili ich na spoločnom zasadnutí Pracovnej skupiny pre Agendu 2030 a Národný investičný plán 3. mája 2018.

Zainteresovaní aktéri však nerozhodovali o výslednej podobe návrhu priorít, táto úloha pripadla Rade, ktorá ich odporučila vláde SR 15. mája 2018.

Ciele musia preklenúť politické zmeny

Najsilnejším odkazom participatívneho procesu je, že Agenda 2030 a hodnoty a ciele, ktoré obsahuje, nemôžu byť stranícke či prislúchajúce len jednej vláde. Sú univerzálne, mali by byť zdieľané naprieč vládnymi cyklami a celými generáciami.

Účastníci zdôraznili, že ak je snaha Slovenskej republiky implementovať Agendu 2030 úprimná, zásady udržateľného rozvoja si musia osvojiť vlády, samosprávy a všetky zložky spoločnosti. Zároveň, priority implementácie Agendy 2030 musia byť premietnuté do všetkých verejných politík, ako aj do rozpočtového plánovania, inak bude Agenda 2030 len papierovým záväzkom.

Národné priority Agendy 2030

Vláda SR schválila Národné priority Agendy 2030 svojim uznesením číslo 273/2018 z 13. júna 2018. Dokument obsahuje šesť národných priorít a relevantné hlavné výzvy pre každú prioritu vrátane ich popisu a odôvodnenia. Tu uvádzame len priority a im zodpovedajúce hlavné výzvy. Priority sú navzájom rovnocenné a ich poradie je náhodné.

Vzdelanie pre dôstojný život

Hlavné výzvy:

1.         Zvýšenie kvality vzdelávania a posilnenie spoločenského statusu učiteľa v kontexte medzinárodného porovnania, globálnych megatrendov a uplatňovania princípov znalostnej spoločnosti.

2.         Posilnenie princípov inkluzívnosti vo vzdelávacom systéme a zabezpečenie rovných príležitostí pre všetky deti, žiakov a študentov, bez ohľadu na ich sociálny status, zdravotné postihnutie alebo národnostnú/etnickú príslušnosť, s dôrazom na zvyšovanie príležitostí pre uplatňovanie pozitívnej sociálnej mobility.

3.         Vytváranie podmienok dostupnosti kvalitných pracovných príležitostí na otvorenom trhu práce pre všetky skupiny obyvateľov.

4.         Prekonanie štrukturálnych nerovností medzi ponukou pracovnej sily a dopytom trhu práce, zvýšenie pripravenosti pracovnej sily na aktuálne, ako aj budúce potreby trhu práce a zabezpečenie dostatočných príležitostí pre celoživotné vzdelávanie jednotlivca.

5.         Podpora spoločenských podmienok, ktoré zabezpečia stabilizáciu talentov a kvalifikovanej pracovnej sily.

Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí

Hlavné výzvy:

1.         Prechod na intenzívne zdroje ekonomického rozvoja - domáci výskum, vývoj a inovácie. Reštrukturalizácia hospodárstva smerom k vyššej pridanej hodnote a k udržateľnému využívaniu domácich zdrojov. Posilnenie ekonomickej sebestačnosti regiónov a rozvoj regiónov podporujúci napĺňanie potrieb ich obyvateľov.

2.         Smerovanie k environmentálne a sociálne udržateľnej výrobe a spotrebe, k obehovej ekonomike, za znižovania dotácií do problematických odvetví a internalizácie externých sociálnych a environmentálnych nákladov.

3.         Budovanie infraštruktúry udržateľnej energetiky a dopravy. Rozvoj nízko-uhlíkového energetického hospodárstva postaveného na princípoch udržateľnej energetiky. Rozvoj nízko-emisného dopravného a logistického systému, posilňujúceho ekonomickú sebestačnosť regiónov.

4.         Adaptácia konkurencieschopného poľnohospodárstva a lesníctva na zmenu klímy, s minimalizáciou negatívnych dopadov na zdravie, životné prostredie a biodiverzitu.

5.         Zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti demografických zmien. Generovanie verejných príjmov na udržanie sociálnych služieb štátu pri starnutí populácie a na stimuláciu smerovania ekonomiky.

Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia

Hlavné výzvy:

1.         Zníženie sociálnych a ekonomických nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.

2.         Zvýšenie miery integrácie marginalizovanej rómskej populácie.

3.         Zlepšenie rovnosti príležitostí ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aj prostredníctvom zlepšovania kvality a dostupnosti verejných služieb a boja proti diskriminácii, vrátane inštitucionálnej.

4.         Posilnenie princípu solidarity pri prerozdeľovaní disponibilných zdrojov.

5.         Zabezpečenie prístupu k primeranému bývaniu pre ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.

Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy

Hlavné výzvy:

1.         Inkluzívny a udržateľný sídelný a regionálny rozvoj a integrované, participatívne územné a strategické plánovanie.

2.         Zabezpečenie prístupu k základným službám a zdrojom, vrátane cenovo dostupnej mobility, energie, pitnej vody a sanitácie pre všetkých, pri rešpektovaní environmentálnej udržateľnosti a zásady minimalizácie emisií.

3.         Adaptácia ľudských sídiel a krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, s cieľom zvyšovania kvality života obyvateľov a zachovania stabilných a zdravých ekosystémov.

4.         Významné zníženie znečistenia a kontaminácie všetkých zložiek životného prostredia, pri zachovaní princípu znečisťovateľ platí.

5.         Ochrana prírody a krajinotvorba, zameraná na zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov, schopnosti krajiny poskytovať potrebné ekosystémové služby a zastavenie poklesu biodiverzity.

Právny štát, demokracia a bezpečnosť

Hlavné výzvy:

1.         Zlepšenie vymožiteľnosti práva, prístupu k spravodlivosti pre všetkých a ochrany a podpory ľudských práv.

2.         Transparentný, profesionálny a efektívny výkon verejnej správy na všetkých úrovniach zameraný na dosahovanie výsledkov. Prijímanie rozhodnutí a tvorba politík na základe relevantných a dôveryhodných dát prístupných odbornej i laickej verejnosti a implementácia konceptu hodnoty za peniaze.

3.         Zabezpečenie účinného systému kontroly verejnej moci, vrátane transparentných a nezávislých kontrolných inštitúcií a orgánov ochrany práv a slobôd. Posilnenie mechanizmov a metód odhaľovania a potierania závažnej korupcie.

4.         Podpora občianskej spoločnosti, vzdelávania k demokratickému občianstvu a mechanizmov participácie na tvorbe, implementácii a kontrole verejných politík.

5.         Zabezpečenie prístupu verejnosti k objektívnym a pluralitným zdrojom informácií, posilnenie nezávislosti verejnoprávnych médií, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti.

6.         Efektívna identifikácia a systematické zvyšovanie reziliencie spoločnosti voči hrozbám pre právny štát, demokraciu, vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť.

Dobré zdravie

Hlavné výzvy:

1.         Podpora zdravého životného štýlu, prevencie a zodpovednosti za vlastné zdravie.

2.         Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne.

3.         Identifikácia nerovností v zdravotnom stave obyvateľstva, odhalenie príčin a ich adresné riešenie.

Čo sme presadzovali

Na participatívnom procese stanovenia priorít sa zúčastňovala aj NROZP najmä prostredníctvom jej predsedu, ktorý je členom pracovnej skupiny.

Všeobecne bol návrh kľúčových tém pre rozvoj SR do roku 2030, ktorý rozpracoval Prognostický ústav SAV, hodnotený ako prevažne zameraný na hospodársky rozvoj, zamestnanosť a klimatické zmeny a nedostatočne zameraný na spoločenský rozvoj a kvalitu života.

K tomuto hodnoteniu sme sa prihlásili aj my a zúčastnili sme sa na presadzovaní doplnenia priorít o humánne aspekty z hľadiska osôb so zdravotným postihnutím. Popri iných išlo najmä o tieto aspekty:

Podarilo sa presadiť rozšírenie výzvy „Zabezpečenie prístupu k primeranému bývaniu pre ľudí ohrozených chudobou“ aj o ľudí ohrozených sociálnym vylúčením. Bývanie predstavuje kľúčovú podmienku sociálneho začlenenia a jeho nedostatočná úroveň a ochrana spôsobujú vážnu právnu neistotu pre časť obyvateľov so zdravotným postihnutím.

Argumentovali sme tým, že osoby s ťažkým zdravotným postihnutím šetriace si na vlastné bývanie prostredníctvom vlastnej zárobkovej činnosti a obmedzovaním vlastnej spotreby pri dosiahnutí určitej úrovne príjmu a úspor stratia nárok na viaceré peňažné príspevky na kompenzáciu ich ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré predstavujú aj podporu umožňujúcu im vlastnú zárobkovú činnosť. V ich prípade potom nie je príčinou chudoba, ale nesprávne nastavené nástroje na podporu bývania. Slovensko by sa preto malo v budúcich rokoch usilovať o rozvoj nástrojov podpory bývania aj s dôrazom na znevýhodnené skupiny obyvateľstva.

Dosiahlo sa dôraznejšie vyjadrenie skutočnosti, že sociálne vylúčenie nie je len dôsledkom materiálnej chudoby a že sociálna inklúzia je potrebná aj v prípade nedostatočnej prístupnosti stavebného prostredia, dopravy, informácií, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnávania, služieb a tovarov aj pre osoby nežijúce v chudobe ako sú viaceré osoby so zdravotným postihnutím a seniori.

Ohrozenie sociálnym vylúčením sa zvlášť týka osôb, ktorým sú poskytované sociálne služby, najmä ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov, ktorí sú umiestnení v inštitucionálnych zariadeniach. V podmienkach SR výrazne prevláda tradičný inštitucionálny model pričom deinštitucionalizácia veľkokapacitných zariadení a služieb prebieha pomaly a komunitné služby v tejto oblasti sú nedostatočne rozvinuté.

V priorite „Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy“ bolo dosiahnuté zdôraznenie, že „S rastúcou mierou urbanizácie a demografickými zmenami na Slovensku je čoraz dôležitejšie zamerať sa na kvalitnú politiku regionálneho a sídelného rozvoja, založenú na strategickom plánovaní a kvalitnom výkone verejnej správy pri rešpektovaní princípu partnerstva. Prioritou musí byť kvalitný život občanov a zabezpečenie rovného prístupu k základným službám a zdrojom. ... Kľúčovým faktorom kvalitného a udržateľného sídelného a regionálneho rozvoja a sociálno-ekonomickej stability regiónov je mobilita. Prioritou by preto mal byť rozvoj udržateľnej, inovatívnej, cenovo dostupnej a prístupnej mobility pre všetkých, pri rešpektovaní princípu rovnosti príležitostí a nediskriminácie a pri preferencii verejnej hromadnej dopravy. Prístupnosť a dostupnosť z hľadiska bezbariérovosti, ceny a obslužnosti územia je nemenej dôležitá.“

Pri rozpracovaní a implementácii značne všeobecných priorít do stratégií a akčných plánov rozvoja, budeme musieť systematicky sledovať a presadzovať uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti tak ako sú formulované v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím i v cieľoch Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Ako ďalej

Pre efektívnu implementáciu agendy je potrebné detailne rozpracovať národné priority. Najbližším krokom preto bude vypracovanie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 vrátane merateľných cieľov a výsledkových indikátorov umožňujúcich monitorovanie pokroku. S cieľom zabrániť ďalšiemu narastaniu množstva strategických materiálov bude Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 plniť aj úlohu národnej stratégie regionálneho a územného rozvoja a vytvorí tak základ pre dlhodobé strategické plánovanie a riadenie na všetkých úrovniach spoločnosti. Pri jej tvorbe bude využitý aj participatívny proces už osvedčený nielen pri formulovaní národných priorít Agendy 2030.

Existujú však aj hrozby úspešnej implementácie Agendy 2030. Slovensko sa bude musieť vysporiadať s tromi zásadnými obmedzeniami.

Prvým je čas. Slovensko pristúpilo k nastaveniu národného rámca implementácie Agendy 2030 so značným oneskorením. Procesy, na ktoré majú niektoré krajiny viac rokov, musia byť urýchlené. Svedčí o tom krátkosť uskutočneného participatívneho procesu i blížiaci sa termín predloženia Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 na rokovanie vlády SR do konca apríla 2019.

Druhým sú obmedzené finančné zdroje. Národné priority pre implementáciu Agendy nie sú ešte integrované do stratégií a investičných plánov. Pilotný Národný investičný plán priority zohľadňuje len v obmedzenom rozsahu. až po schválení Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 bude vypracovaná jeho aktualizovaná verzia vrátane finančných požiadaviek.

Tretím obmedzením je nízke povedomie o Agende 2030 a jej cieľoch udržateľného rozvoja v inštitúciách, ako aj verejnosti. Keďže Agendu 2030 bude možné naplniť jedine pričinením každého jednotlivca, je nevyhnutné posilniť všeobecné povedomie o tejto významnej agende, v partnerstve so samosprávami, vzdelávacími inštitúciami a mimovládnym a súkromným sektorom.

Na prekonanie týchto obmedzení je nevyhnutná kontinuita implementácie Agendy. Na jej zabezpečenie je stanovený dvojročný monitorovací rámec. Predloženie prvej monitorovacej správy je plánované na koniec júna 2020. Už v júli tohto roku však bude v rámci systému monitorovania OSN predstavená prvá dobrovoľná správa o pokroku SR v implementácii Agendy 2030.

Branislav Mamojka

Zdroj: Národné priority Agendy 2030 schválené uznesením vlády SR č. 273/2018 z 13. júna 2018.