Super User

Super User

Kľúčom k zníženiu nezamestnanosti ľudí s mentálnym postihnutím je rozvíjanie ich pracovných zručností prostredníctvom neustáleho tréningu. Rovnako nutné je však aj vynaložiť veľké úsilie na zmenu negatívnych postojov a predsudkov, ktoré týchto ľudí ešte stále prenasledujú.

Napriek svojmu potenciálu je veľmi veľa ľudí s mentálnym postihnutím nezamestnaných. Spomeňme napríklad problémy s ich nedostatočnou motiváciou k práci, s nízkymi očakávaniami okolia, so strachom rodičov zo straty nároku na dôchodok a rôzne príspevky, a samozrejme problémy s obavami zamestnávateľov, ktorí nepoznajú túto cieľovú skupinu a jej možnosti a prirodzene si nie sú istí, či by vedeli prispôsobiť podmienky potrebám zamestnancov s mentálnym postihnutím. Zamestnávatelia sa neraz riadia mýtmi, strachom, stereotypmi... Takéto predsudky predstavujú jednu z najťažších prekážok, ktorým ľudia s mentálnym postihnutím pri svojej snahe zamestnať sa musia čeliť.

Dôsledky a obmedzenia plynúce z mentálneho postihnutia sa líšia od človeka k človeku, rovnako ako sa líšia aj schopnosti ľudí bez mentálneho postihnutia. Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím má len ľahšie postihnutie, pri prijímaní nových informácií a zvládaní nových požiadaviek sú o niečo pomalší než je priemer. V dospelosti sú schopní vykonávať mnoho zamestnaní. Ostatní môžu mať výraznejšie funkčné obmedzenia. Napriek tomu však títo ľudia môžu byť v zamestnaní úspešní, s dostatočnou podporou pri rozvoji pracovných zručností a vyhľadávaní zamestnania, ktoré im schopnostiam zodpovedá.

Firmy potrebujú pre dosahovanie svojich cieľov motivovaných zamestnancov. Tie, ktoré zamestnávajú ľudí s mentálnym postihnutím, majú zamestnancov nadšených každodennou dochádzkou do práce. Cítia sa hodnotnými, keď majú šancu pracovať. Ľudia s mentálnym postihnutím nevyhľadávajú nové pracovné výzvy. Zostanú vo firme, pretože im viac vyhovuje rutina a systematické úlohy.

Zamestnanie človeka s mentálnym postihnutím prinesie zamestnávateľom viacero benefitov. Podporí sa  zvýšenie šancí na ceste k finančnej nezávislosti a sebestačnosti človeka, ktorý takúto podporu skutočne potrebuje a následne aj dokáže oceniť. Zamestnávateľ sa stane zamestnávateľom poskytujúcim rovnaké

príležitosti. Takúto iniciatívu poskytnúť podporu a pomôcť ľuďom s postihnutím ocení a kladne ohodnotí i verejnosť, zamestnávateľ získa kredit vysoko váženej spoločnosti. Zákazníci s postihnutím a ich rodiny pritom predstavujú až 20% potenciálnych zákazníkov. Rozhodnutím zamestnať človeka s mentálnym postihnutím zamestnávateľ preukáže svoju spoločenskú zodpovednosť, naplní literu zákona a predovšetkým získa subjektívne dobrý pocit - podporil totiž tých, ktorí to potrebujú.

Niektorí zamestnávatelia veria tomu, že pracovníci s mentálnym postihnutím majú vyšší počet absencií, než zamestnanci bez postihnutia. Štúdie však ukazujú, že to tak nie je a že pracovníci s mentálnym postihnutím neabsentujú častejšie než pracovníci iní. Mnohí sa obávajú aj príliš veľkých možných investícií do prispôsobenia pracovných podmienok pre nového zamestnanca. Ľudia s mentálnym postihnutím nepotrebujú zakaždým investície do prispôsobených budov, prístupných kúpeľní či špeciálneho vybavenia pre vykonávanie svojej práce. Zamestnať ich môže byť veľmi jednoduché.

Ľudia s mentálnym postihnutím však budú mať pravdepodobne ťažkosti s komplexnými úlohami a úlohami vyžadujúcimi vlastné rozhodnutia a pružnosť. Môžu mať ťažkosti aj s prispôsobením sa požiadavkám priameho kontaktu so zákazníkmi. Práve tu je však efektívne využiť ako riešenie redistribúciu práce medzi zamestnancami. Jednoduché, monotónne a opakujúce sa úkony sú pre ľudí s mentálnym postihnutím ideálne. Tento typ úloh môžu prevziať od ostatných kolegov, ktorých naopak tento druh práce môže ubíjať, a tí budú pridelení ku komplexnejšej práci. Pre zaistenie maximálnych výhod zamestnávateľovi a spravodlivých príležitostí pre uchádzačov s postihnutím či bez neho, by mal byť pri prijímacom procese dodržiavaný princíp nediskriminácie. V niektorých prípadoch žiadateľ s mentálnym postihnutím nemôže mať nevyhnutnú oficiálnu kvalifikáciu požadovanú pre danú prácu, avšak môže byť plne schopný vykonávať skoro všetky požadované úlohy. V takýchto prípadoch treba ohľadom vyžadovaných kvalifikačných dokumentov pružne reagovať. Žiadateľom s mentálnym postihnutím môže tiež veľmi pomôcť osobné interview, ktoré nahradí písomné testy. Pre pracovných uchádzačov je dôležité pýtať sa len otázky týkajúce sa pracovnej pozície a úloh vo vzťahu k pracovnému výkonu. Otázky ohľadom postihnutia sú súkromné a nemali by byť kladené. Vytvorenie týchto malých úprav pri štandardnom prijímacom konaní môže pomôcť zamestnávateľom stať sa skutočným zamestnávateľom poskytujúcim rovnaké príležitosti.

Mgr. Iveta Mišová

Použitý zdroj: leták Chcem pracovať – dokážem pracovať, vydalo ZPMP v SR, Bratislava, 2008

 

utorok, 28. október 2008, 12:36

Biela pastelka – nie je farba ako farba

 

Spracovala: Viera králiková

Nedávno som si kúpila bielu pastelku. Na biely papier sa s ňou nedá nič nakresliť, ale keď vezmem farebný, pod rukami sa mi zrazu zjavuje svet, o ktorom som ani  netušila. A vďaka tejto bielej pastelke som mohla podporiť ľudí, ktorí sa vo svete viac cítiacich vecí ako videných, pohybujú stále.

1.septembra 2008 odštartoval siedmy ročník verejnej celoslovenskej zbierky Biela pastelka.  Zbierka je zameraná na podporu ľudí s ťažkým zrakovým postihnutím a prebieha do konca roka. Finančná pomoc verejnosti sa využíva na poradenstvo pre tých, ktorí stratili zrak, kurzy, vďaka ktorým nevidiaci a slabozrakí  ľudia získavajú zručnosti nevyhnutné pre život (chôdza s bielou paličkou, učenie sa Braillovho písma, sebaobslužné činnosti). Ľudia môžu prispieť na konto Bielej pastelky na  účet verejnej zbierky alebo zaslaním darcovskej esemesky v hodnote 30 Sk.

utorok, 28. október 2008, 09:23

Ľudia s postihnutím a vlastný biznis?

 

Spracovala: Mgr. Katarína Šelestiaková

O zamestnávaní ľudí s postihnutím sa v poslednom období rozpráva oveľa viac, ako kedysi. Ľudia si začínajú uvedomovať, že postihnutie sa automaticky nerovná neschopnosti. Otvárajú sa nové možnosti – chránené pracoviská, chránené pracovné dielne, na voľnom pracovnom trhu sa zamestnáva podstatne viac ľudí s postihnutím ako tomu bolo v minulosti. Avšak aj napriek tomu, že vnímanie postihnutia v očiach ľudí sa mení a pracovné miesta sa pre ľudí s postihnutím stávajú dostupnejšími, stále existuje veľa prípadov, keď zamestnávatelia posudzujú človeka skôr podľa postihnutia, ako podľa jeho schopností. Žiaľ, takto to funguje nielen na pracovisku, ale v spoločnosti všeobecne.

utorok, 28. október 2008, 09:15

„Zlatá Alena Kánová”

V Pekingu patrila prvá „zlatá“ našim paraolympionikom
O Dohovore OSN aj na paraolympiáde
Darované medaile ..... aj o tom je náš rozhovor s Alenkou Kánovou.

Spracovali:
Mgr. Michaela Hirčková
Mgr. Katarína Šelestiaková

Nemohli sme vidieť jej aktuálnu medailu, lebo ju venovala. Priniesla nám ukázať zlatú, ktorou obdarila svojich rodičov. Počas celého stretnutia nám kládla na srdce, aby z článku, ktorý napíšeme, bolo cítiť motiváciu a povzbudenie pre všetkých, ktorí sa rozhodnú športovať. Aby sa nebáli a odhodlali sa. Usmiata, kamarátska, veselá a skromná. Takáto bola v našich očiach počas rozhovoru strieborná paraolympionička Alena Kánová.

 

Autorka: Mirka Vavrová

Dovoľte mi na úvod krátku exkurziu do mojich spomienok. Spomínam si na podobný jesenný nečas spred dvoch rokov. Kráčala som vedľa mladého chalana. Naše kroky viedli na Švabinského ulicu uprostred chladnej Petržalky. Išli sme na sebaobhajovanie. Teda, ja ani tak nie. Skôr on. Mladý človek s mentálnym postihnutím. A tiež s veľkou chuťou niečo sa naučiť a dokázať.

Rok na to som kráčala na sebaobhajovanie opäť. Tentoraz  už len s trémou a štósom papierov v ruke. Čím bližšie som však bola, tým istejšie som sa cítila. A keď ma veselo privítalo 14 sebaobhajcov, opadli zo mňa posledné obavy. Rozhodla som sa správne!

Dnes si správnosť svojho rozhodnutia uvedomujem o to viac, o čo viac sebaobhajcov poznám a vidím ich kroky i skoky vpred. Toľko osobná skúsenosť. Na rade je trocha teórie.

Čo vlastne v sebe ukrýva to tajomné slovíčko – sebaobhajovanie?

Predstavte si mladého človeka s mentálnym postihnutím. Pravdepodobne vychodil niektorú zo špeciálnych škôl, navštevuje Domov sociálnych služieb, alebo pracuje v chránenej dielni. Jeho svet je malý. Má výrazné hranice. Nepostavil si ich sám. Ani ony sa však nepostavili samy od seba. Denne cíti pohľady ľudí, ich úškrnky keď má problémy s chôdzou. Cíti, že nie je vítaný. Vítaný v spoločnosti. Aký to asi musí byť pocit? Byť zviazaný príkazmi a rozkazmi. Nevieme si to predstaviť. No cítime, že asi nie príjemný.

 

Spracovala: Mgr. Katarína Šelestiaková

Rekvalifikácia je jeden z najdôležitejších nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Zvyšuje sa ním flexibilita pracovnej sily. Cieľom rekvalifikácie je uľahčiť prístup nezamestnaného k novému zamestnaniu a to investíciou do jeho vzdelania. Rekvalifikácia je cesta, ako zvýšiť svoju cenu na trhu práce. Vzdelávanie a príprava pre trh práce je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové odborné zručnosti a praktické skúsenosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania a prípravy pre trh práce sa vychádza z doterajšej úrovne vedomostí a odborných zručností uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových vedomostí a odborných zručností.

utorok, 28. október 2008, 09:02

Pracovný asistent

 

Spracovala: Mgr. Eva Petrecová

Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§59 Zákona č. 5/2004) patrí v slovenskej legislatíve k relatívne novým nástrojom politiky trhu práce. Jeho zámerom je snaha kompenzovať znevýhodnenie na trhu práce, ktorému čelia ľudia so zdravotným postihnutím, a to poskytovaním pomoci pri vykonávaní ich zamestnania a osobných potrieb ako aj pri ich zapracovaní. Po nedávnej novelizácii zákona nadobúda počet asistentov v porovnaní s uplynulým obdobím priaznivejší vývoj.

 

V roku 2005 začala Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska realizovať jeden z najväčších projektov vo svojej histórii, projekt s názvom SIZAR. Projekt bol realizovaný v rámci Iniciatívy spoločenstva EQUAL, ktorá je financovaná z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Projekt SIZAR bol zameraný na vytvorenie komplexného integrovaného systému poradenských a tréningových programov a služieb pre zrakovo postihnutých uchádzačov o zamestnanie. Projekt SIZAR spojil účastníkov procesu zamestnávania zrakovo postihnutých, teda klienta so zrakovým postihnutím a dôležité inštitúcie, ktoré celému procesu napomáhali.

V rámci projektu sa jednalo o klienta so zrakovým postihnutím,  ktorý v tomto prípade predstavoval  uchádzača o zamestnanie, Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska ako poskytovateľa sociálnej pomoci, ktorej súčasťou bolo pripraviť človeka so zrakovým postihnutím pre trh práce v oblasti samostatného pohybu, sebaobsluhy, poradenstva, komunikačných zručností, práce s počítačom, či iné špecifické zručnosti potrebné pre trh práce.

Agentúra podporovaného zamestnávania, ktorá v oblasti poskytovania podporovaného zamestnávania a ďalších služieb zamestnanosti plní dôležitú funkciu, mala za úlohu priamo pracovať so zamestnávateľom a s uchádzačom o zamestnanie poprípade so zamestnancom, ktorý je ohrozený stratou zamestnania. V tomto prípade s osobou so zrakovým postihnutím. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania sprístupnila kurzy „Začínam podnikať“ a „Telemarketing“ pre ľudí so zrakovým postihnutím. Inštitút pre výskum práce a rodiny riešil výskumnú analýzu stavu zamestnanosti a zamestnateľnosti ľudí so zrakovým postihnutím, analýzu výsledkov výskumu a návrh opatrení. Výskumné aktivity, ktoré partner projektu realizoval, boli uskutočňované na celom území SR.

 

 (§ 60 zákona)

Okrem príspevku na začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje ÚPSVaR i opakovaný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov  sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada.

Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska, na ktorého zriadenie sa poskytuje zamestnávateľovi príspevok, sa považujú

  • a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným,
  • b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ,
  • c) náklady na palivo a energiu,
  • d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,
  • e) náklady na dopravu materiálu, hotových výrobkov a na dopravu súvisiacu s poskytovaním služieb,
  • f) náklady na zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím,
  • g) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chráneného pracoviska,
  • h) náklady na opravu a údržbu zariadenia chráneného pracoviska, ak toto zariadenie vlastní zamestnávateľ,
  • i) náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chráneného pracoviska.

Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska zriadeného občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorému sa poskytuje príspevok, sa považujú

  • a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným, okrem nájomného za bytovú jednotku a nákladov na služby spojené s týmto nájomným,
  • b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím,
  • c) náklady na palivo a energiu,
  • d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,
  • e) náklady na dopravu materiálu a hotových výrobkov,
  • f) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chráneného pracoviska,
  • g) náklady na opravu a údržbu zariadenia chráneného pracoviska, ak  toto zariadenie vlastní občan so zdravotným postihnutím,
  • h) náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chráneného pracoviska.

Náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je najviac

  • a) 2,5-násobok celkovej ceny práce (64 937 Sk) na jedného občana so zdravotným postihnutím,
  • b) 5-násobok  celkovej ceny práce (129 875 Sk) na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.

V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

Príspevok poskytuje príslušný ÚPSVaR štvrťročne na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady za príslušný štvrťrok, najviac vo výške 25 % z ročnej výšky príspevku a to do konca štvrťroka, ktorý nasleduje po uplynutí kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada.

Zdôrazňujeme, že ak žiadateľ nepožiada o  výplatu príspevku za uplynulý štvrťrok najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho štvrťroka, nárok na výplatu príspevku za uplynulý štvrťrok stráca a nemôže túto časť ročného príspevku (25 % ročného príspevku) čerpať v nasledujúcich štvrťrokoch. Rovnako nie je možné nevyčerpanú časť príspevku z jedného štvrťroka prenášať do ďalších štvrťrokov.

 

(§ 57 zákona, § 15 - § 18 vyhl. č. 44/2004 Z.z.)

Obdobne novým spôsobom je upravené i poskytovanie tohto príspevku. Príspevok je určený občanom so zdravotným postihnutím, ktorí v sebe nájdu odvahu a majú predpoklady riešiť svoje pracovné uplatnenie samozamestnaním.

Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, sa poskytuje príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, ak o tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska.

Príspevok sa poskytuje občanovi so zdravotným postihnutím vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať nepretržite najmenej dva roky.

V roku 2008 sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje v nasledujúcich výškach:

V Bratislavskom kraji sa príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje paušálne vo výške 40 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (166 240 Sk).

V ostatných krajoch sa príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje paušálne vo výške

  • a) 50 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (207 800 Sk) na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer,
  • b) 60 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (249 360 Sk) na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer.

V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

Príspevok poskytuje ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode má občan so zdravotným postihnutím trvalý pobyt.

Podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku, ktorú občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, zabezpečí ÚPSVaR. Na základe regionálneho projektu môže ÚPSVaR zabezpečiť aj praktickú prípravu občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie, na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku, vrátane praktickej prípravy podnikateľského zámeru, stratégie prípravy a rozvoja podnikania.

Ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku pred uplynutím dvoch rokov, je povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého sa na chránenom pracovisku neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť. Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia posudkovým lekárom úradu práce. Lekárska posudková činnosť je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie, ktoré zahŕňa posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, na ktorú bol poskytnutý príspevok. Posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov vykonáva posudkový lekár na základe posudku Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia, zhodnotenia výpisu zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára alebo písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o zdravotnom stave; tieto doklady predkladá občan so zdravotným postihnutím. 

ÚPSVaR uzatvorí s občanom so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje

  • a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
  • b) vykonávané činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností,
  • c) výšku príspevku a spôsob poskytovania príspevku,
  • d) dátum zriadenia chráneného pracoviska a dátum začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
  • e) obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku prevádzkované,
  • f) podmienky poskytnutia príspevku,
  • g) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
  • h) záväzok občana so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, že oznámi ÚPSVaR každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
  • i) ďalšie dohodnuté náležitosti.