Ruky sú nástrojom pozorovania, skúmania i hľadania nepoznaného. Cestou za dobrodružstvom a hrou. Prostriedkom výchovy a vzdelávania. Kontaktom s okolitým svetom. Často jediným.
Evanjelická spojená škola internátna vznikla v roku 1992 ako prvá a dosiaľ jediná svojho druhu na Slovensku. V Červenici poskytujeme výchovu a vzdelávanie žiakom s mentálnym postihnutím, ku ktorému sú pridružené poruchy zraku a sluchu, neraz i porucha správania, autizmus a vo väčšine prípadov aj telesné postihnutie.
Momentálne sa v našom predškolskom zariadení staráme o šesť detí. Na základe špeciálno-pedagogického a psychologického vyšetrenia sa tu vzdelávajú deti s mentálnym postihnutím. Pridružený zrakový a sluchový nález nie je podmienkou prijatia, no je takpovediac vítaný – čím skôr ponúkneme pomoc, tým skôr sa dostaví výsledok.
V špeciálnej základnej škole (ŠZŠ) si aktuálne plní povinnú školskú dochádzku 15 žiakov s hluchoslepotou a v praktickej škole sú štyria.
Byť klasifikovaný ako „hluchoslepý „ neznamená žiť v úplnej izolácií bez svetiel a zvukov. Hovoríme o žiakoch so zvyškami zraku a sluchu, s hluchotou a zvyškami zraku, so slepotou a zvyškami sluchu a žiakoch s úplnou slepotou a hluchotou. No počas existencie našej školy sme takéto prípady mali asi len tri.
Cesta dlhá tisíce míľ sa začína jediným krokom (Lao-c)
Stáva sa, že deti, ktoré k nám prichádzajú, nemajú osvojený žiadny komunikačný systém. Svoje pocity a priania dávajú najavo len plačom, hádzaním sa o zem, v mnohých prípadoch nemajú žiadnu mimiku, ktorá by nám pomohla.
Veľkým pokrokom v komunikácii je, ak nás dieťa dokáže zaviesť k zdroju svojho záujmu. Niektoré deti nám ale svoje potreby sprostredkovať vedia a vtedy sa učíme my od nich. Všetko to závisí od druhu a stupňa postihnutia, pridružených porúch a veku.
S každým žiakom komunikujeme inak. Od lokalizácie zdroja ich záujmu prechádzame k referenčným predmetom, neskôr k obrázkovej komunikácii až k samotným posunkom.
Lormovú abecedu nepoužívame a tým, že v našej ŠZŠ postupujeme podľa C-variantu, žiaci si nedokážu osvojiť ani Braillovo písmo. Tých, ktorí nemajú jemnú motoriku priveľmi poškodenú, však učíme orientovať sa na ploche tabuľky s týmito písmenami a vnímať znak začiatočného písmena svojho mena.
Škola, kde nezvoní
Štátny vzdelávací program pre školu nášho typu nešpecifikuje prvý a druhý stupeň, predmety sú pre všetkých žiakov rovnaké a ich obsah sa nečlení na jednotlivé ročníky. Pre každého žiaka vyberáme do individuálneho vzdelávacieho programu úlohy, ktoré vzhľadom na druh a stupeň postihnutia, pracovné tempo a komunikačný systém dokáže splniť.
A ako teda vyzerá v červenickej ŠZŠ rozvrh? V prvom rade musím povedať, že dĺžka vyučovacej hodiny môže trvať päť až 30 minút. Ovplyvňujú to momentálne psychické a fyziologické dispozície žiaka.
Venujeme sa rozvoju komunikačných schopností, grafomotorických zručností a jemnej motoriky, preberáme základy matematiky, máme vecné učenie, pracovné vyučovanie. Pomáhame pri orientácii v priestore a pri samostatnom pohybe. A potom sú to rôzne výchovy: zmyslová, etická alebo náboženská, hudobná, výtvarná a zdravotná telesná.
Vyučovanie sa, samozrejme, strieda s relaxom pri hudbe, svetelných efektoch, masážach či hrách, alebo s prestávkami.
V jednej triede sa vzdelávajú štyria – piati žiaci rôzneho veku, kľúčom delenia je pridružené postihnutie, počet vozíkov a pod.). Snažíme sa, aby sa každému žiakovi venovala jedna učiteľka.
Pre študentov praktickej školy máme zriadenú dielňu s hrnčiarskym kruhom a pecou na vypaľovanie, vyhradenú školskú kuchynku (jedným z troch profilujúcich predmetov sú totiž pomocné práce v kuchyni), v skleníku na školskom dvore sa môžu realizovať tí, ktorí sa vzdelávajú v odbore pomocné práce v záhradníctve a aranžovaní.
Nezastupiteľné miesto v našej škole majú komunikačné tabuľky zobrazujúce denný režim. Deťom pomáhajú pri orientácii v rozvrhu a nám pri získavaní spätnej väzby, či jednotlivým úlohám porozumeli.
Okrem toho používame rôzne lupy, načúvacie aparáty, špeciálne upravené písacie potreby, obrázkové reliéfne materiály, svetelné predmety, ozvučené lopty a predmety, vibračné predmety, červeno-bielu slepeckú palicu, predpalicu, polohovacie ležadlá a pod.
Plnými dúškami
Dôležitou súčasťou nášho programu sú aj rôzne terapie (napríklad canisterapia, hipoterapia, využívame prvky muzikoterapie, arteterapie a ergoterapie). Na škole máme Snoezelen miestnosť – multisenzorickú miestnosť s množstvom vibrácií a svetiel, veľmi sa nám osvedčili tvorivé dielne, kde spolu so žiakmi vyrábame rôzne didaktické pomôcky či dekoratívne predmety z odpadových materiálov.
Popoludnia trávia naši žiaci športom alebo v krúžku šikovných rúk. Hoci väčšina činnosti je realizovaná koaktívne ( t.j. ruka v ruke), žiaci sa z úspechu dokážu nesmierne tešiť.
Málo našich detí sa dokáže hrať samo. Naším cieľom je preto vytvárať pri hre väčšie skupinky, čím ich zároveň vedieme k vzájomnej tolerancii a akceptácii. Deti často siahajú po padáku, bábike a autíčkach, veľkej obľube sa však tešia aj rôzne stimulačné a upokojujúce hry s kinetickým pieskom, plastelínou, mäkkými loptičkami.
Ale napríklad aj s obyčajnou plastovou fľašou napustenou vodou, v ktorej sú voľne vysypané drobné koráliky.
Školský dvor je takisto priestorom hry. Slávime tu MDD s množstvom súťaží, maľovaním na tvár a pod., púšťame si šarkany, tešíme sa na hojdačkách a lavičkách v školskom altánku.
Mimo ulity
Našich žiakov v žiadnom prípade od vonkajšieho sveta neizolujeme. Hovorí sa, že svet hluchoslepého človeka je taký veľký, kam dosiahne končekmi svojich prstov. A to, kam až dosiahnu, závisí vo veľkej miere od nás.
Na škole i mimo nej preto organizujeme rôzne stretnutia so študentmi, navštevujeme bábkové divadlo, zoologickú záhradu, usporadúvame vianočné akadémie s vystúpením v kostole, chodievame na prechádzky. Medzi obľúbené pravidelné aktivity patria aj oslavy narodenín našich žiakov, Mikuláš, Karneval a iné.
Na vlastných nohách
Po ukončení povinnej školskej dochádzky majú žiaci možnosť pokračovať v praktickej škole, ktorá je jednou z našich organizačných zložiek. Pravda, iba v prípade, že je to vzhľadom na ich pridružené postihnutie možné.
Žiaľ, absolventi s hluchoslepotou sa ani po úspešnom ukončení tohto stupňa vzdelávania uplatniť nedokážu. Často sa vracajú k svojim rodičom, alebo sú umiestňovaní v DSS. Cieľom edukácie týchto žiakov je osvojiť si správne seba-obslužné a hygienické návyky, aby mohli ako dospelí jedinci v domácom prostredí fungovať čo najsamostatnejšie.
Žiakom s mentálnym postihnutím, u ktorých sa neobjavujú problémy so zrakom a sluchom, ponúkame trojročné štúdium v praktickej škole. Po jej absolvovaní nezískavajú výučný list, ale záverečné vysvedčenie. Je to doklad o tom, že sú zaučení v jednoduchých prácach jedného z profilujúcich predmetov. Vykonávať ich však môžu len pod dohľadom inej dospelej osoby.
Iveta Krajčirovičová, zástupkyňa riaditeľa
(Článok sme s povolením prebrali z časopisu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Dúha)