Stôl ombudsmana sa plní podnetmi, o ktorých nemá kto rozhodnúť. Kancelária verejného ochrancu práv je už sedem mesiacov bez ombudsmana. Medzi hromadiacimi podnetmi nechýbajú ani tie od ľudí so zdravotným postihnutím.
Právnici, ktorí podnety skúmajú a prešetrujú, posunuli na ombudsmanský stôl už viac ako 500 podnetov od občanov, ktorí sa dožadujú spravodlivosti cez verejného ochrancu práv. Nie je ojedinelé, že sú medzi nimi aj ľudia so zdravotným postihnutím.
„Áno, na Kanceláriu verejného ochrancu práv sa s podnetmi obracajú aj ľudia so zdravotným postihnutím,“ potvrdila Michaela Pavelková, hovorkyňa Kancelárie verejného ochrancu práv.
Počet podnetov od ľudí so zdravotným postihnutím nepoznáme
Na ombudsmana sa obyčajne obracajú občania v rôznych oblastiach. Štatistiku, koľko z nich sa týka ľudí so zdravotným postihnutím, Úrad nevedie. „Nemáme k dispozícii štatistiku týkajúcu sa počtu podnetov v jednotlivých oblastiach,“ hovorí Pavelková. Keďže kancelária je už viac ako pol roka bez ombudsmana, niektoré z podnetov už dnes môžu byť neaktuálne.
Najčastejšie sa týkajú invalidných dôchodkov a kompenzácií
Podnety ľudí so zdravotným postihnutím sú rôzne. Ako dodáva Michaela Pavelková nemusia sa nevyhnutne týkať ich zdravotného postihnutia. „Také, ktoré so zdravotným postihnutím priamo súvisia, sú najmä podnety týkajúce sa invalidných dôchodkov a peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ľudia najčastejšie v týchto podnetoch namietajú na nesprávne posúdenie ich zdravotného stavu v procese rozhodovania orgánu verejnej správy o ich nároku na dôchodok či kompenzačný príspevok,“ vysvetľuje Pavelková.
Súčasne dopĺňa, že po podnetoch súvisiacich s invalidnými dôchodkami sa opakujú aj podnety, ktoré súvisia s nesprávnym určením dátumu vzniku invalidity. Takéto pochybenie môže v konečnom dôsledku spôsobiť, že osobe nárok na invalidný dôchodok ani nevznikne. Dôvodom môže byť, že pred vznikom invalidity nedosiahla dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia. „Aj v súčasnosti je viacero podnetov týkajúcich sa práve uvedených dávok čakajúcich na podpis nového verejného ochrancu alebo verejnej ochrankyne práv,“ konštatuje Michaela Pavelková.
Verejná ochrankyňa práv riešila vo svojej funkcii aj množstvo podnetov týkajúcich sa rôznych iných oblastí, ako napríklad vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím, rodinné dávky či príspevky náhradnej rodinnej starostlivosti, nevynímajúc úhrady zdravotnej starostlivosti, liekov a zdravotníckych pomôcok.
Riešili aj bezbariérovosť verejných inštitúcií
Bývalé verejné ochrankyne práv sa ochrane osôb so zdravotným postihnutím venovali aj v rámci systémových prieskumov realizovaných z vlastnej iniciatívy. Podľa hovorkyne najviac rezonovala téma prístupnosti prostredia, v rámci ktorej sa Kancelária verejného ochrancu práv zamerala na preskúmanie bezbariérovosti/ bariérovosti priestorov niektorých orgánov verejnej správy (pracoviská úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, pracoviská Policajného zboru slúžiace verejnosti), ale aj škôl, štátnych nemocníc či prístupnosti osobnej železničnej dopravy.
Podnet v rozpore s Ústavou
Za zmienku stojí aj návrh, ktorý podala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová na Ústavný súd Slovenskej republiky, týkajúci sa súladu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia s Ústavou a niektorými medzinárodnými dohovormi. „Konkrétne išlo o ustanovenia, podľa ktorých nebolo možné priznať príspevok na kúpu motorového vozidla osobám, ktoré dovŕšili 65 rokov, a peňažný príspevok na osobnú asistenciu bolo možné priznať iba osobám vo veku od 6 do 65 rokov. Verejná ochrankyňa práv bola na Ústavnom súde úspešná. Keďže Národná rada Slovenskej republiky do šiestich mesiacov protiústavnú právnu úpravu nenapravila, problematické ustanovenia stratili platnosť,“ konštatovala hovorkyňa kancelárie, Michaela Pavelková.
Zuzana Rojíková