Počúvať cudzie rozhovory nie je veľmi pekné, v tom sa všetci zhodneme, hoci sa možno zhodneme aj v tom, že je to napriek tomu niekedy lákavé. Predstavte si, objavili sme miesto, kde sa za to na vás nikto nebude škaredo pozerať. Stačí len vstúpiť, nájsť si to pravé a započúvať sa. A ak budete mať odvahu, tak vystúpte na pódium a prehovorte. Nech sa páči, pozývame vás do Clubhousu.
V čase pandémie sa veľké množstvo aktivít prenieslo do virtuálneho priestoru. Na sociálnych sieťach sa objavovalo oveľa viac statusov, začali sa zdieľať obrovské množstvá videí a fotografií, na obrátkach nabrala audio i videokomunikácia. Priestor, kde by sa dalo hneď po pripojení s hocikým nezáväzne porozprávať, alebo len tak potichučky počúvať nejakú debatujúcu skupinu, však dlho chýbal. Informácia o spustení novej sociálnej siete Clubhouse preto začiatkom tohto roka vzbudila v radoch verejnosti značnú pozornosť. Ste aj vy verejnosť?
Základom je audio
Sieť Clubhouse je založená výlučne na platforme audiokomunikácie. Poskytuje priestor na vytváranie tematických klubov, virtuálnych miestností, tzv. roomiek, ktoré môžu byť otvorené všetkým, vyhradené pre špecifickú skupinu, alebo môžu slúžiť na súkromnú diskusiu v kruhu priateľov. Veľký potenciál Clubhousu sa ukázal prakticky hneď po jeho spustení – v čase rastúcej pandémie koronavírusu, ruka v ruke s idúcimi opatreniami a lockdownami, ktoré utlmili akýkoľvek osobný kontakt. Na Clubhouse sa začali organizovať koncerty známych i menej známych umelcov, rozbehli sa diskusie o politike, zdraví, kultúre, výchove detí, drogovej závislosti, sexe a erotike, alebo sa spoločne fandilo počas majstrovstiev sveta v hokeji. Stačilo sa len pripojiť do Clubhousu, trošku sa porozhliadnuť, popočúvať a vstúpiť do niektorej roomky.
Priznám sa, vždy som bol veľký odporca sociálnych sietí. Prekáža mi na nich práve to deklarované sieťovanie ľudí, ktoré síce do určitej miery prebieha, ale paradoxne ich zároveň vzájomne značne odcudzuje. Myslím si, že priama hlasová komunikácia medzi ľuďmi, ktorá na Clubhouse prebieha, je v tomto kontexte úplne o inom. Stráca sa pocit anonymity a diskusie sú kultivovanejšie. Navyše, umožňuje zrealizovať veľmi zaujímavé a podnetné besedy. A bez obmedzení pre návštevníkov.
Nevidiaci a slabozrakí sa našli v Potměchuti
Neprehliadnuteľnou skupinou používateľov Clubhousu sú aj ľudia so zdravotným postihnutím. O svojich špecifických témach pravidelne debatujú v niektorom z početných komunitných klubov a roomiek.
Mimoriadne úspešným z tohto pohľadu je klub Potměchuť, ktorý zatiaľ združuje 120 nevidiacich a slabozrakých členov z Česka i Slovenska. Otcovstvom sa hrdí Radek Seifert, pracovník strediska ELSA Českého vysokého učení technického v Prahe(ČVUT), ktoré sa venuje podpore vzdelávania študentov so špecifickými potrebami, člen niekoľkých pracovných fakultných skupín, ktoré sa pravidelne stretávajú a riešia nastolené problémy v procese vzdelávania študentov, poradca v okamžiku.
„Keď vidím nejaký nástroj, vždy premýšľam, ako by sa dal využiť. A keďže v súkromnom, ale aj pracovnom živote zastrešujem rôzne kluby a organizujem diskusie, povedal som si: Clubhouse je skvelá platforma, kde by sa také niečo dalo urobiť,“ zdôveril sa mi Radek Seifert. „Jednoducho som chcel aplikovať rokmi osvedčené postupy a skúsenosti z praxe. Rôznych sociálnych sietí je veľa, ale Clubhouse som zvolil preto, že som o ňom počul a podľa popisu sa mi zdalo, že je to vhodná forma aj pre nevidiacich. Od prvej chvíle, resp. prvej návštevy som cítil, že to má veľký potenciál, že toto je naozaj sieť, ktorá by bola prívetivá a užitočná, len keby bola prístupnejšia – tá prvá verzia veru nebola,“ nezaprel v sebe pedagóga vyučujúceho asistenčné technológie na Jadrovej a fyzikálne inžinierskej fakulte ČVUT.
Úspech Potměchuti nie je náhodný
Klub Potměchuť sa za viac ako pol roka vyprofiloval na informačne bohatý zdroj, ktorý prináša ľuďom so zrakovým postihnutím pestré novinky v atraktívnom formáte. V pravidelných intervaloch sú tu organizované moderované, tematicky zamerané roomky, pričom dominantnou je Téčko Plus. Venuje sa asistenčným technológiám, v podstate z každého uhlu pohľadu. Ďalšia, s trošku kratšou tradíciou, ale rovnakým potenciálom, je Loby, kde sú predstavované významné osobnosti z komunity nevidiacich a slabozrakých. Treťou do partie je roomka s názvom ABC, ktorá v abecednom poradí mapuje a podrobne rozoberá dôležité okruhy na tému zrakové postihnutie. Poďme na chvíľku nahliadnuť do každej z nich.
Výnimočné Téčko Plus
„Beží raz mesačne a zakaždým dosiahne počet priamych followerov približne 40 až 50,“ bilancuje Radek Seifert. „V skutočnosti je však sledovanosť vyššia, pretože z tejto roomky vznikajú podcasty, ktoré sa následne umiestňujú na stránkach Tyflokabinetu.“ K úspechu Téčka Plus (pravdaže, okrem zaujímavých tém) nepochybne prispieva aj zloženie tvorivého realizačného tímu. „Keď som si osvojil myšlienku, že by na Clubhouse mohla vzniknúť akási on-line nadstavba časopisu Téčko, ktoré sa primárne zaoberá asistenčnými technológiami, oslovil som jeho šéfredaktora Honzu Šnyrycha. Ten súhlasil a prišiel s nápadom, že budeme potrebovať aj človeka, ktorý by sa mohol pochváliť dennodennou praxou s vyučovaním asistenčných technológií priamo nevidiacich a slabozrakých. A tak sa náš tím rozšíril o naslovovzatého odborníka, lídra medzi lektormi na asistenčné technológie v Českej republike Michala Jelínka,“ spomína na začiatky Radek Seifert. „Správa o založení Téčka Plus sa rozšírila pomerne rýchlo a Teiresiás, t. j. Stredisko pre podporu študentov so špecifickými potrebami na Masarykovej univerzite v Brne, nám pri tvorbe tých podcastov ponúklo spoluprácu. Uvítali sme to, jednak preto, že sú to v tejto oblasti naozaj špičkoví odborníci, jednak preto, že ono to nie je len tak zostrihať takú masívnu reláciu, navyše, my sme chceli, aby to bolo na profesionálnej úrovni. V rámci tejto spolupráce sa k nám pripojil Jirko Fenz, známy nevidiaci programátor a výborný zvukár, ktorý nám to strihá, pripravuje a urobí tomu ten postsynchron,“ zakončil predstavovanie svojho Téčko tímu Radek Seifert.
Nuž a čo všetko sa zatiaľ v Téčku Plus preberalo? Veru nebolo toho málo. Témy to boli rozmanité a pokryli široké spektrum asistenčných technológií, ktoré výrazne zjednodušujú život ľuďom so zrakovým postihnutím, alebo majú potenciál takýto prívlastok získať – napr. využívanie smartdomácností sa už pomaly stáva každodennou súčasťou, jazdenie na autonómnych vozidlách je zatiaľ ešte hudba budúcnosti, ale, ktohovie, možno nie až tak vzdialenej, ako sa nám zdá. Zazneli aj tipy na používanie menej známych, ale veľmi užitočných funkcií čítačov obrazoviek v počítači či smartfóne, na informačne zaujímavé podcasty a užitočné aplikácie.
V Loby dvaja prezidenti, kňaz a…
Svojich priaznivcov si našla aj zatiaľ ešte nie úplne pravidelná, predsa však navštevovaná roomka Loby. Pred virtuálne auditórium sa postavili už dvaja prezidenti a jeden kňaz. Najskôr sa s Radkom Seifertom porozprával historicky prvý prezident Sjednocené organizace nevidomých a slabozrakých ČR (SONS) Milan Pešák, pomerne nedávno sa vo virtuálnom hosťovskom kresle usadil čerstvo zvolený Luboš Zajíc. Veľký záujem vzbudila v Loby aj návšteva evanjelického farára z Nových Zámkov Štefana Kissa, ktorý si v kruhoch nevidiacich po celom svete vydobyl slávu tým, že naprogramoval unikátny softvérový letecký simulátor s digitálnym atlasom s názvom Eurofly.
Abeceda zrakového postihnutia
„ABC bol spočiatku len pracovný názov, ale keďže sa uchytil, ostal,“ ponúka charakteristiku tretej roomky Radek Seifert. „Tam sa venujem témam podľa abecedy. A-čko bolo rezervované pre Agoru – významnú konferenciu o informačno-komunikačných technológiách, B-čko sme s Danielou Thampy, s ktorou som túto roomku viedol, zasvätili Braillovmu písmu. C-čko zahrnie problematiku centier, pretože život nevidiacich (hlavne ten spolkový) sa často odohráva v najrôznejších centrách podpory. Bude nás zaujímať, aké, kde a prečo existujú, nakoľko aktívne fungujú, aká je ich filozofia… D-čko som už rezervoval digitalizácii. Veľmi ma zaujíma, ako a kam sa za posledné roky posunula. Moja predstava je, že takto postupne cez dôležité témy asistenčných technológií preberieme celú abecedu,“ vykreslil svoje predstavy Radek Seifert a dodal: „Už teraz sa teším, keď príde na rad H-čko, pretože to bude určite venované mojej srdcovej záležitosti, a to haptickým mapám a taktilnej grafike. Moje životné dielo, na ktoré som najviac pyšný, je spoluautorstvo technológie Haptické mapy, ktorá je odnožou najväčšieho českého mapového portálu mapy.cz. Služba je dostupná komukoľvek a odkiaľkoľvek – môže ju využiť nevidiaci Angličan, Rus, Číňan, Američan či Austrálčan. Automatizovaným algoritmom si totiž na tejto stránke môže vytvoriť podklad na tvorbu hmatovej mapy na mikrokapsulovom papieri. To je vec, ktorou sa teraz zaoberám najviac a ktorú chcem priniesť do ABC roomky. Veľmi túto tému propagujem, pretože som presvedčený, že toto je oblasť, ktorá (rovnako ako napr. Braillovo písmo) je trestuhodne zanedbávaná. Pre každého, kto chce naplno využiť svoj hmat a zároveň si rozvíjať orientáciu, je to naozaj výborná technológia. Urobiť si predstavu o priestore na základe mapy je niečo úplne iné, než sa nechať niekam viesť, dajme tomu, navigačnou aplikáciou. To ako keby sme na misky váh položili „nechať sa niekam doviesť“ a „prísť niekam samostatne s bielou palicou“. Taktilná grafika, to je tá palica, ktorá človeka „naučí“ orientovať sa v priestore, zatiaľ čo sprievodca je tu, napr. keď sa nevidiaci necíti dobre alebo keď je ten priestor už naozaj neschodný. Lepšie povedané, malo by to tak byť,“ uzatvára Radek Seifert.
Pridajte sa!
Klubov a roomiek na Clubhouse je nespočetne veľa a stále vznikajú, treba si len vybrať. Môžete si napr. zalietať s pilotmi Eurofly SK-CZ, alebo zájsť na kus reči do roomky Život s hendikepem. Pokiaľ ste milovníkmi kníh, na svoje si určite prídete v Čtenárskom klube, ak zariadení so znakom nahryznutého jablka v Novinkách Apple, duševné zdravie môžete prebrať s bohnickými veverkami. Priestor on-linu je neobmedzený, ak teda tú pravú nenájdete, nerozpakujte sa založiť ju. Možno tým pomôžete niekomu, kto dosiaľ márne hľadá odpovede.
Peter Halada