V minulom čísle Mostov inklúzie sme sa na vozíku vybrali do prírody, teraz zamierime do miest. Naším sprievodcom je Adam Burianek z Organizácie muskulárnych dystrofikov, autor blogu Túlavé kolesá. Práve kolesá vozíka spolu s kolesami automobilu umožňujú Adamovi dostať sa aj na miesta, ktoré by inak boli preňho nedostupné.
Pri čítaní jeho textov si možno pomyslíte, že obyčajný spontánny výlet je pre vozičkára podrobne plánovanou expedíciou s množstvom nepredvídateľných premenných. Pri Adamových medzititulkoch si pripadám ako v Dobšinského rozprávkach: „O taxíku, ktorý ma skoro neodviezol, o autobuse, do ktorého som sa skoro nedostal, o lietadle, ktorým som skoro neodletel.“ Všetky tieto „rozprávky“ sa našťastie skončili dobre. Hoci ste ešte ani nenaštartovali vozík, v duchu môžete byť naštartovaní už doma, napríklad pri neúspešnom online checkine vozičkára. Zaujímavé. Checkin asistenta sa podaril bez problémov. Na minuloročné majstrovstvá Európy v paralympijskom športe boccia si Adam so sprievodcom brali tri kufre aj príručnú batožinu a samozrejme invalidný vozík. Dohodnutý taxikár, ktorého na množstvo vecí vopred upozornili, však prišiel s kopou neporiadku v batožinovom priestore. Niektoré veci skrátka nenaplánujete.
Na jednej strane zádrhy, na druhej malé zázraky. Keď sa pracovníčka na letisku neúspešne pokúša vydať Adamovi vstupenku na palubu a za ním sa už vytvorí veľký rad, nakoniec to vzdá a povie: „Urobím niečo, čo by som oficiálne spraviť nemala, ale dostanem vás dnu.“
Potom už so zatajeným dychom čítame o španielskych autobusoch: „Zadné sedadlá boli z autobusu vybraté, čím vznikol dostatok priestoru pre nás, jazdcov na vozíkoch. Na podlahe sa nachádzali aj špeciálne koľajničky, do ktorých bolo možné zachytiť upínacie pásy, ktorými sa vozíky pripevňovali k podlahe. Skrátka, autobus na úrovni.“ Pocit eufórie a istoty však dlho netrvá. Nahradí ho scéna z iného autobusu, keď vodič jazdí na spôsob F1 a neupevnené vozíky aj s ich majiteľmi sa vyberajú na cestu po autobuse. Viac už prezrádzať nebudeme. O výletoch do Španielska, Rakúska, o inšpekčnej ceste po novej autobusovej stanici v Bratislave či o tom, ako stavať a nestavať bezbariérové vyhliadkové plošiny, si prečítate v blogu. Zostaňme v slovenských mestách. Ako sa dá po nich na vozíku pohybovať? „Zvládnuteľné sú v podstate všetky, ktoré sú na rovine,“ približuje Adam. „Treba samozrejme myslieť na to, s akým vozíkom tam chceme ísť. Keď ideme s mechanickým vozíkom a máme so sebou osobného asistenta, pomocou jeho rúk a nôh zvládneme aj menší schod. Ak sa však vyberieme na elektrickom vozíku, tam si už treba dôslednejšie pozrieť internetové mapy, ako majú v danom meste vyriešené obrubníky, priechody pre chodcov a podobne. Lepšie z toho podľa mňa vychádzajú veľké mestá.“
Mesto, ktoré vyhovuje cyklistom, je dobré aj pre vozičkárov. Myslí si Adam Burianek a dokladá to svojimi postrehmi z Dánska, Rakúska či Portugalska. Tohto roku bol na letnej dovolenke v chorvátskej Rijeke. Okolie hotela aj centrum mesta mal pod úplným drobnohľadom. „Pri reštauráciách v mestách je výhoda, že ak sa nachádzam v historickom centre, je tam veľa terás, ktoré sú prístupné priamo z ulice. Vyhýbam sa miestam s historickou dlažbou, kde sú na chodníkoch veľké medzery.“
Centralizovaný zdroj informácií o bezbariérových toaletách, reštauráciách či ubytovacích zariadeniach neexistuje. „Na Slovensku už boli pokusy o mapovanie bezbariérových miest. Vždy to však závisí od ľudí, ktorí mapovanie robia. Čo vyhovuje jednému človeku na vozíku, nemusí vyhovovať druhému. Každý má iný typ vozíka a aj prah toho, čo považuje za bezbariérové. Niekto ide s fyzicky zdatným asistentom, ktorý ho vytiahne, vytlačí. Takýto vozičkár si povie, že fajn, veď sa to vlastne dá prejsť. Potom príde niekto ďalší, pre koho je aj malý prah veľkým problémom a ten môže mať iný názor,“ vysvetľuje Adam a pridáva skúsenosť zo zahraničia: Na sociálnych sieťach som v jednej skupine, ktorá sa zaoberá bezbariérovým cestovaním po svete. Niektorí Američania sa tam sťažujú, že v Európe nie je všetko urobené v súlade s americkými štandardmi bezbariérovosti. Keď však ukazujú fotky tých veľkých hotelov, že im nevyhovuje napr. nejaká sprchovacia stolička, tak si hovorím: Páni, veď na Slovensku ani takéto nemáme. Čo by sme my za to dali!“
Samotné hotely si na internete uvádzajú, či disponujú výťahom, sprchovacou stoličkou alebo inými úpravami. Tieto údaje sa však s realitou vždy nezhodujú. „Mám nedávnu skúsenosť z Prahy. Osobne som si dopisoval so zástupcom hotela, ktorý ma ubezpečil, že majú výťah. Zabudol však uviesť, že k nemu vedie päť schodov.“
Situáciu vám môže skomplikovať aj niečo, čo na prvý pohľad vyzerá ako benefit: „Namiesto dvojlôžkovej izby nám raz dali trojlôžkovú. Tá je na metre štvorcové o čosi väčšia, ale tretia posteľ bránila prístupu ďalej do izby. V Chorvátsku bola izba zase priestranná, ale kúpeľňa bola taká malá, že keď som tam chcel navštíviť toaletu, tak som sa tam s vozíkom ani nezmestil. Keď už ma asistent na toaletu preložil, nemohol zatvoriť dvere, lebo mi z kúpeľne trčali nohy.“
Adamovi neprekáža ani vyššia suma za služby, ak ich potom môže využívať v plnom rozsahu. Rôznorodé skúsenosti ho od cestovania neodradili. Z rozprávania však pozná všeličo. Opäť sa vraciame na letisko. „Po príchode na letisko vozík označia štítkami, aby sa vedelo, do ktorého lietadla patrí. Potom ideme s vozíkmi k samotnému lietadlu. Tam nás manuálne prenesú na ich špeciálny úzky vozík, lebo ten náš štandardný sa do uličky nezmestí. Medzi tým, ako nás presunú na miesto, naše vozíky idú do podpalubia. Keďže lietanie je biznis, v ktorom ide hlavne o rýchlosť, zamestnanci k vozíku pristupujú ako k hocijakej inej batožine. Neraz ho do podpalubia hádzali, alebo ním hrubo manipulovali napriek zreteľnému označeniu, že treba dávať pozor. Poškodený vozík je ťažko riešiteľným problémom, lebo vy ho musíte využiť okamžite. Nemôžete zostať v lietadle a počkať, kým vám ho niekto opraví. Stalo sa už aj to, že bol vozík zaradený do nesprávneho lietadla. Majiteľovi dočasne požičali letiskový vozík, ktorý však úplne nevyhovoval jeho potrebám,“ spomína Adam a je rád, že jemu sa niečo také ešte nestalo.
Ako vidíme, slovo poznávací výlet môže mať pre vozičkára úplne iný význam ako pre chodiacich turistov. Miesta, ktoré chce človek na vozíku navštíviť, spoznáva neraz veľmi detailne dávno predtým, ako sa na túlavých kolesách skutočne vyberie do sveta.
Red.