Poslepiačky s inzulínovou pumpou

Hovorí sa, že Diabetes mellitus je najväčšou civilizačnou pandémiou tretieho tisícročia. Svetové aj slovenské zdravotnícke štatistiky nekompromisne potvrdzujú, že počet pacientov všetkých vekových kategórií nepretržite narastá, a to pri prvom i druhom type (v roku 2019 sa v našich diabetologických ambulanciách liečilo už takmer tristoosemdesiattisíc pacientov). Dobrou správou ale je, že možnosti liečby tohto chronického metabolického ochorenia sa neustále zefektívňujú a rozširujú, dokonca pri oboch jeho typoch. Podstata liečby zostáva však rovnaká, a to aplikácia životne dôležitého inzulínu. Na počesť jeho objaviteľa, Fredericka Bantinga, sme si i tento rok 14. novembra pripomenuli Svetový deň diabetu.

Zmeniť životný štýl nestačí

Zmena môže zlepšiť zdravotný stav každého cukrovkára (hlavne pacientov s diabetom druhého typu), ale vyhnúť sa medikamentóznej liečbe – užívaniu tabletiek a aplikácii inzulínu –sa podarí málokomu. Metódy, ktorými možno dostať inzulín do tela ihlou, sú rôzne a neustále sa vyvíjajú. Trendom posledných rokov sa stalo podávanie inzulínu prostredníctvom pumpy.

Čo je inzulínová pumpa a ako funguje?

Ide o malé elektronické zariadenie vo veľkosti mobilného telefónu, ktoré sa dá nosiť vo vrecku, upevniť na opasok či na podprsenku. Pacientovi aj zdravotníkom pomôže spoľahlivejšie nasimulovať spôsob, akým zdravý pankreas dodáva telu bazálny inzulín. Do tela totiž počas dňa i noci kontinuálne uvoľňuje malé dávky rýchlo pôsobiaceho inzulínu, čím nahrádza viacero injekcií denne. Naprogramované dávky musí stanoviť lekár. Na rozdiel od inzulínových injekcií bazálnu dávku je možné prispôsobiť špeciálnym denným potrebám pacientov, t. j. na vymedzený časový úsek ju znížiť, zvýšiť alebo pozastaviť. Navyše, pumpa umožňuje podať tzv. bolusovú dávku – dodatočný inzulín, ktorým sa kompenzuje glykémia, zapríčinená väčším množstvom jedla (napr. počas oslavy), alebo upravujú vysoké hodnoty glykémie. Inzulínové pumpy majú počítadlo bolusu a dokážu bezdrôtovo spolupracovať s podkožne zavedeným senzorom, ktorý priebežne počas celého dňa monitoruje hodnoty hladín HbA1c a glykémie.

S pumpou – elektronickým zariadením s LCD displejom, tlačidlami a zásobníkom inzulínu, ktoré neobsahuje žiaden čítač obrazovky, si poradia aj nevidiaci. Svoje o tom vie aj Benjamin Levíček z Brna, mladý inšpiratívny gymnazista, povestný veľkým množstvom záujmov a aktivít – športuje, píše, hrá na hudobné nástroje a venuje sa recenzovaniu Apple produktov z hľadiska prístupnosti pre nevidiacich. V júli 2019 mu bol diagnostikovaný diabetes I. typu, s ktorým sa vysporiadal s nadhľadom sebe vlastným. A hoci priznáva, že začiatky s cukrovkou neboli jednoduché, vďaka rodine, kamarátom, športovým trénerom a moderným technológiám môže i s diabetom fungovať rovnako ako pred jeho zistením. Upodozrievate ma, že som sa s tými modernými technológiami pomýlil? Veruže nie! Spoločne s vývojármi sa po troch mesiacoch testovania, skúšania a pripomienkovania podarilo vychytať najväčšie nedostatky v prístupnosti a Benjamin sa stal prvým nevidiacim Čechom, ktorý inzulínovú pumpu obsluhuje pomocou smartfónu.

Benjamin Levíček a Pavel Šporcl po spoločnom vystúpení na koncerte Světlo pro Světlušku 2020 Zdroj: FB Tyfloturista

V moderných technológiách je doma

„Ihneď po diagnostikovaní diabetu som sa zaujímal o to, či by som pumpu mohol používať aj ja,“ rozhovoril sa Benjamin Levíček. „ Zistil som, že na trhu zatiaľ neexistuje žiadna, ktorá by obsahovala hlasový výstup. Pátral som teda po nejakom schodnom riešení a napokon som ho aj našiel – pumpu Dana Diabecare RS, a senzor Dexcom G6, ktoré je možné prepojiť so smartfónom. S otázkou, či by som ako zrakovo znevýhodnený mohol pumpu používať, som kontaktoval spoločnosť MTE, ktorá ju do Českej republiky distribuuje. Jej zástupcovia mi povedali, že zatiaľ takúto skúsenosť nemajú a, pokiaľ je im známe, ani žiadna iná firma v krajine zákazníka so zrakovým postihnutím ešte nemala, ale ak všetko pôjde dobre, mohli by sme sa dohodnúť,“ spomína brniansky gymnazista.

S V MTE prebiehala spolupráca na špičkovej úrovni. Benjamin otestoval obslužnú aplikáciu AnyDana pre operačné systémy Android aj iOS. A upozornil na niekoľko nedostatkov.

„Napríklad VoiceOver (čítací program v zariadeniach od Apple) mi neoznámil, že musím zadať heslo k pumpe, s čítačom bol problematický aj pohyb v nastaveniach pumpy, pretože jednotlivé položky nebolo možné prechádzať švihaním, ale prehmatávaním, blúdením prstom po displeji. Prvý nedostatok sa už podarilo opraviť, druhý zatiaľ nie. V najnovšom systéme iOS 15 VoiceOver s aplikáciou nefunguje vôbec, preto musím aj naďalej používať starší systém. Na Androide je prístupnosť vcelku bezproblémová,“ dodal Benjamin Levíček.

Výhody prevažujú

Za dva roky používania pumpy hodnotí svoje úsilie ako správny krok.

„Áno, používal som aj inzulínové pero. Osobne si nemyslím, že pre nevidiaceho predstavuje práca s ním problém, a to ani pokiaľ ide o výmenu ihly. Dôvody, prečo som prešiel na pumpu, však boli najmä diskrétne, flexibilné a zdravšie podávanie inzulínu. Pumpu totiž nikto nevidí, zároveň sa nedá poznať, čo na telefóne robím. Je teda jedno, či si prezerám Instagram, píšem s kamarátmi, alebo si dávkujem inzulín. A pokiaľ ide o flexibilitu a zdravšie dávkovanie, diabetici by mali pri stravovaní dodržiavať pravidelný režim. Ak človek používa inzulínové perá, je potrebné naozaj presne v určitý čas raňajkovať, desiatovať, obedovať, olovrantovať a večerať. S inzulínovou pumpou si však dávkovanie na každú hodinu i deň môžete prispôsobiť oveľa lepšie, preto neprekáža, ak na nejakej oslave skonzumujete viac jedla, ak si ráno trošku dlhšie pospíte, alebo nejaké jedlo prosto vynecháte. Rozhodne tým nechcem povedať, že s pumpou stravovanie riešiť nemusíte. Musíte, na neočakávanú situáciu však viete reagovať oveľa jednoduchšie,“ hovorí Benjamin Levíček a pokračuje: „Podávanie inzulínu cez pumpu je zdravšie aj komfortnejšie. Pumpa totiž dávkuje inzulín neustále, ale pri perách si ho musíte podávať celý deň, čo telo trochu viac zaťažuje. Okrem toho si v pumpe stačí vymeniť kanylu raz za 3 dni, kým pri perách si musíte inzulín pichnúť každý deň vždy pred jedlom a aj na zabezpečenie spomínaného celodenného inzulínu. To nie je ani príjemné a ani veľmi prospešné pre podkožné tkanivo. Navyše, ak cestujete, určite je praktickejšie dávkovať inzulín cez pumpu než manipulovať s ihlou.“

Výhody podávania inzulínu pumpou teda už poznáme, ale čo nedostatky? Kde vidí Benjamin Levíček priestor na zlepšenie?

„Napríklad, keď si v pumpe vymieňam zásobník na inzulín, nemôžem to urobiť prostredníctvom mobilného telefónu, ale iba na pumpe. Našťastie má zariadenie tlačidlá, takže to ide popamäti, ale samozrejme, bolo by lepšie, keby sa to dalo urobiť cez aplikáciu. Čo sa týka aktualizácií aplikácie, po jednej z nich sa mi stalo, že na pripojenie k čerpadlu bolo potrebné mať prístup na internet. Práve som bol v kempe, kde signál nebol veľmi dobrý, čo bol trochu problém. Súc poučený, dnes to riešim tak, že softvér najprv otestujem v tablete a až potom si stiahnem aktualizáciu do telefónu. Všetkým odporúčam vypnúť automatické aktualizácie aplikácie – chyba sa môže vyskytnúť naozaj vždy,“ hovorí mladý sympaťák.

Benjamín Levíček so smartfónom a inzulínovou pumpou
„Myslím si, že na to, aby sa človek mohol vyrovnať s diabetom, najmä bez zraku, potrebuje nájsť niekoho, kto mu pomôže najmä na začiatku. Našťastie ja mám skvelé zázemie v rodine a medzi priateľmi. Ak sa dokážete preniesť cez počiatočné problémy, môžete fungovať takmer bez obmedzení.“ Autor: Jiří Nováček Zdroj: www.blesk.cz

Ako je to na Slovensku

Aj slovenskí nevidiaci diabetici majú možnosť využiť pri liečbe inzulínovú pumpu DANA Diabecare RS. Pumpa je zaradená v katalógu zdravotníckych pomôcok, jej cena je cca 3200 eur a je v plnej miere hradená z verejného zdravotného poistenia.

Peter Halada