Šesť bodov, zoradených po troch v dvoch stĺpcoch. Ich kombináciou (pridávaním a vynechávaním jedného až piatich) možno zaznačiť písmená abecedy (aj s diakritikou), interpunkčné znamienka, matematické či chemické symboly aj noty. Veľkosť jednotlivých bodov, vzdialenosť medzi nimi, ako aj medzi riadkami je pevne daná tak, aby sa základná bunka, tzv. šesťbod, dal obsiahnuť bruškom jedného prsta. Skutočná abeceda, rozmerom aj obsahom, písmo, ktoré je plne ortografické, má svoju logiku, zákonitosť a postupnosť a vďaka týmto vlastnostiam je rovnocenné s akoukoľvek inou sústavou písmen. Braillovo písmo, ktoré sa na celom svete používa už viac než 200 rokov.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a Slovenská autorita pre Braillovo písmo (SABP) zorganizovali v pondelok 15. novembra on-line konferenciu, počas ktorej sa odborníci venovali výučbe Braillovho písma (BP) v špeciálnych školách, jeho využitiu v školách, kde žiaci a študenti so zrakovým postihnutím študujú integrovane, problémom pri sprístupňovaní učebníc a skrípt matematiky, fyziky, chémie či cudzích jazykov, pozícii BP v digitálnom prostredí, ponuke digitálnej knižnice SKN v Levoči (vrátane služby e-Braille a prekladač BP). Prítomní sa dozvedeli o periodikách a kalendároch, ktoré v BP pripravuje a vydáva levočská redakcia, a o priebehu Súťaže braillovských esejí, ktorú SKN v Levoči vyhlásila spolu s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). slávnostný záver konferencie patril krstu príručky Pravidlá písania a používania Braillovho písma v Slovenskej republike. Michala Tkáčika, ktorý stojí na čele špecializovaného pracoviska, som po konferencii požiadala o niekoľko doplňujúcich informácií.
Môžeš, prosím, našim čitateľom povedať, prečo vlastne vznikla potreba inovovať príručku zápisu BP?
„Braillovo písmo používajú nevidiaci na Slovensku už niekoľko desaťročí, celkom určite od čias centralizácie nevidiacich v podobe zriadenia ústavov v 20. storočí. Keďže sme dlhé obdobie boli v spoločnom štáte s Českou republikou a s českým jazykom bola tá príbuznosť vždy markantná, pravdaže, stále je, mnohé pravidlá sme jednoducho preberali odtiaľ, odbornejšie zápisy z Ruska. V súčasnosti je situácia iná. Výbor OSN odporučil každému štátu zriadiť autoritu pre BP, ktorej jednou z úloh je na svojom území inovovať pravidlá písania a používania BP a reliéfnej grafiky. Okrem zveľadenia už existujúcich pravidiel a ich konsolidácie je potrebná aj implementácia zo zahraničia, predovšetkým v oblasti písmen cudzojazyčných abecied a špeciálnych symbolov, ktoré sa v ostatných rokoch začali vyskytovať v tlači a v digitálnom prostredí. Táto implementácia musí však byť vykonávaná citlivo, s ohľadom na dosiaľ fungujúce pravidlá a návyky zápisu Braillovho písma v danej krajine.“
Čím sa používatelia BP riadili doteraz?
„Doteraz tvorili základný rámec pre zápis a používanie Braillovho písma v našej krajine Pravidlá zápisu slovenského Braillovho písma z roku 1996. Nová príručka pravidiel písania a používania BP a reliéfnej grafiky tieto pravidlá nahrádza a doplňuje.“
Ako si máme predstaviť proces prípravy a tvorby príručky? Ako sa hľadali nejednotné znaky, ako sa hľadala forma zápisu, ktorá sa stane kodifikovanou?
„Príručka ponúka štandardizáciu zápisu Braillovho písma a SABP aj touto cestou apeluje na všetkých tvorcov či učiteľov v oblasti BP, aby tieto pravidlá dodržiavali, predovšetkým s ohľadom na jednoznačnosť a jednotnosť zápisov.
Príručku tvoria základné symboly, s ktorými sa nevidiaci môžu bežne stretávať v literárnych textoch či na internete. Nejde o odborné zápisy s konkrétnych vedných disciplín, tomu sa budú venovať pokračovania príručky. Aj v prípade digitálneho prostredia ide o symboly, ktoré tvoria súčasť textu, ako interpunkčné znamienka či značky, príručka zatiaľ nerieši problematiku napríklad smajlíkov či emoji.“
Čím ste sa pri tvorbe a zostavovaní príručky inšpirovali?
„Prvou a základnou inšpiráciou sú pri tvorbe pravidiel tie pravidlá, ktoré už v našej krajine platia a na ktoré sú nevidiaci zvyknutí. Predovšetkým v prípade implementácie nových symbolov siahame po zdrojoch zo zahraničia, napr. Unified English Braille, World Braille Usage, Příručka pro přepis černotisku do bodového písma a i. Snažíme sa o citlivú implementáciu tak, aby sme zachovali naše dosiaľ definované alebo zaužívané pravidlá a kohézne do nich vniesli pravidlá adaptované v iných zápisoch. Takouto implementáciou sa snažíme predchádzať možným problémom pri adaptácii a štandardizácii BP, s ktorými sa vo svete už popasovali a našli vhodné riešenia.“
S kým ste navrhované možnosti zápisu konzultovali?
„V prípade každej príručky, teda aj tých, ktoré rozhodne budú nasledovať po tejto prvej, bude SABP vychádzať z čo najširšieho súboru pravidiel a zdrojov od nás a zo zahraničia, z nápadov či podnetov spolupracovníkov, partnerských inštitúcií a jednotlivcov. Tvorba pravidiel takéhoto charakteru nie je totiž možná bez konzultácií a vzájomnej spolupráce. Aj preto je poradným orgánom SABP Rada SABP, zložená zo zástupcov viacerých spolupracujúcich inštitúcií, ktoré majú v oblasti tvorby alebo vyučovania Braillovho písma dlhoročné skúsenosti. Okrem toho SABP vždy spolupracuje s externými odborníkmi, ktorých na spoluprácu prizýva podľa potreby, a priebežne konzultuje tvorbu pravidiel s priaznivcami Braillovho písma na Slovensku, ako sme nazvali skupinu ľudí, ktorí sa zapojili do diskusnej e-mailovej konferencie.“
Ktoré oblasti zápisu príručka pokrýva?
„V príručke záujemcovia nájdu písmená slovenskej abecedy, prefixy, interpunkčné znamienka, matematické symboly často používané v literárnych textoch, iné značky, písanie čísel a alfanumerických reťazcov, symboly mien, vybrané špeciálne symboly, písmená cudzojazyčných abecied, písmená gréckej abecedy a iné.“
S čím ste sa pri zostavovaní príručky najviac vytrápili? Čo boli také najtvrdšie oriešky?
„Implementácia iných symbolov do našej preplnenej slovenskej abecedy je orieškom sama osebe. Z možných 64 kombinácií nám základné písmená abecedy zaberajú veľké množstvo. Preto akákoľvek implementácia je náročná. V tejto súvislosti nás potrápila implementácia cudzojazyčných písmen, ale aj písmen gréckej abecedy s diakritikou. S vydaním príručky sa však spája aj úprava digitálnych knižníc Braillovho písma pre braillovské riadky, na čom teraz tiež intenzívne pracujeme. Aj v tejto oblasti sme sa stretli s nemalými komplikáciami, no zatiaľ vždy sme našli cestu, ako prípadné problémy vyriešiť.“
Môžeš nám priblížiť, ktoré úplne nové variácie bodov, resp. zápis čoho ste prijali?
„Toto je veľmi náročné zodpovedať. Už len absolútne zjednodušený informačný leták o zmenách v príručke má v Braillovom písme 8 strán. Tento leták budeme v krátkom čase distribuovať čitateľom našej knižnice a prípadným záujemcom. Ako sme však už spomenuli, za najvýznamnejšiu novinku možno považovať implementáciu zápisu cudzojazyčných písmen s diakritikou, ktoré nie sú súčasťou slovenskej abecedy.“
Aké máte plány, pokiaľ ide o zavádzanie nových znakov do praxe? Zvlášť by ma zaujímalo šírenie príručky do škôl, kde sa žiaci so zrakovým postihnutím vzdelávajú integrovane).
„Ak má niekto efektívny kľúč na oslovenie tých škôl, v ktorých študujú nevidiaci žiaci alebo žiaci, ktorým by pomohlo Braillovo písmo a reliéfna grafika, sem s ním! Za taký kľúč budeme nesmierne vďační. Samozrejme, v rámci činnosti SABP budeme komunikovať s centrami špeciálnopedagogického poradenstva vo všetkých krajských mestách a v rámci inej propagačnej činnosti SABP oslovovať širokú verejnosť, dúfajúc, že postupne nás budú kontaktovať aj samotní rodičia nevidiacich detí. Rozhodne by sme však nechceli našu činnosť ukončiť odovzdaním príručky. Okrem nej je potrebné deťom odovzdať literatúru, dôvody a motiváciu vypestovať si návyk čítať a písať v Braillovom písme.“
Ktoré oblasti ešte nie sú vybodkované, resp. ktorým sa chcete venovať v najbližšom čase?
„Tých oblastí je mnoho a len ťažko sa im určujú priority. Bolo by vhodné mať možnosť obrátiť sa na pravidlá v najrôznejších oblastiach, no ich tvorbe a vydávaniu musíme spolu so spolupracujúcimi inštitúciami určovať priority. Rozhodne pôjde o zápis BP v prírodných vedách, v hudobnom notopise, v oblasti počítačového 8-bodového Braillovho písma a podobne. Radi by sme sa však venovali aj zosúladeniu pravidiel v iných oblastiach, napr. v šachovej literatúre či v oblasti pletacích vzorov.“
Kedy môžeme očakávať druhý diel príručky?
„Každá ďalšia oblasť zápisu Braillovho písma, do ktorej sa ponoríme, bude čím ďalej, tým odbornejšia, preto aj vydávanie týchto pravidiel bude musieť reflektovať skutočnosť, že ich zozbieranie, upravenie, kohézne implementovanie, adaptovanie a vydanie bude trvať dlhší čas, pravda, s výdatnou spoluprácou s externými odborníkmi. V súčasnosti už intenzívne pracujeme na pravidlách zápisu BP v prírodných vedách pre základné školy. Verím, že tieto pravidlá vydáme v roku 2022.“
Ako sa k tomuto prvému dielu môžu záujemcovia (inštitúcie ale i jednotlivci dostať?
„Všetky spolupracujúce organizácie v Rade SABP s nami v tejto veci komunikujú a môžu si vyžiadať pre svoju potrebu dostatok výtlačkov (či už v čiernotlači, alebo v bodovom písme). V prípade, že má nejaká iná organizácia o príručku záujem, pravdaže, môže nás kontaktovať. Pre každého, kto má chuť do nej nahliadnuť, je dostupná aj na internetovej stránke SABP, a to v digitálnej podobe (PDF, 912kB) (prístupnej pre čítače obrazovky), v BRF (64kB) a v textovej podobe (192kB) ako projekt SKN – e-Braille.“
Jednou z dlhodobých úloh SABP je rozširovať možnosti využitia BP v každodennom živote, aby tých vybodkovaných produktov a miest bolo čo najviac. Môžeš nám, prosím, zhrnúť, kde sa s ním môžeme stretnúť už dnes?
„Braillovo písmo sa v súčasnosti využíva predovšetkým v špeciálnych inštitúciách pracujúcich s ľuďmi so zrakovým znevýhodnením, Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, špeciálne školy internátne v Levoči a Bratislave, centrá podpory študentov so špecifickými potrebami na univerzitách, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska a podobne. Zrejme všetci čitatelia si vybavujú, že BP sa vyskytuje na krabičkách od liekov alebo na tlačidlách vo výťahoch – za obe vďačíme legislatíve Európskej únie. Braillovské nápisy sa pomaly stávajú súčasťou dopravy (vo vlakoch či autobusoch, ale aj na staniciach), kultúrnych inštitúcií (popisy exponátov v múzeách a galériách), nápismi v BP je opatrených aj niekoľko produktov – síce len ojedinele, ale o to viac potešia. Stretávanie sa s nápismi v Braillovom písme by však mala byť väčšia samozrejmosť, ako to je v súčasnosti.“
Nemožno nespomenúť ešte jednu oblasť, v ktorej má od roku 2008 Braillovo písmo svoje pevné miesto, a to komunikácia s verejnou správou.
„Áno, v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím musí aj komunikácia s úradmi prebiehať v prístupnej forme. Podľa Zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (§ 16, odsek 2 a 3) Za prístupnú formu sprístupnenia informácie žiadateľovi, ktorý je osobou nevidiacou alebo slabozrakou, sa podľa tohto zákona považuje informácia napísaná a) slepeckým (Braillovým) písmom alebo b) zväčšeným typom písma. Nevidiaca osoba je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou uvedenou odseku 2 písmena a). Pri podaní žiadosti predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s červeným pásom, na ktorého zadnej strane je vyznačený druh zdravotného postihnutia „Nevidiaci – Blind“.“
Dušana Blašková