Super User

Super User

piatok, 19. december 2008, 11:43

Kultúra Nepočujúcich

 

Mgr. Jozef Rigo

  • špeciálny pedagóg - SOŠ, OU a ŠI pre žiakov so sluchovým postihnutím, Koceľova 26, Bratislava.
  • odborný asistent -  PdF UK na katedre špeciálnej pedagogiky v oddelení pedagogiky sluchovo postihnutých.
„Čajka vyrástla a lieta na vlastných krídlach.
Píšem a ovládam posunky.
Moje ruky vedia dve reči.
Oči mi slúžia namiesto uší.
Nepočujem, ale moje srdce nie je hluché
k ničomu na tomto dvojakom svete.
Ponúkam vám svoju odlišnosť.“

 

Napísala francúzska nepočujúca herečka

Emmanuelle Laboritová vo svojej autobiografickej knihe Tichý výkrik.

piatok, 19. december 2008, 11:39

Hluchoslepota

Peter Fašung, predseda ZRaPHSD

Hluchoslepotaje kombinované  postihnutie zraku a sluchu, ku ktorým sa môže pridružiť aj telesné, mentálne či iné postihnutie. Toto kombinované postihnutie nie je súčtom hluchoty a slepoty, je to iná kvalita, ktorá si vyžaduje úplne iný prístup ako u človeka, ktorý je len nevidiaci alebo nepočujúci.  Hluchoslepota si  vyžaduje celoživotnú starostlivosť za účelom udržania získaných a nadobudnutých zručností. Ak sa hluchoslepému človeku nedostane špeciálnej pomoci, ostáva v izolácii, nie je schopný komunikovať, nedostávajú sa k nemu informácie, nerozvíja sa a ostáva väzňom vo svojom vlastnom svete.  Európsky parlament v apríli 2004 oficiálne uznal, že hluchoslepota je samostatné postihnutie a že hluchoslepí ľudia majú tie isté práva ako ktorýkoľvek európsky občan. Patrí tam aj právo na asistenciu, ktorá je potrebná na prístup k informáciám a množstvu každodenných aktivít.

Spracovala: Mgr. Silvia Kubanková        

Každý klient má vypracovaný individuálny plán rozvoja schopností, zručností, záujmov a to podľa toho, čo klient dokáže a môže sa naučiť. Nezameriavame sa na to, čo klient určite nedokáže a ani nepredpokladáme, že by niekedy dokázal. Tento plán je zostavený za pomoci celého tímu (koordinátorky bývania, bytových asistentov, prípadne osobných asistentov, rodiny). Všímame si u klienta jednotlivé kvality života: emocionálnu stránku – jeho prežívanie, medziľudské vzťahy,  záujmovú oblasť, osobnostný rozvoj, uspokojovanie potrieb a iné.

piatok, 19. december 2008, 10:23

Chránené bývanie

Spracovala: Mgr. Silvia Kubanková        

Chránené bývanie v zmysle zákona o sociálnej pomoci je definované ako zariadenie, v ktorom je možné poskytovať bývanie a dohľad občanovi so zdravotným postihnutím. Tento občan musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby. Dohľad je sledovanie správania a činnosti občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení chráneného bývania. Príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na žiadosť žiadateľa o služby v chránenom bývaní posudok, podľa ktorého posudzovaný občan je schopný žiť v zariadení chráneného bývania. Toľko litera zákona.

Spracovala: Katarína Šelestiaková

Ani oblasti zdravotných a gynekologických služieb nie sú prispôsobené ženám s postihnutím. Zariadenia sú buď pripravené na ženy, alebo postihnuté osoby, ale ich služby a pomoc nie sú orientované a prispôsobené faktu, že ich môže navštíviť „žena s postihnutím“. Sexuálne, fyzické a psychické násilie sa podstatne častejšie vyskytuje u žien s postihnutím, v porovnaní so ženami bez postihnutia alebo s mužmi s postihnutím. Napriek tomu trpká realita je taká, že väčšinou je ochrana žien nedostupná a zamestnanci zariadení nie sú trénovaní na prijatie žien s postihnutím vo svojich zariadenia (Maria Nyman in: Recognising the Rights of Girls and Women with Disabilities, 2008).

piatok, 19. december 2008, 10:15

Ako zvládať stres?

PhDr.Pavla Nôtová, PhD.  - klinický psychológ

V ostatnom čase som sa niekoľkokrát zúčastnila workshopov, kde súčasťou bol aj tréning s názvom zvládanie stresu u občanov so zdravotným postihnutím (bola som lektor). Pokúsim sa v krátkosti zhrnúť, čo považujem za najdôležitejšie v súvislosti s touto veľmi rozsiahlou a dôležitou témou.

Hneď na začiatku by som rada zdôraznila, že slovo "s postihnutím" ma dráždi, a budem naďalej používať výraz so zdravotným problémom. V tejto mojej dileme je aj vyjadrený môj zásadný postoj k téme stresu (postihnutie evokuje pasívny prístup, problém skôr aktivitu -  riešenie. A tu je pes zakopaný).

piatok, 19. december 2008, 10:11

Diagnóza SM – a čo ďalej..?

Spracovala: Mgr. Juliana Ilenčíková, Mgr. Lucia Májková

Čo povedať rodine, priateľom a zamestnávateľovi?

Máte právo sa slobodne rozhodnúť, či poviete ľuďom o vašej SM. U veľa ľudí s SM nie je choroba viditeľná, a preto nevedia, či majú diagnózu oznámiť. Ak potrebujete pomoc, či už každodennú alebo príležitostnú, mali by ste vašich blízkych, v závislosti na vzájomných vzťahoch, oboznámiť s tým, že máte SM.

piatok, 19. december 2008, 10:07

SM a rodičovstvo

Spracovala: Mgr. Juliana Ilenčíková, Mgr. Lucia Májková

Rozhodnutie založiť si rodinu, ak má jeden alebo obidvaja partneri Sclerosis multiplex  (ďalej len SM), musí byť starostlivo zvážené. Veľa párov sa obáva rizika, že ich deti tiež ochorejú na SM. Je dôležité vedieť, že u bežnej populácie je riziko, že ich dieťa ochorie na túto chorobu, veľmi nízke, avšak u rodičov, z ktorých jeden má SM, sa riziko mierne zvyšuje.

Mgr. Michaela Hirčková, Mgr. Katarína Šelestiaková

O niektorých oblastiach života človeka so zdravotným postihnutím sa veľa nehovorí. V súčasnosti sa záujem ľudí sústreďuje hlavne na práva občanov so zdravotným postihnutím, ich vzdelávanie, zamestnávanie a pod. Je to v poriadku, ide o dôležité veci, ale nesmieme zabúdať na témy, ktoré sú rovnako závažné a dôležité. Ide o oblasti života, ktoré sa týkajú nás všetkých, ľudí bez postihnutia, aj tých s postihnutím. Spomeňme napríklad trávenie voľného času a s tým spojenú kultúru, umenie. Zmysluplné využite voľného času a jeho vhodné prepojenie s prácou a vzdelávaním sú základom plnohodnotného života a udržania psychickej kondície. A čo rodina a rodinný život? Prístav a útočisko, miesto pre načerpanie síl a energie? Mnohí z nás si neuvedomujú, že aj v tejto oblasti musia ľudia so zdravotným postihnutím riešiť problémy, ktoré iní nemajú.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vo svojich rodinách, ako aj vo vonkajšom svete často vystavené vyššiemu riziku násilia, narušenia fyzickej alebo psychickej integrity, zneužívaniu, opusteniu alebo nedostatočnej starostlivosti, zlému zaobchádzaniu alebo využívaniu ako iné ženy. Ženy so zdravotným postihnutím predstavujú osobitnú skupinu obyvateľstva, v dôsledku čoho dochádza k ich viacnásobnému znevýhodňovaniu a diskriminácii vo všetkých oblastiach života, ako napr. v zamestnávaní, vzdelávaní, občianskej angažovanosti a pod.

Aj napriek existujúcej legislatíve diskriminácia žien so zdravotným postihnutím naďalej pretrváva. Rodové stereotypy zakotvené v povedomí širokej verejnosti im sťažujú prístup ku vzdelaniu a zamestnaniu. Zdravotne postihnuté ženy nemajú dostatok síl na to, aby sa proti znevýhodňovaniu dokázali brániť. Stačí, keď si predstavíme situáciu ženy zaujímajúcej sa o pracovné miesto. Zamestnávateľ si veľmi dobre premyslí, či zamestná ženu, ktorá má, prípadne plánuje mať rodinu, deti. Keď žena odíde na materskú dovolenku, zamestnávateľ príde o pracovnú silu a ešte ju musí aj „finančne podporovať“. A čo teda žena, ktorá okrem znevýhodnenia vyplývajúceho z pohlavia musí čeliť aj ďalšej znevýhodňujúcej  okolnosti, ktorou je zdravotné postihnutie? Má vôbec takáto žena reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce a nastúpiť do zamestnania zodpovedajúcemu jej schopnostiam? Problémom je predovšetkým nedostatočné sebavedomie žien so zdravotným postihnutím,  nedostatok relevantných informácií o ich právach, ako aj už spomínané stereotypy v mysliach ľudí.

Každý človek sa niekedy ocitne v situácii, kedy mu adrenalín vystúpi do závratnej výšky, trasie sa od hnevu a má pocit, že ak niečo neurobí, vybuchne. Určite to poznajú najmä tí, ktorí sa stretávajú s „milými úradníčkami“, od ktorých po viacerých skúsenostiach už ani neočakávajú radu a pomoc, ale stretnutia s nimi sú nevyhnutné. Alebo žijeme v dlhodobom strese, na ktorý sme si možno zvykli natoľko, že si ho ani neuvedomujeme. Ale skôr či neskôr si takýto život vyberie svoju daň. Čo robiť pre to, aby sme sa stresu zbavili, alebo aspoň ho eliminovali, sa dozviete, ak sa rozhodnete čítať ďalej.

Diagnostikujú Vám chorobu a zrúti sa Vám svet. Čo robiť? Ako sa s tým vyrovnať? Ako to povedať rodine, známym, zamestnávateľovi? Ako sa vyrovnať so svojím zdravotným stavom a ako „nabehnúť“ na každodenný životný cyklus? Ako oddychovať a plnohodnotne využiť voľný čas? Aj o tom sú články v tomto čísle časopisu.

Ľudia s postihnutím predstavujú na trhu práce špecifickú skupinu, ktorej charakteristickým znakom je rôznorodosť jej obmedzenia, miera kompenzácie hendikepu, schopnosti a motivácie k uplatneniu na trhu práce. Pomôcť ľuďom s postihnutím začleniť sa do spoločnosti a stať sa finančne nezávislým by mali najmä tí, ktorí ich individuálne potreby poznajú. Ak opomenieme najbližšie prostredie – rodinu, najbližším okolím, ktoré dokáže pomôcť ľuďom s postihnutím, je mesto, obec, susedia, tvrdí JUDr. Jan Hutař a kol. z Národnej rady zdravotne postihnutých v ČR. Vo svojej príručke Dobré príklady prístupu obcí k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím v ČR a Veľkej Británii popisujú konkrétne situácie, ktoré dokazujú, že pri troche snahy a vytrvalosti nie je pracovné uplatnenie ľudí s postihnutím hudbou budúcnosti.. Podľa nich je jednou z ciest prevencie vylúčenia zdravotne znevýhodnených podpora komunálnych zamestnávateľských alebo podnikateľských projektov, či už v službách alebo v iných činnostiach, zo strany mesta, obce.