Legislatívne aktivity NROZP

Nedávne obdobie výrazne poznačili dve skutočnosti – parlamentné voľby 29. februára 2020 a vypuknutie pandémie vyvolanej infekčným ochorením COVID-19, ktorej začiatok na Slovensku môžeme datovať vyhlásením mimoriadnej situácie 13. marca 2020 (o týždeň neskôr bol vyhlásený núdzový stav).

Bolo schválených množstvo návrhov noviel zákonov a nariadení vlády SR, ktorými vláda reagovala na vzniknutú krízovú situáciu – všetky v skrátenom legislatívnom konaní, takže k nim neprebiehalo štandardné pripomienkové konanie.

I keď obdobie masového predkladania návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní už máme za sebou, v rámci urýchľovania legislatívneho procesu je veľký počet noviel zákonov predkladaný ako iniciatívne poslanecké návrhy, čo nám taktiež neumožňuje sa zapojiť do pripomienkového konania.

Až koncom mája sa dostávajú legislatívne návrhy do štandardného pripomienkového konania, ku ktorým sa môžeme vyjadrovať.

Stavebné zákony

Minister dopravy a výstavby SR predložil v januári na 191. rokovanie vlády SR návrh zákona o územnom plánovanía návrh zákona o výstavbe, nové upravené znenia. Išlo skôr o formálne splnenie úlohy ministerstva pre uplynulé volebné obdobie – výsledkom rokovania bolo oznámenie „Rokovanie prerušené“.

Po voľbách prevzal prípravu nových stavebnýchpredpisov Úrad podpredsedu vlády pre legislatívu a plánovanie. Naďalej sa uchádzame o účasť na ich príprave najmä s cieľom pokračovať v presadzovaní pravidiel na zabezpečenie bezbariérovosti stavieb. Ich predloženie na rokovanie vlády je plánované v októbri, čo považujeme za ťažko realizovateľné aj na základe doterajších skúseností s prípravou týchto predpisov.

Napriek tejto zmene gescie nás v júli ministerstvo dopravy a výstavby vyzvalo na predbežné pripomienkovanie návrhu Vyhlášky o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu obsahujúcej ustanovenia, ktoré by mali zabezpečiť bezbariérovosť výstavby.

Námety do Programového vyhlásenia vlády SR

Do programového vyhlásenia vlády sme navrhli zapracovať najmä tieto opatrenia:

  • zabezpečiť prístupnosť elektronických služieb a informačných systémov, ktorých využívanie pri komunikácii s verejnou správou ukladá fyzickej osobe (FO) a právnickej osobe (PO) platná legislatíva,
  • priznať poberateľom nízkeho invalidného dôchodku, ktorí nedosiahli dôchodkový vek,jeho úpravu na sumu minimálneho dôchodku,
  • v systéme dôchodkového poistenia prijať nové jednotné pravidlá pre zvyšovanie dôchodkov,
  • odstrániť zo zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ustanovenia umožňujúce poskytovanie vybraných peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia len do dosiahnutia 65 rokov veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
  • prijať opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce,
  • prijať opatrenia umožňujúce organizáciám občanov so zdravotným postihnutím efektívnu obhajobupráv a záujmov občanov so zdravotným postihnutím v rámci aktívnej spolupráce s orgánmi štátnej správy.

Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím počas krízovej situácie

Napriek nielen našej snahe ústredie práce poskytlo informácie o postupe pri preplácaní nákladov na prevádzku chránenej dielne/chráneného pracoviska (CHD/CHP) a na pracovného asistenta, ktoré bude uplatňovať počas vzniknutej krízovej situácie, až v polovici mája.

Dozvedeli sme sa, že v prípade, že zamestnávateľ nariadi alebo zamestnanec so zdravotným postihnutím (ZP) požiada o prechodné vykonávanie práce z domácnosti, čo mu novela Zákonníka práce umožňuje, úrady práce dostali pokyn v takomprípade považovať výkon práce na zriadenom CHD/CHP za prerušený a pozastaviť poskytovanie vyššie uvedených príspevkov.

Viedli sme siahodlhú korešpondenciu s ústredím práce a s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR) s požiadavkou takýto postup neuplatňovať. Ústredie práce naďalej trvalo na svojom stanovisku.

Preto sme sa znovu odvolali k ministrovi práce, ktorý vo svojej odpovedi potvrdil stanovisko ústredia práce. Zároveň však potvrdil, že naďalej platí usmernenie MPSVR z októbra 2015 pre Ústredie práce podľa ktorého je možné akceptovať prácu mimo CHD/CHP ak si povaha pracovnej činnosti vyžaduje, aby občan so           zdravotným postihnutím vykonával na prechodný čas činnosti mimo CHD/CHP, a tieto činnosti nadväzujú na charakteristiku pracovného miesta v CHD/CHP.

V tejto súvislosti boli vymenované prípady ako služobná cesta, účasť na pracovných rokovania a školeniach. Toto sa však nevzťahuje na prácu z domu.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu

MPSVaR posunulo do pripomienkového konania návrh na zvýšenie sadzby na osobnú asistenciu na 4,82 eura. Proti tomu sa postavilo ministerstvo financií, pre zaujímavosť citujeme časť odôvodnenia jeho zamietavého stanoviska:

„Žiadame ponechať výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie na ich pôvodnej úrovni a nezvyšovať ich. Dostupné údaje a medzinárodné porovnania naznačujú, že v ochrane osôb so zdravotným postihnutím pred chudobou zaznamenáva Slovenská republika už dnes oveľa lepšie výsledky ako ostatné krajiny Európskej únie. Podľa údajov z prieskumu EU-SILC z roku 2018 je sociálny systém na Slovensku najúspešnejší v znižovaní rizika chudoby zdravotne znevýhodnených osôb v rámci Európskej únie. … Vzhľadom na zužujúce sa možnosti štátneho rozpočtu v dôsledku prebiehajúcej krízy by navyšovanie výdavkov na opatrovanie a osobnú asistenciu ohrozilo implementáciu opatrení sociálnej inklúzie, ktoré predstavujú vyššiu hodnotu za peniaze.“

Proti tomuto stanovisku sme zaslali námietku ministerstvu práce i ministerstvu financií, v ktorej sme upozornili, že podľa nášho názoru príspevok na osobnú asistenciu bol zarátaný do príjmu osoby, ktorej je asistencia poskytovaná, čo neodôvodnene nadhodnocuje úspešnosť nášho sociálneho systému. Námietka nebola akceptovaná. Vláda SR o sadzbe na osobnú asistenciu rokovala dvakrát, výsledkom je ponechanie jej výšky na doterajšej úrovni. Citujeme tu ešte stanovisko z web stránky MPSVaR:

„Vláda však neschválila návrh na zvýšenie sadzby za jednu hodinu osobnej asistencie o 64 centov na 4,82 eura, t.j.naďalej zostane na úrovni 4,18 eura. … Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že treba zosúladiť platnú legislatívu, čo sa týka poskytovania príspevku na asistenciu, s nálezom ústavného súdu, tak do konca roka pripravíme návrh na reformu poskytovania tejto pomoci,“ vysvetlil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Mala by vzniknúť jednotná dávka v odkázanosti, ktorá bude rozšírením existujúceho opatrovateľského príspevku. „Túto dávku dostane priamo odkázaný človek a on sa potom sám rozhodne, akú sociálnu službu si objedná alebo od koho si juobjedná,“ uzavrel Milan Krajniak.

Toto vyjadrenie vyvolalo značnú nevôľu a neistotu u poberateľov osobnej asistencie a osobných asistentov a viedlo až k zorganizovaniu petície za zachovanie osobnej asistencie. Nasledovalo viacero postupne sa meniacich vyjadrení predstaviteľov ministerstva. Zatiaľ sa zdá, že ministerstvo netrvá na zrušení osobnej asistencie, ale ráta s nejakou jej modifikáciou.

Na tlačovej konferencii 13. júla 2020 minister práce, sociálnych vecí a rodiny spresnil zámer ministerstva takto:

„Rezort práce plánuje v najbližšom období využiť peniaze z fondov Európskej únie a zároveň otvoriť verejnú diskusiu so zástupcami ľudí, ktorí poberajú opatrovateľský príspevok, osobných asistentov, ale aj zariadení sociálnych služieb, ako spravodlivo nastaviť výšku príspevku. Diskusia o zmenách by sa mala uzavrieť na jeseň tohto roka, následne by sa mala pripraviť legislatíva tak, aby mohla platiť od júla budúceho roka.“

Verejná diskusia, o ktorú sme ihneď prejavili záujem, sa však ešte nezačala s odvolaním sa na obmedzujúce opatrenia vyvolané pandémiou. Keďže ministerstvo plánuje diskusiu o zmenách uzavrieť na jeseň tohto roka. Obávame sa, že na diskusiu o takej náročnej téme bude málo času.

Zákon o zájazdoch

V rámci riešenia dopadov vzniknutej krízovej situácie bolo v zákone o zájazdoch mimo iných prijaté ustanovenie, podľa ktorého, ak občan vo veku nad 65 rokov nebude môcť absolvovať už zakúpený zájazd a nebude mu vyhovovať ani ponúknutý náhradný zájazd, je cestovná kancelária povinná vrátiť zaplatený preddavok okamžite a klient nebude musieť čakať na vrátenie peňazí do septembra 2021.

Požiadali sme ministerstvo hospodárstva zapracovať do zákona rovnaké ustanovenie i vo vzťahu k invalidným dôchodcom, náš návrh nebol akceptovaný.

Neuspeli sme ani so žiadosťou prezidentke vrátiť schválenú novelu zákona pred jej podpisom späť Národnej rade SR.

Čerpanie výnosov z verejných zbierok

Ministerstvu vnútra sme adresovali žiadosť o úpravu zákona o verejných zbierkach, ktorá by umožnila obdobie na čerpanie výnosov z verejných zbierok predlžiť z 12 mesiacov na 24 mesiacov (tak ako je to u zbierok, ktorých výnos sa používa v zahraničí) vrátane zbierok organizovaných v roku 2019, ktorých výnosy by bolo možné čerpať až do 31. decembra 2021.

Našu žiadosť ministerstvo zamietlo.

Následne sme sa obrátili na poslancov NR SR so žiadosťou, aby náš návrh predložili ako poslanecký návrh zákona. Máme prísľub, že návrh predložia na septembrovú schôdzu NR SR.

Boli sme aj medzi navrhovateľmi už schválenej zmeny zákona o dani z príjmov, ktorá predlžuje obdobie na čerpanie alokácie zo zaplatených daní z jedného na dva roky.

Slovenská autorita pre Braillovo písmo

Ešte koncom roku 2019 sme pripomienkovali návrh na zriadenie slovenskej autority pre Braillovo písmo. Medzirezortné pripomienkové konanie však nebolo ešte vyhodnotené a ani autorita nebola zriadená.

Podľa návrhu by mala činnosť Slovenskej autority pre Braillovo písmo organizačne, administratívno-technicky, finančne a personálne zabezpečovať Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a mala by byť zriadená ako jej organizačná zložka formou doplnenia zriaďovacej listiny tejto organizácie.

Odborným a schvaľovacím orgánom Slovenskej autority pre Braillovo písmo bude Rada Slovenskej autority pre Braillovo písmo zložená zo zástupcov relevantných organizácií a expertov.

Táto úloha bola prevzatá do programového vyhlásenia novej vlády.

Podpora strešných organizácií osôb so zdravotným postihnutím

MPSVaR predložilo prvý návrh legislatívnej úpravy poskytovania dotácií na podporu činnosti strešných organizácií občanov so zdravotným postihnutím. Na rokovaní dňa 9. júna 2020 sa návrh stretol zo strany prítomných organizácií osôb so zdravotným postihnutím s nesúhlasom a spolu s ďalšími organizáciami osôb so zdravotným postihnutím sme vypracovali pripomienky k návrhu. O návrhu by sa malo ďalej rokovať.

Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP

Na osobnom stretnutí s poradkyňou štátnej tajomníčky MPSVaR sme predniesli niektoré námety na úpravu v zákone o peňažnom príspevku (PP) na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP), o ktoré dlhodobo usilujeme.

Situácia je do značnej miery nejasná, už preto, že na MPSVaR prebiehajú výrazné organizačné a personálne zmeny. V rámci on-line konferencie Nezávislý životprezentovala štátna tajomníčka MPSVR ako prioritnú úlohu zavedenie dávky na odkázanosť, ktorá by mala nahradiť peňažný príspevok na opatrovanie a perspektívne čiastočne i peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

Ďalšie materiály

Ďalej sme spracovali pripomienky k nasledovným materiálom

  • návrh opatrenia ministerstva kultúry, ktorým sa dopĺňa opatrenie ministerstva kultúry o podrobnostiach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu,
  • návrh bytovej politiky SR do roku 2030,
  • správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030,
  • Program stability SR na roky 2020 – 2023,
  • návrh zmien a doplnení Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky,
  • Záverečná správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020,
  • kombinovaná druhá a tretia pravidelná Správa o Slovensku (obsahuje reakciu vlády SR na otázky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím zo septembra 2019 o stave implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím).

Nový Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 až 2030

Už v priebehu prvých mesiacov tohto roku sme vypracovali návrhy do pripravovaného nového Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030.

Čakáme na diskusiu s relevantnými štátnymi orgánmi o našich návrhoch, či a v akej forme budú zapracované do nového Národného programu.

Branislav Mamojka, Milan Měchura