Prístupnosť digitálneho prostredia a dokumentov je pre používateľov informačných technológií s rôznymi druhmi znevýhodnenia kľúčové slovo. Iné potreby na sprístupňovanie obsahu majú ľudia so zrakovým, iné so sluchovým a úplne odlišné ľudia s fyzickým postihnutím.
O tom, aká je prístupnosť dôležitá, čo znamená pre odborníkov z rôznych sfér, ale aj koncových používateľov, bola aj prvá online konferencia o prístupnosti v prostredí Českej a Slovenskej republiky s názvom S Théseem bez překážek 2022, ktorú organizovalo Středisko Teiresiás pre študentov so špecifickými potrebami pri Masarykovej univerzite v Brne. Konala sa 10. novembra od 10:00 do 15:00.
Konferencia v piatich blokoch ponúkla účastníkom najmä praktické informácie o tom, ako a prečo prístupné digitálne produkty vytvárať.
Prístupnosť zaručená
Nebola by to konferencia o prístupnosti, ak by nebola prístupná. Organizátori sa rozhodli pre vysielanie cez niekoľko facebookových stránok, ktorých prehrávač je bez problémov prístupný pre používateľov čítačov obrazoviek. Boli zabezpečené titulky, ktoré sprostredkovali živí prepisovatelia, a tiež simultánny preklad do českého posunkového jazyka pre účastníkov so sluchovým postihnutím. Cudzojazyčné príspevky boli tlmočené do češtiny.
Legislatíva a štandardy
Monika Miazdrová z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Radek Horáček z Ministerstva vnútra ČR zhrnuli princípy, podľa ktorých každoročne testujú webové sídla a mobilné aplikácie z hľadiska prístupnosti. Obidvaja odborníci sa zhodli, že najväčšími problémami prístupnosti sú chýbajúce titulky vo videách, obrázky bez alternatívneho popisu a PDF súbory bez OCR vrstvy.
Susanna Laurin zo švédskej spoločnosti Funka, ktorá je tiež predsedníčkou pracovnej skupiny pre digitálnu prístupnosť EÚ, sa zamerala na Marakéšsku zmluvu a Európsky zákon o prístupnosti. Ten pokrýva výrobcov, autorizovaných zástupcov, dovozcov služieb, čiže nejde ani tak o poskytovateľov, ale o produkt alebo službu ako takú. V tomto prípade zákon pokrýva naozaj tak verejných, ako aj súkromných dodávateľov služieb alebo produktov. Zhrnula, že zákon sa vzťahuje na počítače, smartfóny, samoobslužné terminály. Ďalej ide o televízie, streamovacie služby, elektronické knihy a ich čítačky. Zo služieb EAA pokrýva tiesňové linky a digitálne služby súvisiace s dopravou – online nákup lístkov, elektronický cestovný poriadok, elektronické obchody a bankovníctvo. Tento zákon nadobudne účinnosť v roku 2025, no už teraz jednotlivé členské štáty smernicu implementujú do vlastnej legislatívy. Samozrejme, v zákone sú aj výnimky. Napríklad technické riešenia s dlhou životnosťou dostali výnimku až 20 rokov.
Používateľská skúsenosť
V panelovej diskusii vystúpili traja účastníci – Radka Nováková z Ústavu jazyků a komunikace neslyšících Univerzity Karlovy, Peter Halada za Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Ladislav Kratochvíl z organizácie Orbi Pontes. Cieľom bolo oboznámiť účastníkov s tým, na aké bariéry používatelia v digitálnom priestore narážajú, či a ako sa im ich darí prekonať a kde sú podľa nich rezervy v digitálnej prístupnosti na strane tvorcov webov a aplikácií.
Z diskusie vyplynulo, že najväčšou bariérou pre nepočujúcich ľudí používajúcich posunkový jazyk je to, že bežný jazyk (čeština, slovenčina) je pre nich v podstate cudzím jazykom. Webové stránky sú im preto nezrozumiteľné a chýbajú preklady do posunkového jazyka. Riešením by bolo umiestniť na stránky QR kód, po nasnímaní ktorého by sa používateľovi spustilo video s prekladom do posunkového jazyka.
Oproti tomu používateľom, ktorí stratili sluch počas života, prekážajú najviac chýbajúce titulky. Sčasti pomáha aplikácia automaticky prepisujúca reč do textu, no jej výstup nie je vždy správny. Problémy spôsobuje aj to, ak titulky vytvára človek, ktorý nepozná zásady a princípy ich tvorby.
Pre nevidiacich používateľov môžu byť jedny z najväčších problémov neprístupné formulárové prvky, neprístupnosť prvkov vyžadujúcich interakciu – tlačidlá, odkazy, ktoré sú nedostupné pre používateľov klávesnice, PDF súbory bez textovej vrstvy a chýbajúce popisy obrázkov. Riešením je, aby bol každý web ovládateľný aj z klávesnice. Takisto čítač obrazovky by mal interpretovať čo najviac toho, čo sa na webe deje. Je vhodné vzdelávať vývojárov, aby mysleli na prístupnosť už v procese vývoja aplikácie alebo webovej stránky.
Prístupnosť multimédií
Tento blok nadviazal na panelovú diskusiu. Rečníci v ňom predstavili možnosti sprístupňovania obsahu pre ľudí so zrakovým postihnutím, nepočujúcich dorozumievajúcich sa posunkovým jazykom a pre ľudí so sluchovým postihnutím, ktorí uprednostňujú titulky.
Petr Herian predstavil aplikáciu Beey, ktorá dokáže previesť reč na text, prekladať, editovať, vyhľadávať, ale najmä dokáže vyhotoviť profesionálne titulky. V súčasnosti zvláda prepis v dvadsiatich jazykoch. Aplikácia okrem samotného rozpoznania reči do viet doplní aj interpunkciu. Používajú ju v médiách, ale aj na prednáškach, v súdnych sieňach, na titulkovanie i niektoré televízie (napr. DVTV) a verejné inštitúcie ako Česká snemovňa alebo Česká národná banka.
Marek Salaba sa zameral na možnosti tvorby audio komentára pre divákov so zrakovým postihnutím. Audio popis (audio description – AD) umožňuje zrakovo postihnutým ľuďom lepšie pochopiť dej audiovizuálnych diel pomocou krátkych výstižných komentárov popisujúcich presne to, čo sa na obrazovke odohráva neverbálne. Hovoril tiež o tom, že pre okomentovanie filmu je potrebné dodať ho vrátane všetkých titulkov – úvodných i záverečných, ale aj tých, ktoré bývajú uprostred a popisujú napríklad dátum alebo miesto. Písanie scenára k popisom často zaberie 20 až 40 hodín. AD sa distribuuje najmä do televízií, ktoré majú zo zákona povinnosť sprístupniť určité percento programu pre divákov so sluchovým a zrakovým postihnutím, používa ho takisto festival Jeden svet a viaceré filmy pre streamovacie platformy ako HBO Max, Netflix už natívne tiež obsahujú audio komentár.
Petr Vysuček s Kateřinou Peškovou hovorili o dôležitosti posunkového jazyka ako komunikačného prostriedku pre nepočujúcich od narodenia. Zdôraznili, že posunkový jazyk nie je závislý na jazyku tej ktorej krajiny. Má svoju gramatiku a štruktúru odlišnú od hovoreného jazyka. Titulky alebo prepis videí tak pre týchto používateľov nedáva veľmi zmysel, nerozumejú im dostatočne. Robí sa preklad buď stopercentný (pred voľbami), alebo zhrňujúci, kedy sa prekladajú len tie najpodstatnejšie informácie napríklad z webu.
Príklady dobrej praxe
Teória je jedna vec, no nič sa nevyrovná ukážke v praxi. V tomto bloku preto Tomáš Jelínek predviedol prístupnú aplikáciu na rozpoznávanie bankoviek Cash Reader a zhrnul výzvy spojené s tvorbou aplikácií alebo webov pre používateľov čítačov obrazovky.
Cash Reader je schopný rozpoznať papierové bankovky 120 svetových mien. Je dostupný ako pre Android, tak iOS a vývojári sa snažili uľahčiť používateľom jeho používanie rôznymi prispôsobeniami nad rámec povinnej prístupnosti.
Michaela Vranková hovorila o tom, ako navrhovať, tvoriť a napĺňať obsahom prístupné webové stránky. Medzi najväčšie problémy pri navrhovaní stránky podľa nej patria požiadavky na pohyblivé prvky všeobecne – obrázky, vyskakujúce nadpisy po fokusovaní myšou. Ďalej je to zložitá štruktúra, príliš veľa informácií a nie dobre pripravený grafický návrh s nízkym kontrastom, nepodčiarknutými odkazmi a pod.
Pri samotnej tvorbe zdôraznila dôležitosť prístupnej šablóny, pokiaľ ide o redakčný systém napr. WordPress, a k nej pridávať len funkcionality, ktoré sú naozaj nevyhnutné. Samotné pluginy totiž i napriek prístupnosti šablóny už prístupné byť nemusia. Varovala tvorcov webov pred používaním pluginov, ktoré sú určené na riešenie problémov s prístupnosťou, a podčiarkla dôležitosť ručného testovania všetkých prvkov vyžadujúcich interakciu.
Pokiaľ už je samotný web prístupný, je potrebné zabezpečiť aj prístupný obsah, teda texty, obrázky s alternatívnym popisom, správnu nadpisovú štruktúru, podčiarknutý text len na odkazoch, v zástupnom texte odkazov sa vyvarovať slovám ako tu, tam, viac, titulky vo videách.
Poslednou rečníčkou v tomto bloku bola Běla Svobodová, ktorá hovorila o praxi pri sprístupňovaní knižnice v Ostrave.
Odbornosť a certifikácia
Posledný blok bol venovaný možnostiam vzdelávania a certifikácie dostupným pre záujemcov, ktorí to s prístupnosťou myslia vážne.
Helena Hubatková Selucká predstavila certifikát Handicap Friendly, ktorý sa vzťahuje na knižnice.
Tereza Venerová Kosnarová hovorila o novom online študijnom programe Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity s názvom Design informačných služieb.
No a úplný záver konferencie patril Medzinárodnej organizácii špecialistov na prístupnosť (IAAP). S profesijnou certifikáciou, rôznymi úrovňami a výhodami členstva oboznámil účastníkov konferencie Alberto Hylander.
Ondřej Pohl, držiteľ certifikátu CPWA a jeden z dvoch najvyššie certifikovaných ľudí v oblasti prístupnosti v Českej republike, hovoril o svojej ceste k certifikácii.
Záver
Konferencia S Théseem bez překážek 2022 bola realizovaná ako jeden z výstupov projektu Théseus s podporou agentúry Accum Digital a Nadačného fondu Českého rozhlasu zo zbierky Světluška. Záznam konferencie nájdete aj na Facebook stránke NROZP.
Už prvý ročník dopadol podľa samotných organizátorov nad očakávania a keďže nebolo možné zodpovedať všetky otázky, organizátori naplánovali pokračovanie vo forme webinára s názvom S Théseem bez překážek 2022: Otázky a odpovědi, ktorý sa uskutočnil 9. decembra takisto online formou.
Michaela Dlhá