Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo predbežnú informáciu o príprave návrhu ústavného zákona o dôchodkovom systéme. Prinášame informáciu o základných cieľoch a tézach pripravovaného právneho predpisu a pripomienky Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP)k niektorým tézam zaslanýchministerstvu práce.
Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je ukotviť základné princípy pre všetky piliere dôchodkového systému a vytvoriť tak predpoklady pre jeho dlhodobú stabilitu.
Ustanovením základných princípov priebežne financovaného dôchodkového systému, systému starobného dôchodkového sporenia a dobrovoľného sporenia na dôchodok na úrovni ústavného zákona sa vytvorí základný rámec pre širšie štrukturálne reformy, ktoré budú predpokladom pre zlepšenie udržateľnosti dôchodkového systému v stredne a dlhodobom horizonte.
Návrh ústavného zákona bude okrem organizácie dôchodkového systému obsahovať najmä ustanovenie zásad univerzality, solidarity, zásluhovosti, predvídateľnosti, transparentnosti a ekonomickej udržateľnosti v takomto navrhovanom rozpracovaní:
- primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia,
- primerané hmotné zabezpečenie v invalidite, ako aj pri strate živiteľa sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému,
- štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok,
- priebežne financovaný dôchodkový systém je vykonávaný subjektom verejnej správy,
- systém starobného dôchodkového sporenia a systém dobrovoľného sporenia na dôchodok je vykonávaný finančnými inštitúciami dohliadanými Národnou bankou Slovenska,
- výška sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je najmenej jedna štvrtina celkovej efektívnej sadzby starobného dôchodkového zabezpečenia,
- vstup do starobného dôchodkového sporenia je povinný s možnosťou výstupu v stanovenej lehote,
- priebežne financovaný dôchodkový systém a systém starobného dôchodkového sporenia sú založené na princípe univerzality s vylúčením kreovania podsystémov pre jednotlivé špecifické kategórie osôb,
- osobitný systém dôchodkového zabezpečenia sa umožňuje pre príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, ozbrojených príslušníkov Finančnej správy, profesionálnych vojakov a vojakov mimoriadnej služby,
- ustanovenie minimálneho dôchodkového príjmu z priebežne financovaného dôchodkového systému zohľadňujúceho minimálnu požadovanú individuálnu mieru zásluh a garantujúceho ochranu dôchodcu ako jednotlivca pred stavom hmotnej núdze,
- zavedenie povinnej percentuálnej valorizácie dôchodkov z priebežne financovaného dôchodkového systému na ustanovenej miere rastu životných nákladov,
- zavedenie mimoriadnej percentuálnej valorizácie dôchodkov z priebežne financovaného dôchodkového systému za splnenia vopred stanovených makroekonomických ukazovateľov a nízkeho rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií (všeobecná medzigeneračná solidarita),
- zavedenie takého spôsobu výpočtu dôchodkov, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, a tým kompenzovať zrovnoprávnenie veku odchodu do dôchodku mužov a žien,
- ustanovenie rodičovského bonusu vo výške odvodu do rezervného fondu solidarity na rodičov poberajúcich starobný dôchodok z priebežne financovaného dôchodkového systému (rodinná medzigeneračná solidarita),
- stanovenie primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe vo vzťahu k ekonomickej aktivite jednotlivca,
- ustanovenie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového veku, ktorý sa bude zvyšovať na základe strednej dĺžky života ako podmienky nároku na starobný dôchodok z priebežne financovaného dôchodkového systému a alternatívne ustanovenie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné s prípadnou úpravou minimálnej dĺžky odpracovaných rokov na základe strednej dĺžky života ako podmienky nároku na odchod do dôchodku,
- ustanovenie nároku na dvanásť dôchodkov ročne z priebežne financovaného dôchodkového systému,
- zo systému starobného dôchodkového sporenia sa vypláca jednotlivcovi pravidelný dlhodobý dôchodok; na jednorazový výber úspor má jednotlivec právo len v prípade osobitne ťažkej životnej situácie,
- systém starobného dôchodkového sporenia zabezpečí jednotlivcovi právo na automatickú účasť v takej sporiacej stratégii, ktorá má z dlhodobého hľadiska potenciál dosiahnuť čo možno najvyšší výnos pri rešpektovaní životného cyklu jednotlivca,
- stanovenie pravidiel pre investovanie v starobnom dôchodkovom sporení,
- stanovenie korekčných mechanizmov v prípade vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií,
- zavedenie systému informovania o získaných dôchodkových nárokoch a predpokladanej výške dôchodkových dávok ku dňu dovŕšenia predpokladaného dôchodkového veku zo všetkých troch pilierov dôchodkového systému,
- rozšírenie kompetencií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o vypracovanie a zverejňovanie správy o stave dôchodkového systému a jej predkladanie Národnej rade Slovenskej republiky,
- investičnú politiku bude v starobnom dôchodkovom sporení určovať Investičná rada pre dôchodky ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky,
- určenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ako povinne pripomienkujúceho subjektu v medzirezortnom pripomienkovom konaní týkajúcom sa zmien v dôchodkovom systéme,
- stanovenie povinnosti transparentne vyčísliť dopady legislatívnych zmien pred schválením zákona ako celku v oblasti dôchodkového zabezpečenia.
Zdôvodnenie potreby prijatia ústavného zákona
Pri štrukturálnych reformách zvyčajne horizont ich uskutočniteľnosti a dopady na verejné financie a hospodárstvo presahuje jedno volebné obdobie a najčastejšie z dôvodu absencie širšieho politického konsenzu podliehajú pravidelným zmenám.
S cieľom eliminovať nesprávne motivované politické zásahy sa preto prijatie ústavného zákona javí ako vhodné riešenie pre zabezpečenie ustálenosti kľúčových prvkov dôchodkového systému.
Pripomienky NROZP
K predbežnej informácii o príprave ústavného zákona o dôchodkovom systéme predložila NROZP nasledujúce pripomienky, uvádzame aj ich odôvodnenie:
- Zásadu:
„zavedenie povinnej percentuálnej valorizácie dôchodkov z priebežne financovaného dôchodkového systému na ustanovenej miere rastu životných nákladov“
žiadame doplniť nasledovne:
„zavedenie povinnej percentuálnej valorizácie dôchodkov z priebežne financovaného dôchodkového systému na ustanovenej miere rastu životných nákladov a na ustanovenej miere rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR“.
Odôvodnenie:
V posledných desiatich rokoch je rast priemernej mzdy v hospodárstve vyšší (v rokoch 2017 až 2019 výrazne vyšší) ako rast životných nákladov. Dôsledkom je, že dôchodcovia, ktorí inak po celú dobu produktívneho veku rovnakou mierou prispievali odvodmi do poistného systému dôchodkového poistenia, majú po dlhšom období poberania dôchodkudôchodok výrazne nižší ako dôchodcovia, ktorým je dôchodok priznaný v súčasnosti, čim sa dôchodkový systém stáva výrazne nespravodlivým.
Je porušený princíp, že za rovnaké zásluhy by mal byť i dôchodok všetkých poberateľov približne rovnaký počas celého obdobia jeho poberania. Tento nespravodlivý stav je spôsobený skutočnosťou, že pri valorizácii poberaných dôchodkov sa už päť rokov ani v minimálnej miere (napr. v 1/3) pri stanovení miery valorizácie neprihliada k rastupriemernej mzdy v hospodárstve SR.
Žiadame zakotviť, že pri stanovení miery valorizácie poberaných dôchodkov sa bude brať do úvahy i rast priemernej mzdy v hospodárstve SR. - Zásadu „medzigeneračnej rodinnej solidarity“ žiadame z návrhu vypustiť.
Odôvodnenie:
Ide o nesystémový krok, ktorý do univerzálneho systému sociálneho poistenia nepatrí, celý systém skomplikuje av podstate je nadbytočný. Ak deti chcú a môžu,môžu prispievať svojim rodičom k zlepšeniu ich životnej úrovne v seniorskom veku priamo a nepotrebujú k tomu špeciálnu schému.
Mnohí dôchodcovia nemajú deti z rôznych dôvodov (i zdravotných) a tak im nemá kto prispievať resp. budú im musieť prispievať aj deti iných rodičov. Navyše veľké skupiny osôb, napr. poberatelia invalidných dôchodkov, ktorí nevykonávajú zárobkovú činnosť, pretože im to ich zdravotný stav neumožňuje, prispievať nebudú môcť. V systéme takbude porušená zásada jeho univerzálnosti. - Zásadu:
„stanovenie primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe vo vzťahu k ekonomickej aktivite jednotlivca“
žiadame spresniť nasledovne:
„stanovenie primeranosti hmotného zabezpečenia počas celého obdobia staroby vo vzťahu k ekonomickej aktivite jednotlivca“.
Odôvodnenie:
Primerané hmotné zabezpečenie s prihliadnutím k ekonomickej aktivite jednotlivca by mal zákon garantovať po celú dobu seniorského veku, nielen nazačiatku poberania starobného dôchodku. - Zo zásady:
„ustanovenie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového veku, ktorý sa bude zvyšovať na základe strednej dĺžky života ako podmienky nároku na starobný dôchodok z priebežne financovaného dôchodkového systému a alternatívne ustanovenie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné s prípadnou úpravou minimálnej dĺžky odpracovaných rokov na základe strednej dĺžky života ako podmienky nároku na odchod do dôchodku“
navrhujeme vypustiť slová:
„a alternatívne ustanovenie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné s prípadnou úpravou minimálnej dĺžky odpracovaných rokov na základe strednej dĺžky života ako podmienky nároku na odchod do dôchodku“.
Odôvodnenie:
V prípade osôb, ktoré budú, často nie z vlastného zavinenia, dlhodobo nezamestnané, môže dochádzať k prípadom, že nárok na odchod do dôchodku im vznikne až po dosiahnutí veľmi vysokého veku. - Navrhujeme, aby ústavný zákon garantoval nárok na trinásť dôchodkov v kalendárnom roku.
- Z návrhu žiadame vypustiť zásadu „stanovenie korekčných mechanizmov v prípade vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií“.
Odôvodnenie:
Nerozumieme tomu, prečo by mal poistný systém dôchodkového poistenia, ktorý je nezávislý, garantovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to i v prípade, ak k neudržateľnosti verejných financií tento systém žiadnym spôsobom neprispel. - Zaviesť „systém informovania o získaných dôchodkových nárokoch a predpokladanej výške dôchodkových dávok ku dňu dovŕšenia predpokladaného dôchodkového veku“ je síce možné, o reálnosti predpovede na viac ako dvadsať rokov si však dovoľujeme vážne pochybovať. Navrhujeme zvážiť potrebnosť a praktické využitie takéhoto informovania.
- Predložený návrh žiadame doplniť o nasledujúcu tézu:
„stanovenie povinnosti štátu v plnej výške vykrývať Sociálnej poisťovni príspevky, ktoré sú odvádzané do systému starobného dôchodkového sporenia“
Odôvodnenie:
Pri zavádzaní II. dôchodkového piliera sa tvrdilo, že štát bude Sociálnej poisťovni vykrývať pokles príjmov do fondu dôchodkového poistenia, ktorý vznikne znížením sadzby na dôchodkové poistenie odvádzané do tohto fondu poistencami, ktorí sa rozhodli vstúpiť do systému starobného dôchodkového sporenia.
Žiadame túto zásadu zakotviť do navrhovaného ústavného zákona o dôchodkovom systéme.
Milan Měchura