Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje za neprijateľné a v rozpore so základnými hodnotami EÚ, že vzhľadom na pretrvávajúce právne a technické prekážky v celej Európe nie je ani jedna krajina EÚ schopná zaručiť, aby boli voľby plne prístupné pre všetkých.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva Európsky parlament (EP), Radu EÚ a členské štáty, aby urýchlene zmenili zákon o voľbách z roku 1976 tak, aby sa všetkým občanom EÚ so zdravotným postihnutím zaručilo skutočné právo voliť vo voľbách do EP v roku 2024. Uvádza to v tlačovej správe z 3. decembra 2020.
Vo svojom doplňujúcom stanovisku na tému Nevyhnutnosť zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP, ktoré bolo prijaté 2. decembra 2020, EHSV požaduje, aby v znení zákona boli vyjasnené princípy univerzálnosti, priamosti a tajnosti volieb.
To by mohlo zastaviť diskrimináciu voličov so zdravotným postihnutím spojenú so súčasnými pravidlami alebo opatreniami v rôznych členských štátoch, ktoré sa v jednotlivých krajinách značne líšia. Takisto by sa tým mohli odstrániť právne alebo technické prekážky, ktoré v súčasnosti milióny osôb oberajú o právo voliť.
„EHSV považuje takúto diskrimináciu za neprijateľnú a v rozpore so základnými hodnotami EÚ, zmluvou a významnými medzinárodnými právnymi a politickými aktmi,“ uviedol spravodajca stanoviska KrzysztofPater.
V strede záujmu
Stanovisko bolo prijaté na decembrovom plenárnom zasadnutí EHSV, na ktorom sa otázky zdravotného postihnutia stali stredobodom záujmu pri príležitosti tohtoročného Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa na celom svete pripomína 3. decembra. Stanovisko nadväzuje na informačnú správu EHSV z roku 2019.
„V tomto stanovisku ide v prvom rade o ľudskú dôstojnosť. To, čo požadujeme, súvisí so zásadou rovnakých práv pre všetkých. Ako je možné, že v 21. storočí milióny občanov EÚ so zdravotným postihnutím nemôžu využívať svoje právo voliť a rozhodujúci činitelia nerobia takmer nič, aby to zmenili? To je predsa kľúčový prvok demokracie v EÚ,“ zdôraznil Pater.
Tiež vyjadril nádej, že ľudí so zdravotným postihnutím nepostihne rovnaký osud ako európske ženy. Tie sa zrušenia posledného obmedzenia svojho práva voliť na území súčasnej EÚ dočkali až v roku 1976, teda 70 rokov po tom, ako sa Fínsko stalo prvou krajinou v Európe, ktorá ženám sprístupnila svoje volebné miestnosti.
Každých šesť rokov o percento viac
EHSV varuje, že ak sa právne predpisy výrazne nezmenia, bude neustále narastať počet ľudí, ktorí by mohli byť zbavení tohto práva, keďže podiel osôb s určitým druhom zdravotného postihnutia v rýchlo starnúcom obyvateľstve EÚ sa v priemere každých šesť rokov zvyšuje o jedno percento.
Právo voliť sa odopiera aj krátkodobo hospitalizovaným osobám a osobám podstupujúcim liečbu alebo rehabilitáciu doma, ako aj tým, ktoré sú v dôsledku epidemiologických rizík izolované.
V správe EHSV z roku 2019 – jej autorom je rovnako KrzysztofPater – sa podrobne opisujú obmedzenia a prekážky, ktorým čelia voliči so zdravotným postihnutím v každom členskom štáte. Ponúka sa v nej aj 200 príkladov riešení, ktoré existujú v každej krajine.
Zistenia uvedené v správe, ktorá bola uverejnená dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, potvrdili neskôr aj ohlasy na voľby v médiách a od organizácií občianskej spoločnosti.
Alarmujúce fakty
Napriek určitým pozitívnym zmenám vo francúzskych a nemeckých zákonoch bezprostredne pred voľbami do EP sa zistilo, že vnútroštátne právne predpisy štrnástich členských štátov stále vylučujú približne 400 000 občanov z volieb do EP z dôvodu mentálneho postihnutia alebo psychických problémov. Osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nemôžu voliť z dôvodu organizačných alebo technických opatrení vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov, by sa mohli rátať v miliónoch.
Zo správy napríklad vyplýva, že v ôsmich krajinách EÚ nemajú osoby, ktoré nemôžu prísť do volebnej miestnosti z dôvodu zdravotného postihnutia alebo choroby, žiadnu inú možnosť voliť. V 18 krajinách zase nemôžu ľudia so zrakovým postihnutím voliť samostatne a v deviatich krajinách musia voliči na hlasovací lístok uviesť identifikačné číslo kandidáta, jeho meno alebo názov strany, za ktorú hlasujú, čo pre mnohých predstavuje vážnu prekážku.
Návrhy EHSV
EHSV sa domnieva, že existujúce praktiky diskriminujúce občanov EÚ so zdravotným postihnutím možno rýchlo odstrániť zmenou volebného zákona tak, aby bolo pre krajiny EÚ povinné zaviesť normy, ktoré by zaručili skutočné právo týchto občanov voliť.
Na tento účel požaduje, aby sa zásada všeobecných volieb stanovená v tomto akte upresnila doplnením, že žiadnemu občanovi EÚ nemôže byť na základe vnútroštátnych právnych predpisov upierané právo voliť vo voľbách do EP z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu.
Takisto by sa mali objasniť zásady priamych volieb a tajného hlasovania, na ktoré sa odkazuje v zákone. EHSV vo svojom dodatočnom stanovisku navrhuje súbor šiestich opatrení, ktoré by mali krajiny EÚ prijať na zabezpečenie dodržiavania týchto zásad pri hlasovaní všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím.
EHSV sa domnieva, že na realizáciu navrhovaných riešení by EÚ mohla využiť pozitívne skúsenosti mnohých krajín.
„Ak sa všetky tieto pravidlá zavedú, voľby do EÚ v roku 2024 budú skutočne všeobecné a prístupné pre všetkých. A to je naším cieľom. Mohlo by to odštartovať novú éru pre práva osôb so zdravotným postihnutím v Európe,“ skonštatoval na záver spravodajca Pater.
Čo konkrétne treba zmeniť?
EHSV vo svojom stanovisku navrhuje:
- zákaz upierať občanom právo voliť vo voľbách do EP z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu,
- povinnosť poskytovať informácie o pravidlách hlasovania vo forme, ktorá je vhodná vzhľadom na individuálne potreby vyplývajúce z príslušného druhu zdravotného postihnutia,
- pre jednotlivcov, ktorí sa z dôvodu zdravotného postihnutia nemôžu dostať do volebnej miestnosti, možnosť voliť samostatne mimo volebnej miestnosti,
- zavedenie riešení umožňujúcich osobám so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú značnú pomoc – napríklad osobám, ktoré sú hluchoslepé, nevidiace, so zrakovým postihnutím alebo majú obmedzenú manuálnu zručnosť – voliť samostatne bez toho, aby boli závislí od pomoci iných,
- možnosť zmeniť pridelenú volebnú miestnosť a voliť v takej, ktorá lepšie vyhovuje potrebám voličov so zdravotným postihnutím,
- právo slobodne si vybrať osobného asistenta, ktorý príslušnej osobe pomôže pri výkone práva voliť.
Ako je to na Slovensku
Zo šiestich opatrení, navrhovaných EHSV, sa u nás neplnení len opatrenie:
„Zavedenie riešení umožňujúcich osobám so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú značnú pomoc – napríklad osobám, ktoré sú hluchoslepé, nevidiace, so zrakovým postihnutím alebo majú obmedzenú manuálnu zručnosť – voliť samostatne bez toho, aby boli závislí od pomoci iných.“
Veľké nádeje vkladáme do elektronických volieb. V programovom vyhlásení vlády sa píše o elektronických voľbách len pre voličov hlasujúcich zo zahraničia. Umožnenie voliť elektronicky len voličom zo zahraničia považujeme za diskrimináciu domácich voličov a špeciálne voličov so zdravotným postihnutím lebo práve elektronické voľby umožnia mnohým z nich hlasovať samostatne a tajne.
Existujú aj iné metódy sprístupnenia volieb. Pre nevidiacich je to napríklad použitie šablóny na úpravu hlasovacieho lístka. Náš volebný systém je však príliš komplikovaný na použitie šablón, najmä ak je potrebné vyberať jeden volebný lístok z sady volebných lístkov množstva kandidujúcich politických strán a na volebnom lístku vyberať z veľkého počtu kandidátov (až 150 vo voľbách do Národnej rady SR).
Odborníci vznášajú námietky proti elektronickým voľbám z hľadiska ich bezpečnosti a spoľahlivosti. To sú však riešiteľné technické problémy.
Z diskusií vedených napríklad v rámci Týždňa otvoreného vládnutia (organizovaného Úradom splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti) vyplynulo, že u nás prvoradou úlohou je elektronizácia spracovania hlasovacích lístkov, prenos údajov do centra a ich vyhodnotenie. Až potom prichádza do úvahy riešenie elektronického hlasovania.
Zrejme to bude beh na dlhšiu trať a elektronické voľby v roku 2024 sú málo pravdepodobné. Iniciatíva zo strany EÚ by však mala proces urýchliť.
Zdroje:Tlačová správa EHSV č. 39/2020 z 3. 12. 2020, Stanovisko EHSV Nevyhnutnosť zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP
(red)
