Letné legislatívne aktivity

V letných mesiacoch bolo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) predložených viacero pre nás dôležitých zákonov, ktoré sme pripomienkovali. Ešte nevieme, ako budú naše pripomienky vyhodnotené a v akej forme sa tieto zákony dostanú na rokovanie parlamentu, považujeme však za užitočné podeliť sa s vami o pripomienky aspoň k trom z týchto zákonov.

Nové stavebné zákony

Zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe boli v tomto roku postúpené do MPK dvakrát. Najprv v máji a potom z dôvodu obrovského množstva pripomienok aj v júli.

  1. Zákon o územnom plánovaní: v prvom MPK sme k nemu predložili tieto dve pripomienky (obe boli zapracované do návrhu zákona predloženého do druhého MPK, preto sme ho už nepripomienkovali):
    1. V územnom pláne obce sme požadovali zohľadniť aj bezbariérovú prístupnosť dopravnej infraštruktúry a trás pohybu obyvateľstva, čo je zvlášť dôležité v obciach v svahovitom teréne.
    2. Územný plán zóny, ktorá je súčasťou obce, je rozpracovaný do väčších podrobností ako územný plán obce. Preto sme požadovali, aby spĺňal všetky požiadavky kladené na územný plán obce a neobmedzoval sa len na „podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru“, ale zahŕňal aj bezbariérovosť dopravnej infraštruktúry a trás pohybu obyvateľstva.
  2. Zákon o výstavbe: nebola akceptovaná žiadna z našich rozsiahlych pripomienok k návrhu stavebného zákona predloženého do prvého MPK, a tak sme ich opakovane predložili v druhom MPK. Pripomenieme len najdôležitejšie z nich.
    1. Chýbajúce účinné kontrolné a sankčné systémy súčasnej stavebnej legislatívy nenapomáhajú dodržiavať zásady prístupnosti. Preto sme vnímali navrhovaný zákon o výstavbe ako šancu na zadefinovanie zodpovednosti štátu za dodržiavanie zásad prístupnosti. Očakávali sme, že nová právna úprava bude garantovať dodržiavanie zásad prístupnosti a pri ich nerešpektovaní umožní identifikovať zodpovednú osobu (či už fyzickú alebo právnickú) a vyvodenie zodpovednosti.
    2. Konštatovali sme, že návrh zákona neumožňuje verejnosti ako koncovým používateľom stavieb vyjadrovať sa k výstavbe v žiadnej jej etape. Tento fakt považujeme za porušenie základných ľudských práv a diskriminačný všeobecne, najmä však voči osobám so zdravotným postihnutím, ktoré sa k úrovni zabezpečenia bezbariérového užívania stavieb a kontrole jeho dodržiavania nemôžu vyjadrovať.
    3. V praxi sa bezbariérové navrhovanie často nesprávne interpretuje ako navrhovanie len pre ľudí na invalidnom vozíku, Preto sme požadovali v zákone explicitne definovať pojem „bezbariérové užívanie“ nasledovne: „Bezbariérové užívanie je pojem, ktorý sa vzťahuje na navrhovanie, výstavbu a prevádzkovanie stavby počas jej životnosti tak, aby ju mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu; „bezbariérové užívanie“ nevylučuje asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné.
    4. Vo fázach schvaľovania a realizácie stavby sa navrhuje len formálne overenie projektu, čo považujeme za nedostatočné. Posudzovať a zisťovať až v priebehu kolaudácie stavby, či stavba reálne vyhovuje požiadavkám na bezbariérové užívanie, považujeme za oneskorené a za nedostatočné, pretože prípadné chyby sa zistia až na dokončenej stavbe, a v lepšom prípade ich bude možné odstrániť len s určitými problémami a často len za cenu kompromisných riešení. Preto sme žiadali aby súčasťou overenia projektu bolo i overenie bezbariérového užívania stavby príslušným odborným zamestnancom stavebného úradu.
    5. V návrhu zákona nie je nikde uvedené, ako bude príslušný pracovník úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý vydá rozhodnutie – overí projekt stavby, nespĺňajúcej požiadavky stavebnej legislatívy, sankcionovaný. Znamená to, že za takéto nesprávne rozhodnutie nie je postihnuteľný, preto sme žiadali do návrhu zákona doplniť aj ustanovenie, ako bude takýto pracovník sankcionovaný.

Novela zákona o sociálnom poistení

V auguste bol do MPK postúpený návrh novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorým sa zavádza rodičovský dôchodok. V rámci jeho pripomienkovania sme opakovane pripomienkovali spôsob valorizácie dôchodkov a pravidlá nároku na minimálny dôchodok.

Rodičovský dôchodok

V návrhu zákona sú definované podmienky a pravidlá nároku na výplatu rodičovského dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľovi výsluhového dôchodku (ďalej len „poberateľ dôchodku“). Nesúhlasili sme so zavedením rodičovského dôchodku. Definícia rodičovského dôchodku je totiž diskriminačná pre poberateľov dôchodkov, ktorí nemohli mať deti z dôvodu vlastného zdravotného stavu, alebo ktorých deti nemôžu pracovať z dôvodu vlastného zdravotného postihnutia, a preto im nevzniká nárok na rodičovský dôchodok napriek tomu, že plnia alebo by v priaznivom prípade plnili podmienku vychovania detí.

Nárok na výplatu rodičovského dôchodku nevzniká ani dôchodcom, ktorých deti sú už poberateľmi dôchodkov.

Rodičovský dôchodok bude vyplácaný z fondu sociálneho poistenia a jeho výška bude odvodená z výšky odvodu dieťaťa do tohto fondu. Aby však nedošlo k zníženiu výšky budúcich dôchodkov detí, budú náklady na rodičovské dôchodky preplácané do fondu sociálneho poistenia zo štátneho rozpočtu. Ako sa v návrhu zákona uvádza, pôjde ročne o stovky miliónov eur.

Zavedenie diskriminačného rodičovského dôchodku, ktorý si vyžiada nalievanie obrovských súm zo štátneho rozpočtu do poisťovacieho fondu tak zásadne naruší stabilitu poisťovacieho systému, jeho spravodlivosť a udržateľnosť. 

Valorizácia dôchodkov

V súčasnosti sa dôchodkové dávky zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, minimálne však o 2% z priemernej výšky konkrétneho druhu dôchodku, čo sa však od roku 2022 už uplatňovať nebude.

Tento systém starobného dôchodkového zabezpečenia sa stal vysoko nespravodlivým, poprel sa v ňom princíp zásluhovosti. Dokazuje to jednoduchý príklad: poistencovi s dobou poistenia 40 rokov a priemerným osobným mzdovým bodom v hodnote 1, sa v roku 2013 priznal starobný dôchodok 411,60 €, čo predstavovalo 51,1 % priemernej mzdy za rok 2012 a 121,9 % minimálnej mzdy roku 2013. V roku 2021 dostáva dôchodok 481,20 €, čo je už len 42,5 % priemernej mzdy z roku 2020 a 77,2 % minimálnej mzdy za rok 2021. Poistencovi s rovnakou „zásluhovosťou“ sa v roku 2021 priznáva starobný dôchodok vo výške 583,30 €. Obaja poistenci rovnakou mierou prispievali na starobné dôchodkové poistenie, ale rozdiel vo výške ich dôchodkov predstavuje v roku 2021 sumu 102,10 €, pričom tento rozdiel sa bude stále zvyšovať.

Preto sme žiadali vrátiť sa k podobnému spôsobu valorizácie platnom do roku 2012, kedy sa dôchodky zvyšovali v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a medziročného rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Minimálny invalidný dôchodok

Opakovane sme požiadali, aby sa ustanovenia o priznávaní minimálneho dôchodku vzťahovali i na poberateľov invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % i pred dosiahnutím ich dôchodkového veku.

Aj s ohľadom na rozdiel v priemernej výške starobného a invalidného dôchodku nad 70 % (viac ako 95 €) sa domnievame, že je zo strany štátu potrebné riešiť nielen sociálnu situáciu poberateľov nízkych starobných dôchodkov, ale i sociálnu situáciu poberateľov nízkych invalidných dôchodkov priznaných z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorí ešte nedosiahli dôchodkový vek. Sú medzi nimi i rodičia nezaopatrených detí, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, preto je ich sociálna situácia zvlášť nepriaznivá a tiež poberatelia invalidného dôchodku „z mladosti“, ktorým bol tento dôchodok priznaný pred rokom 1995.

Novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Zámerom novely je znížiť finančnú spoluúčasť osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a zvýšiť výšky jednorazových peňažných príspevkov u osôb s najnižšími príjmami. Zavádza sa možnosť poskytnúť peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla aj osobe, ktorá ešte nie je vlastníkom vozidla, čo umožní zabezpečiť si spolu s kúpou vozidla aj jeho úpravu. Predmetom návrhu zákona sú aj úpravy vyplývajúce z doterajšej aplikačnej praxe. Z našich pripomienok vyberáme:

  1. V prípade cenovo náročných kompenzačných pomôcok, cenovo náročných úprav, motorových vozidiel a psa so špeciálnym výcvikom sme navrhli poskytovať peňažný príspevok aj osobám s ŤZP s príjmom presahujúcim 5-násobok sumy životného minima. Nepovažujeme za sociálne spravodlivé, aby sa osobám s vyššími príjmami neposkytoval žiadny príspevok a tieto osoby si museli hradiť cenu pomôcky, úpravy, motorového vozidla alebo psa so špeciálnym výcvikom v plnej výške. Tieto výdavky, ktoré osoby bez zdravotného postihnutia nemajú, si obvykle nemôžu dovoliť alebo môžu viesť k zásadnému zníženiu ich životnej úrovne a značnému zadlženiu, čo nehrozí osobám bez tejto potreby vyvolanej ťažkým zdravotným postihnutím.
  2. Navrhli sme riešiť nespravodlivé posudzovanie príjmu rodiča s ŤZP s nezaopatrenými deťmi, ktorým poskytuje výživné na účely poskytovania PP na kompenzáciu, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Takýto rodič je znevýhodnený dvojnásobne: 1. do úvahy sa berie jeho „čistý“ príjem, i keď z neho platí výživné na nezaopatrené deti, a tak je jeho disponibilný príjem pre jeho vlastnú potrebu nižší, 2. napriek tomu, že vyživuje nezaopatrené deti, pre stanovenie výšky jeho príjmu pre účely kompenzácií sa posudzuje ako jedna osoba.
  3. Podmienkou pre poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla je poskytovanie sociálnych služieb osobe s ŤZP v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení alebo v dennom stacionári, pričom osobné motorové vozidlo sa bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do vymenovaných zariadení a späť. Zoznam zariadení sme navrhli doplniť o rehabilitačné stredisko ambulantného typu. Sociálna rehabilitácia má pre integráciu osôb s ŤZP prvoradý význam, považujeme za dôležité uľahčiť prístup k nej i osobám s ŤZP, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu.
  4. Navrhli sme predĺžiť zo 6 na 12 mesiacov maximálnu dobu na použitie peňažného príspevku na zakúpenie motorového vozidla a na úpravu motorového vozidla, čo zodpovedá reálnym dodacím lehotám. Týmto predĺžením sa zabráni prípadnej potrebe príspevok vrátiť a znovu požiadať o jeho schválenie.
  5. Navrhli sme peňažný príspevok na opatrovanie poskytovať bez ohľadu na to, či opatrovanie zabezpečuje osoba v produktívnom veku alebo poberateľ dôchodkovej dávky. Fyzická osoba v produktívnom veku, ako aj poberateľ dôchodkovej dávky poskytujú rovnakú starostlivosť v rámci opatrovania a zákon im neustanovuje odlišné povinnosti. Zohľadňovanie sociálneho postavenia opatrovateľov pri určovaní výšky peňažného príspevku na opatrovanie je možné považovať za nerovnaký prístup a za diskrimináciu.

(red.)