Super User

Super User

piatok, 19. december 2008, 12:05

Situácia žien s postihnutím v Bulharsku

Preložila a spracovala: Katarína Šelestiaková

Aj v Bulharsku je zviditeľňovanie problému dievčat a žien s postihnutím iba na začiatku. Neexistuje dostatok štatistík o presnom počte žien s postihnutím v tejto krajine. V roku 2005 Národný Štatistický Inštitút  vydal prvú štatistiku o ľuďoch s postihnutím, avšak údaje neboli presné a postačujúce.

piatok, 19. december 2008, 12:04

Ženy so ZP verzus muži so ZP

Spracovala: Katarína Šelestiaková

Často sa stáva, že v problematike postihnutia sa namiesto termínu muži alebo ženy používa termín „osoby“ so zdravotným postihnutím (osoby so ZP). Z toho vyplýva, že to, čo spoločnosť vníma, je postihnutie, a nie fakt, že môže ísť o ženu alebo muža s postihnutím (Maria Nyman in: Recognising the Rights of Girls and Women with Disabilities, 2008).

piatok, 19. december 2008, 12:01

Názov nepovie vždy všetko

Viera Králiková

Čo je to za názov? Čo by sa asi malo podľa názvu diať na Filmparáde Chlabandov – integračnej víkendovke?
Mali by sa pozerať filmy alebo aspoň natáčať.
Chlabandov – to ani nie je na mape!
Kto sa má kam integrovať a čo to vlastne znamená?
Víkedovka? Veď to má trvať 4 dni a víkend má predsa len 2.
piatok, 19. december 2008, 11:59

Ak môžme, oddychujme aktívne

Rastislav Kurilák

Jednou z obľúbených tém rozhovorov nielen mladých ľudí so zdravotným postihnutím je trávenie voľného času, či už po škole, práci alebo počas dovoleniek a víkendov. Môžeme ho využiť rôzne a to buď pasívne alebo aktívne. Samozrejme naše možnosti sú limitované zdravotným stavom, exteriérovými bariérami, no často nielen predsudkami verejnosti, ale i v nás. Kto môže a chce prekonať tieto prekážky a zvolí si okrem sledovania televízie, surfovania na internete a iných domácich aktivitách aj niečo iné, ponúkajú sa mu ďalšie možnosti. V mestách je ich paleta oveľa širšia ako na dedinách. Máme viac alternatív, od prechádzok mestom, posedenia s priateľmi v kaviarňach, cukrárňach a inde, cez relax v kinách veľkých zábavných centier, ktoré sú bez bariér, cestovanie, kultúrne vyžitie na divadelných predstaveniach, účasť na hudobných festivaloch, výstavách, športových podujatiach, rekondičných pobytoch a podobne. Komu nechýba odvaha, môže skúsiť adrenalínové športy, ktoré vyplavia prebytočný stres. Pretože eufória zo zdolania prekážok a samých seba sa nedá ničím nahradiť. 

piatok, 19. december 2008, 11:55

Karaoke Dance Show

Viera Králiková

Divadlo Teatro Wustenrot sa zasa raz premenilo na arénu zábavy, tanca a spevu. Tentoraz ale stoličky z hľadiska takmer zmizli a na pódiu neboli divadelné rekvizity. Trónil tam DJ, ktorý určoval rytmus noci a  premietal šialené projekcie s textom práve hranej hudby.

piatok, 19. december 2008, 11:54

Prvé stretnutie so stómiou.

Repová Hilda  ILCO klub Trnava

Pred viac ako polstoročím v roku 1950, môj starý otec ťažko ochorel, podstúpil šesť operácií. Postupne bol operovaný v Bratislave, Nitre, Nových Zámkoch. Jeho zdravotný stav sa však  nezlepšoval, a preto už ako štyridsaťsedemročný sa stal colostomikom. V tom čase  som nebola ešte na svete, až o pár rôčkov neskôr. Starý otec žil so stómiou (vývodom z čreva) sedemnásť rokov. Keď som mala dvanásť rokov, chodila som do Bratislavy a Nitry, vyberať zdravotné pomôcky do lekárne, v tej dobe to boli obyčajné igelitové sáčky, opasok, gumenná  fľaša. Chorobu starého otca som si vtedy ešte neuvedomovala, ťažko sa s ním komunikovalo, nakoľko bol hluchonemý. Čas letel, priletel rok 1978, keď aj moja stará mama sa stala colostomičkou. Keďže stará mama bývala u syna ( môj ho strýca), a mala i veľmi slabý zrak, ktorý  jej  nedovoľoval  samostatne sa pohybovať, a ja som v tom  čase mala malé deti, preto našich stretnutí bolo menej.

piatok, 19. december 2008, 11:52

Neformálne umelecké vzdelávanie

Lívia Kalmárová

V živote mentálne postihnutých ľudí je ešte stále mnoho prekážok v rozvíjaní ich schopností, talentu a nadania. Aj keď sme mnohí presvedčení, že veľká väčšina ľudí s mentálnym postihnutím  je talentovaná a schopná tvoriť,  nevieme im  často ponúknuť adekvátne podmienky na umelecké vzdelávanie. Veľa sa diskutuje o integrácii znevýhodnených detí do základných škôl, ale si často neuvedomujeme, že základné umelecké vzdelávanie je v súčasných školských podmienkach  na periférii záujmu zainteresovaných. Je to veľká škoda, lebo máme  mnoho dôkazov, že práve tieto  hendikepované deti sa dokážu s neobyčajnou usilovnosťou naučiť spievať, hrať na rôznych hudobných nástrojoch, kresliť, maľovať, hrať divadlo, tancovať a keď sa im venuje patričná pozornosť, dosahujú výnimočné výsledky. Umelecké aktivity a prezentáciu týchto detí verejnosť obyčajne prijíma s uznaním a  veľkým rešpektom, čo môže výrazne kvalitatívne ovplyvniť ich socializáciu a následnú integráciu do intaktnej spoločnosti.

piatok, 19. december 2008, 11:43

Kultúra Nepočujúcich

 

Mgr. Jozef Rigo

  • špeciálny pedagóg - SOŠ, OU a ŠI pre žiakov so sluchovým postihnutím, Koceľova 26, Bratislava.
  • odborný asistent -  PdF UK na katedre špeciálnej pedagogiky v oddelení pedagogiky sluchovo postihnutých.
„Čajka vyrástla a lieta na vlastných krídlach.
Píšem a ovládam posunky.
Moje ruky vedia dve reči.
Oči mi slúžia namiesto uší.
Nepočujem, ale moje srdce nie je hluché
k ničomu na tomto dvojakom svete.
Ponúkam vám svoju odlišnosť.“

 

Napísala francúzska nepočujúca herečka

Emmanuelle Laboritová vo svojej autobiografickej knihe Tichý výkrik.

piatok, 19. december 2008, 11:39

Hluchoslepota

Peter Fašung, predseda ZRaPHSD

Hluchoslepotaje kombinované  postihnutie zraku a sluchu, ku ktorým sa môže pridružiť aj telesné, mentálne či iné postihnutie. Toto kombinované postihnutie nie je súčtom hluchoty a slepoty, je to iná kvalita, ktorá si vyžaduje úplne iný prístup ako u človeka, ktorý je len nevidiaci alebo nepočujúci.  Hluchoslepota si  vyžaduje celoživotnú starostlivosť za účelom udržania získaných a nadobudnutých zručností. Ak sa hluchoslepému človeku nedostane špeciálnej pomoci, ostáva v izolácii, nie je schopný komunikovať, nedostávajú sa k nemu informácie, nerozvíja sa a ostáva väzňom vo svojom vlastnom svete.  Európsky parlament v apríli 2004 oficiálne uznal, že hluchoslepota je samostatné postihnutie a že hluchoslepí ľudia majú tie isté práva ako ktorýkoľvek európsky občan. Patrí tam aj právo na asistenciu, ktorá je potrebná na prístup k informáciám a množstvu každodenných aktivít.

Spracovala: Mgr. Silvia Kubanková        

Každý klient má vypracovaný individuálny plán rozvoja schopností, zručností, záujmov a to podľa toho, čo klient dokáže a môže sa naučiť. Nezameriavame sa na to, čo klient určite nedokáže a ani nepredpokladáme, že by niekedy dokázal. Tento plán je zostavený za pomoci celého tímu (koordinátorky bývania, bytových asistentov, prípadne osobných asistentov, rodiny). Všímame si u klienta jednotlivé kvality života: emocionálnu stránku – jeho prežívanie, medziľudské vzťahy,  záujmovú oblasť, osobnostný rozvoj, uspokojovanie potrieb a iné.