Anketa Slovenka roka vznikla pred trinástimi rokmi s cieľom oceniť výnimočné ženy, ktoré si za svoju prácu zaslúžia mimoriadne uznanie a ktoré nie sú súčasťou šoubiznisu. Trinástka bola šťastným číslom aj pre Ivetu Mišovú, podpredsedníčku Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP v SR), členku Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím, riaditeľku a štatutárnu zástupkyňu Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR), ktorá si bronzovú sošku, sochárky Jany Brisudovej odniesla ako víťazka v kategórii Charita.
Um, nadanie a pracovitosť, výnimočný a užitočný počin, ktorý pozitívne ovplyvnil životy a zviditeľnil Slovensko v zahraničí. Všetko to spája dámy, ktoré vďaka aktivite Týždenníka Slovenka, RTVS a Slovenského národného divadla neostávajú očiam verejnosti skryté. Prestížne ocenenie možno získať za pôsobenie v oblasti umenia a kultúry, biznisu a manažmentu, médií a komunikácie, vedy a výskumu, zdravotníctva, športu, charity, vzdelávania a za podporu mladých talentov.
„O tom, kto sa v aktuálnom ročníku dostane až do finále, rozhoduje Nominačná komisia, v ktorej má každá kategória svojho odborného garanta,“ prezrádza organizátorka ankety Slovenka roka a generálna riaditeľka spoločnosti STAR Production Mária Reháková. „Komisia na svojich stretnutiach posudzuje prihlášky, ktoré každý rok prídu – či už od čitateľov týždenníka Slovenka alebo od rôznych inštitúcií. Výslednej zostave nominantiek na aktuálny ročník tak predchádzajú hodiny diskusií a stretnutí – každý z členov komisie totiž chce, aby sa do finálneho výberu dostali naozaj tie „naj“ ženy.“
Z pódia historickej budovy SND si teda tento rok sošku odnieslo deväť výnimočných Sloveniek nominovaných v jednotlivých kategóriách. Pri tom však neostalo. Udelené boli aj dve Mimoriadne ocenenia, a to MUDr. Anne Hlavatej, PhD., MPH, a lyžiarke Petre Vlhovej, titulom Absolútna Slovenka roka 2021 sa hrdí konateľka spoločnosti Kompava Želmíra Komorechová.
Dobré sa chváli samo
Telefonát z redakcie týždenníka Slovenka zo začiatku februára bol pre Ivetu Mišovú obrovským prekvapením, výsledok pátrania po tom, kto za tým stojí, vlastne takisto.
„Netušila som, kto a kedy zaslal návrh na moju nomináciu. Až po dlhšom čase som, dokonca úplnou náhodou, cez Facebook zistila, kto sa na tom podieľal. Nevychádzala som z úžasu, lebo to bola jedna šikovná mladá osôbka, ktorú síce poznám už niekoľko rokov, ale v nejakom úzkom kontakte nie sme.“
Samozrejme, boli sme zvedaví na prvú reakciu, prvé pocity. „Moje pocity boli zmiešané,“ priznala otvorene Iveta Mišová. „Radosť, že niekto vidí prácu, ktorej sa dlhé roky venujem, pochybnosti o samej sebe, o tom, či si takúto nomináciu vôbec zaslúžim. Cítila som, že takéto ocenenie je príležitosťou na zastavenie sa, zamyslenie a obzretie za rokmi hoci náročnej, ale veľmi zmysluplnej práce. Prijala som to so cťou, vďakou, rešpektom a pokorou. Videla som v tom príležitosť zviditeľniť našu prácu a ľudí, pre ktorých ju vykonávame.“
Iveta Mišová niečo ako pracovný čas nepozná. Gombíka, ktorý by sa jednoducho vypol a človek by na všetky povinnosti zabudol, nieto, práca, ktorá je naozaj jej celoživotným poslaním, prináša dni a noci plné premýšľania a úvah ako ďalej…
„Veľmi si vážim prácu svojich kolegýň a kolegov, sama by som nič nedokázala, vždy potrebujete mať okolo seba správnych ľudí, ľudí s podobným naladením. Veľkým šťastím je pre mňa moja rodina – manžel, tri dospelé deti, traja vnúčikovia, v ktorej čerpám lásku a energiu. Som veľmi vďačná za pochopenie a toleranciu voči tomu, čo robím, za to, že sa mám o koho oprieť. Moja práca je roky súčasťou aj ich života. Či to boli klubové stretnutia, prednášky, víkendy či rekondično-integračné pobyty, vždy boli so mnou, hoci som v petržalskom združení ešte len dobrovoľníčila.“
Zoznámte sa, prosím
PhDr. Iveta Mišová je mamou dvoch synov a jednej dcéry. Prvorodený syn Maťko sa narodil s Downovým syndrómom, čo ovplyvnilo celý jej život. Vyštudovala sociálnu prácu so zameraním na špecifické pedagogické problémy.
Členkou Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR) je od roku 1990, 10 rokov aktívne vykonávala dobrovoľnícku prácu, dnes je jeho riaditeľkou a štatutárnou zástupkyňou. Jej úlohou je združenie nielen viesť, ale aj poskytovať špecializované sociálne poradenstvo a sociálne služby, vykonávať supervízie, koordinovať vzdelávacie a tréningové programy pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny, pre sebaobhajcov.
Za roky profesionálneho pôsobenia v ZPMP v SR iniciovala rôzne pozitívne zmeny na skvalitnenie života ľudí s mentálnym postihnutím. Táto iniciatíva sa odrazila predovšetkým v zmene viacerých právnych predpisov: zmena zákona o občianskych preukazoch (ktorou sa dosiahlo, že ľudia pozbavení spôsobilosti na právne úkony majú zákonnú garanciu mať občiansky preukaz), iniciatívy zamerané na súdne konania o spôsobilosti na právne úkony a ustanovenia opatrovníkov, v praxi zabezpečenie vzdelávania pre všetkých, vznik nových druhov sociálnych služieb zameraných na osamostatňovanie ľudí z mentálnym postihnutím typu chránené/podporované bývanie, zamestnávanie, iniciovanie opatrovníckej reformy či sebaobhajovanie.
V rámci činnosti ZPMP v SR sa podieľa na rozvoji zahraničnej spolupráce, vďaka ktorej sú na Slovensko v oblasti práce s ľuďmi s mentálnym postihnutím prinášané nové inšpirácie a možnosti, participuje na realizácii projektov zameraných na celoživotné vzdelávanie, rúcanie predsudkov a zmenu postojov spoločnosti, akými sú napr. Deň krivých zrkadiel či Výtvarný salón ZPMP. Je autorkou a spoluautorkou desiatok vydaných publikácií a kníh a redaktorkou časopisu Informácie ZPMP v SR a TO SME MY.
V profesijnom životopise, pravdaže, nesmie chýbať ani Bivio. Ide o unikátny vzdelávaco-rehabilitačné stredisko a sociálny integračný podnik, ktorý ZPMP v SR slávnostne otvorilo koncom roka 2018 v bratislavskej Rači. Tvoria ho tri prevádzky: hotel, reštaurácia a práčovňa, v ktorých pracujú aj ľudia s mentálnym postihnutím, ďalší sociálny rozmer mu dodávajú poskytované sociálne služby, zaúčanie klientov s mentálnym postihnutím do profesií pomocný čašník, pomocník v kuchyni, upratovač a do prác v práčovni.
Iveta Mišová je zároveň podpredsedníčkou NROZP v SR a členkou Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím.
V mene všetkých, ktorým pani Mišová vliala nádej, ukázala smer a dodala energiu, ďakujeme a prajeme, aby o svojej misii nikdy nezapochybovala, aby ju žiadne víchrice nezlomili a nepochopenie neodradilo.
Dušana Blašková