Prístupnosť webových sídiel a mobilných aplikácií je pre ľudí so zdravotným postihnutím zásadná. Zvlášť dôležitá je v prípade webových sídiel a mobilných aplikácií verejnej správy prostredníctvom ktorých musia s ňou komunikovať.
Deň 23. september mal byť dátumom, kedy budú všetky webové sídla verejných inštitúcií krajín Európskej únie prístupné i pre ľudí so zdravotným postihnutím. Európska únia i Slovensko v tomto smere zaostávajú.
Už od roku 2006
Prístupnosť webových sídiel verejných inštitúcií nie je na Slovensku novinkou. Prvým zákonom, ktorý sa jej venoval, bol Zákon č. 275 z roku 2006 a naň nadväzujúca Vyhláška č. 1706/2006.
Už táto legislatíva stanovovala, čo všetko majú weby verejnej správy v oblasti prístupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím dodržiavať.
V súčasnosti je to Zákon 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a vyhláška 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.
Dátum 23. september 2020 je termínom, kedy musia byť weby verejných inštitúcií v súlade s novými doplnenými pravidlami prístupnosti, na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z roku 2016 o prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií inštitúcií verejného sektora.
„Bohužiaľ ani po štrnástich rokoch od prvej slovenskej legislatívy nemôžem povedať, že by na Slovensku boli štátne weby prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, hoci ich prístupnosť sa z roka na rok zvyšuje. Napriek tomu je úroveň prístupnosti priemerného štátneho webu skôr veľmi nízka a obávam sa, že v horizonte jedného-dvoch rokov sa úroveň prístupnosti ani výrazne nezlepší,“ konštatuje Peter Teplický, vedúci Centra technických a informačných služieb ÚNSS.
Čo to znamená?
Pozrime sa na problém z hľadiska ľudí so zrakovým postihnutím. Mnohé webové sídla, informácie či dokumenty na nich zverejňované sú pre nevidiacich či slabozrakých stále neprístupné.
Prístupné webové sídla verejnej správy pre nevidiaceho návštevníka znamenajú, že si zverejnené informácie dokáže samostatne prečítať pomocou počítača či mobilného telefónu so softvérom s hlasovým výstupom.
„Možnosť samostatne komunikovať so štátnymi inštitúciami o dôležitých veciach týkajúcich sa občianskych práv a povinností by mala byť samozrejmá pre všetkých občanov štátu, o to viac pre zraniteľné skupiny. Ak si ale nevidiaci občan nedokáže prečítať prostredníctvom čítača obrazovky PDF dokument pre to, že to nie je textový dokument, ale je vytvorený z obrázkov, je to v roku 2020 neprípustné,“ hovorí Teplický.
Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa stretávajú používatelia so zrakovým postihnutím, patria napríklad textom neopísané grafické prvky, ako sú obrázky, fotografie, grafy, videá, čo znamená, že nevidiaci nevedia, čo sa na nich nachádza.
„Čitateľnými“ sa pre nich totiž stávajú až v prípade vhodne zvoleného opisu, ktorý im nahradí vizuálny vnem. Ďalším problémom sú nesprávne kódované formuláre, ktoré sa tak stávajú neprístupnými alebo má používateľ problém s ich odoslaním.
„Medzi časté chyby patrí aj samotná hierarchia obsahu webu a nesprávne popísanie jednotlivých prvkov do kódu stránky. Pričom práve správne pripravené nadpisy, zoznamy a tabuľky dokážu výrazne pomôcť ľuďom so zrakovým postihnutím orientovať sa na stránke a efektívnejšie sa dostať k potrebným informáciám,“ vymenúva najčastejšie problematické miesta Teplický.
Pre slabozrakých ľudí, ale aj seniorov a vlastne pre všetkých používateľov býva problémom nedostatočný kontrast, nevhodná farba pozadia, nevhodný výber písma a jeho veľkosti a ďalších parametrov zobrazenia.
Nejde len o nevidiacich
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska sa už roky venuje oblasti prístupnosti webových sídiel i mobilných aplikácií. Pravidelne vypracúva ich audity, robí poradenstvo pre IT vývojárov či pripomienkuje legislatívu aj v tejto oblasti. Každoročne, vyhodnocuje prístupnosť webových sídiel samosprávnych krajov, miest a obcí prihlásených do súťaže Zlatý erb a tak pomáha postupne zvyšovať úroveň ich prístupnosti.
Samozrejme, vyššie spomínaná legislatíva a termín sa vzťahujú aj na prístupnosť pre ľudí s inými zdravotnými postihnutiami, ako je sluchové postihnutie alebo intelektuálne postihnutie.
Podľa tlačovej správy ÚNSS (red)