V noci sa mi milovalo, že sa s tebou snívam

V oblasti práce s ľuďmi so zdravotným postihnutím (ZP) sa pohybuje už od roku 2000. Prešiel viacerými typmi sociálnych služieb – od podporovaného zamestnávania cez osobnú asistenciu, sociálne terapeutické dielne, chránené bývanie až po vzdelávacie programy a sociálne podnikanie. Ale ani ako riaditeľ organizácie sa od priamej práce s ľuďmi so ZP nikdy neodklonil. Viac než 15 rokov sa intenzívne venuje problematike sexuality a vzťahov ľudí so ZP, je lektorom, supervízorom a poradcom, autorom odborných publikácií a špeciálnych pomôcok a spoluzakladateľom organizácie Nebuď na nule, z.s. – unie sexuálních důvěrníků České republiky a vedúcim Sebezkušenostního výcviku: Sexuální poradce pro specifické cílové skupiny lidí s postižením. Zoznámte sa, prosím, Petr Eisner.

„Keď som po škole začal pracovať v rôznych sociálnych službách, dosť skoro mi začalo prekážať, že na sexuálne a vzťahové potreby ľudí s postihnutím nikto adekvátne nereaguje, nie je im ponúkaná žiadna podpora a možnosti na naplnenie týchto potrieb sú veľmi obmedzené,“ pustil sa do rozprávania Petr Eisner. „Okolie zvyčajne reagovalo reštriktívne, neraz sa nasadila nejaká utlmujúca medikácia, „aby bol pokoj“. Veľmi ma to dráždilo, vnímal som, že podať pomocnú ruku by bolo pomerne jednoduché, ale vtedy som ešte nebol kompetentný pracovať s touto témou a v rámci služieb sa jednoducho odsúvala bokom. V Českej republike sa v tom období (v rokoch 2000 – 2005, t. j. v čase, keď ešte neboli zavedené štandardy kvality sociálnych služieb) dalo v práci so sexualitou získať len základné vzdelanie, v podstate len veľmi okrajovo a skôr na akademickej úrovni. Preto som na štúdiá vycestoval do zahraničia.“

Učili ho „rodičia“ práce so sexualitou ľudí so ZP, holandskí kolegovia Erik Bosch a Ellen Suykerbuyk. Po absolvovaní vzdelávania sa začal venovať poradenstvu v rámci sociálnych služieb a vedeniu kurzov pre pracovníkov. Požiadaviek postupne pribúdalo, stále zamestnanie musel preto opustiť, vrhnúť sa do práce na voľnej nohe a venovať sa výhradne téme sexuality a vzťahov, čo, pochopiteľne, so sebou prinieslo prax a množstvo cenných skúseností.

Petr Eisner aj naďalej pracuje predovšetkým s ľuďmi s telesným, mentálnym, viacnásobným postihnutím a s ľuďmi s autizmom. Poskytuje sexuálnu výchovu v školách alebo sexuálnu osvetu v zariadeniach sociálnych služieb (hoci tejto práci sa postupne začínajú venovať tamojší zamestnanci – absolventi príslušných školení a kurzov). Priamo s ľuďmi so ZP pracuje aj v poradenskom centre, a to s mužmi aj so ženami, s ľuďmi všetkých vekových kategórií. Každá zákazka je vyhodnocovaná individuálne vzhľadom na postihnutie človeka, vlastné schopnosti a znalosti a udržateľnosť hraníc pre bezpečnú a efektívnu prácu. Až 90% jeho práce tvorí individuálna práca, teda práca s jedným klientom. Venuje sa heterosexuálnym i homosexuálnym klientom, ale aj klientom so sexuálnou deviáciou, rodičom a opatrovateľom ľudí so ZP (často v jednej osobe) a, ako sme spomínali vyššie, poskytuje vzdelávanie a supervízie pracovníkom v oblasti sociálnych služieb a špeciálnym pedagógom. Pre nich je okrem toho určený aj Sebezkušenostní výcvik: Sexuální poradce pro specifické cílové skupiny v rozsahu 250 hodín.

Petr Eisner
Petr Eisner Zdroj: www.nebudnanule.cz

Nebuď na nule

Petr Eisner pracoval dlho sám, ale dopyt po kvalitnej práci so sexualitou ľudí s postihnutím a potreba odlíšiť túto oblasť od sexuálnej asistencie, vyústili v založenie organizácie s názvom NEBUĎ NA NULE, z. s. – unie sexuálních důvěrníků České republiky. Združuje profesionálov, ktorí poskytujú podporu ľuďom so ZP a so sociálnym znevýhodnením v oblasti sexuality a vzťahov v rámci sociálnych, sociálno-zdravotných služieb, školstva či zdravotníctva tak, aby mohli svoje vzťahové a sexuálne potreby napĺňať slobodne, zodpovedne a bezpečne v rámci zákonných a spoločenských noriem. Cieľom organizácie je štandardizovať prácu so sexualitou v ČR, podporiť a zjednotiť tých, čo so sexualitou skutočne odborne pracujú, jednoznačne oddeliť túto oblasť práce od sexuálnej asistencie a vytvárať prirodzenú podporu bezpečného sexuálneho života a vzťahov ľudí so ZP v rámci platnej legislatívy v ČR.

Pýtate sa, ktože je to ten sexuálny dôverník? Ide o označenie špecializovanej pracovnej pozície, najčastejšie sociálneho pracovníka, špeciálneho pedagóga alebo pracovníka v sociálnych službách, ktorý je oprávnený poskytovať sexuálnu výchovu, osvetu, intervenciu či poradenstvo klientom so ZP. Jeho kompetencie nikdy nepresahujú hranicu priameho kontaktu s klientom, tzn. nikdy nič nedemonštruje, a to ani na svojom tele, ani na tele klienta. Skutočnosť, že nesmie byť prítomný pri priamom uspokojovaní sexuálnych potrieb klienta, je okrem legislatívneho ukotvenia jedným z najvýznamnejších bodov, ktorým sa odlišuje napr. od sexuálneho asistenta/asistentky, ktorých práca priamy kontakt s klientom i priame uspokojenie jeho sexuálnych potrieb umožňuje. V tomto kontexte je nevyhnutné úplne jasne odlíšiť prácu so sexualitou v rámci odborného poradenstva sociálnej služby alebo školstva a sexuálnu asistenciu, ktorá sa zaoberá aj priamym uspokojením sexuálnych potrieb za poplatok.

Intímny život alebo vec verejná?

Ukazuje sa, že systém na potreby ľudí so ZP v oblasti vzťahov a sexuality nedokáže adekvátne reagovať. Rodina dieťaťa so ZP nezriedka poskytne len minimum informácií, navyše nie vždy v prístupnej podobe, kvalitná sexuálna výchova v základných školách je stále skôr výnimkou než pravidlom, pracovníci poskytujúci sociálne služby často nie sú v tejto oblasti kompetentní. A lekári? Sexuológovia zvyčajne s človekom so ZP nedokážu ani komunikovať, nieto ešte pracovať a „problém“ riešia odporúčaním k psychiatrovi, odkiaľ človek odchádza s receptom na utlmujúce lieky.

„Pomerne často sa stretávam s tým, že zásahy okolia majú na vzťahy človeka so ZP obmedzujúci alebo vyslovene deštruujúci vplyv. Jednoducho si nevie rady so základnými vecami sexuálnej osvety, a preto sa usiluje prejavy ľudí so ZP utlmiť a príležitosti eliminovať – aby mu „nepribudla ďalšia práca“.

My ale máme na riešenie takýchto zákaziek špeciálne edukačné pomôcky a metódy. Klientovi ponúkame oporu a informácie, ktoré mu nikto pred tým možno ani neposkytol. Chceme, aby sa rozhodoval sám za seba, vnímal a preberal zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy, chápal sociálne a zákonné normy a neprekračoval ich. Odpovedáme na jeho otázky, pomenovávame riziká, s ktorými sa sexuálny život spája, a usilujeme sa ich eliminovať. To posledné, čo by sme chceli, je miešať sa niekomu do vzťahov. My predstavujeme možnosť, predstavujeme ponuku. Chceme, aby o nej človek s postihnutím vedel a, pokiaľ má záujem, využil ju,“ objasňuje Petr Eisner. „Našou úlohou je poskytnúť klientovi podporu v hľadaní vlastnej pohlavnej identity a legitimity prežívania svojich sexuálnych a vzťahových potrieb. Často sa zaoberáme hľadaním vzťahu, jeho udržaním, podporou komunikácie s partnerom, ale aj spracovaním odmietnutia, rozchodu, nevery… Skrátka, čohokoľvek, čo sa môže stať. Jedným dychom ale dodávam, že naša práca nie je párová ani individuálna psychoterapia. Pokiaľ narazíme na silný blok alebo traumu, stojíme pred nutnosťou využiť intervenciu odborníkov s psychologickým a psychoterapeutickým vzdelaním. Našťastie, v tíme psychoterapeuta máme, takže mu zákazku môžeme alebo posunúť, alebo s ním konzultovať postup.“

Pravidiel, ktoré jasne vymedzujú pôsobnosť sexuálnych dôverníkov a poradcov, je veľa. Podrobnejšie sa o nich dozviete z kníh Petra Eisnera alebo na kurze/výcviku. Určite sa ale medzi nimi nájde profesionálna odbornosť, jasne vymedzená a vysvetlená rola poradcu, hranica medzi poradcom a klientom, riešenie zákaziek výhradne v rámci kompetencií (t. j. práca s pomôckami, ale nikdy v kontakte s telom klienta či priamom nácviku a pod.), pravidlá na výber pomôcok, hľadanie zrozumiteľného slovníka, zapojenie klienta či rešpektujúci prístup (je neprípustné, aby poradca klientovi podsúval vlastné hodnoty).

„Základnými stavebnými kameňmi našej práce sú intimita, diskrétnosť a súkromie klienta. Neraz je práve ich absencia tým kľúčovým problémom, ktorý je nutné vyriešiť. Do života človeka so ZP totiž neustále vstupuje množstvo ľudí a on často nemá možnosť byť sám, vymedziť si intímne zóny alebo sa v niektorých otázkach rozhodovať naozaj slobodne. Všetko v jeho živote je v podstate vec verejná a argumentuje sa nevyhnutnou starostlivosťou a hľadaním praktického zabezpečenia jeho života. Intimita tým ale, pochopiteľne, veľmi trpí. Preto je definovanie týchto vecí a stanovenie nejakých dôstojných podmienok vždy naším prvým krokom.“

Kreslený obrázok znázorňujúci muža a ženu pri pohlavnom styku
Edukačné materiály približujú sexuálny život muža a ženy Autorka ilustrácie: Helena Neubertová, www.prooko.cz Zdroj: Život muže

Od teórie k praxi

Ľudia bez postihnutia spravidla edukačné pomôcky nepotrebujú. Informácie sa na nich (napriek rodičovským zákazom a príkazom) po troškách lepia odmalička, počas dospievania a dospelosti si môžu ich zdroje vyberať i sami. Zdravotné postihnutie však so sebou pri vzdelávaní v oblasti sexuality prináša viacero bariér – od nedostatočného množstva titulov v prístupných formátoch cez bariéry fyzického prostredia kníhkupectiev či knižníc a nemožnosť mať pri získavaní informácií z tejto oblasti súkromie až po prevládajúci názor spoločnosti, že sexuálny život a zdravotné postihnutie sa vzájomne vylučujú. Petra Eisnera som sa preto opýtala aj na špeciálne pomôcky na podporu vzdelávania v oblasti sexuality a ich dostupnosť.

„Vo všeobecnosti možno povedať, že edukačné pomôcky vznikajú veľmi pomaly, sú drahé (navyše peniaze na ich tvorbu sa zháňajú ťažko) a, samozrejme, na ich vzniku sa musia podieľať odborníci z konkrétnych oblastí práce s jednotlivými cieľovými skupinami. Nejaké edukačné pomôcky ale, samozrejme, k dispozícii máme, mnohé som navrhol ja sám alebo so svojimi spolupracovníkmi a každý, kto má záujem, si ich môže kúpiť prostredníctvom našej stránky. Ide o grafické listy, kde sú napr. rôzne obrázky alebo rozkreslené postupy masturbácie, použitia kondómu a pod., ale i videá, resp. filmy (animované i hrané), pri ktorých sa nám už ale skupina adresátov trošku zužuje. Je nutné povedať, že pomôcky samy o sebe nefungujú, musíme s nimi vedieť pracovať a použiť ich. Žiadna pomôcka nie je vhodná úplne pre všetkých a klient by ju mal pred použitím odsúhlasiť.“

Kreslený obrázok lekárky vyšetrujúcej ležiacu ženu prostredníctvom ultrazvuku brucha
Brožúrky informujú, že súčasťou gynekologickej prehliadky počas tehotenstva je aj ultrazvuk brucha Autorka ilustrácie: Helena Neubertová, www.prooko.cz Zdroj: Těhotenství

O čom sa mlčí

Pod perinu nakúkať nechcem, rozumiem, že je veľa možností, ako sex praktizovať a to, či človek má alebo nemá nejaké postihnutie v tom nehrá rolu. Nedá mi ale nespýtať sa, či ste počas svojej praxe nezachytili niečo, čo je so sexualitou skupiny ľudí s konkrétnym ZP spájané akosi výraznejšie.

„Myslím, že každá skupina má svoje špecifické problémy, ktoré často vytvára ich okolie v závislosti od druhu postihnutia. Vo všeobecnosti možno povedať, že ľudia so ZP majú málo informácií, málo súkromia a intimity a málo príležitostí. Všetko sú to hendikepy, vyplývajúce z podmienok, v ktorých žili alebo žijú. Inak platí, že sexualita je pestrá a spektrum jej prežívania i spôsoby uspokojovania veľmi široké. Pri ľuďoch s autizmom niekedy pozorujem výrazné špecifiká, ale vlastne si nie som istý, či to nie je len tým, že k nim mám jednoducho prístup. Ťažko generalizovať – my predsa nevieme ani to, čo všetko sa deje v sexuálnom živote ľudí bez postihnutia, pretože svoje súkromie a intimitu si veľmi starostlivo strážia.“

Ale mlčaním sa prechádza ešte čosi. Nízka informovanosť, absencia súkromia a skutočnosť, že pre ľudí s postihnutím býva bežné, že sa ich niekto dotýka alebo ich vidí či vída nahých, zvlášť pokiaľ potrebujú napr. asistenciu pri hygiene, môžu v niektorých prípadoch viesť až k sexuálnemu zneužívaniu a násiliu. A žiaľ, častejšie než v tmavom parku sa to odohráva v domácom prostredí.

„Áno. Ľudia s postihnutím majú všeobecne oveľa nižšiu obranyschopnosť, často sú v závislej pozícii a podliehajú rôznym autoritám, niekto nemôže alebo nevie hovoriť, fyzicky sa brániť a pod.“ Petr Eisner ale dodáva i B: „Je pravda, že ľudia s postihnutím sa veľmi ľahko stanú obeťou sexuálneho zneužitia alebo násilia, ale takisto ho sami môžu na iných páchať. Prevenciou sexuálneho zneužívania sa preto treba zaoberať naozaj veľmi intenzívne. A tou pravou prevenciou je práve detabuizácia sexuality ľudí s postihnutím a zavedenie, resp. rozšírenie sexuálnej výchovy a osvety.“

Kreslený obrázok staršieho muža s notebookom na kolenách, ktorý má na Facebooku profil ako mladý muž
Jednou z tém edukačných textov je aj Facebook, internet a sexuálne násilie a obťažovanie, pretože to, čo o sebe ľudia napíšu, nemusí byť pravda… Autorka ilustrácie: Helena Neubertová, www.prooko.cz Zdroj: Sexuální násilí

Kontakt

Web: Nebudnanule.cz, Petreisner.cz

Facebook: Nebuď na nule

mobil: (00420) 605 445 538

e-mail: petr.eisner@seznam.cz

Publikácie Láska, sex a já, Život ženy, Život muže, Gynekologická prohlídka, Těhotenství, Porod a Sexuální násilí nájdete v plnom znení vo formáte PDF na internetovej stránke Společnosti pro podporu lidí s mentálním postižením.

Dušana Blašková