Vekové diskriminačné ustanoveniav zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP stratili účinnosť

Dňa 20. mája 2020 bol v Zbierke zákonov SR pod číslom 124/2020 Z.z. zverejnený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2018-104 z 2. apríla 2020 vo veci nesúladu niektorých ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 5 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 19 písm. b) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Zástupcovia občanov so zdravotným postihnutím dlhodobo (vlastne už od zavedenia vekovej hranice 65 rokov v prípade poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu i v prípade peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v roku 2001) poukazovali na diskriminačný charakter týchto ustanovení z dôvodu veku, nedarilo sa nám však o „našej“ pravde presvedčiť štátne orgány či poslancov NR SR.

Zásadný prínos komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím

Zásadný podiel na zrušení vekových diskriminačných ustanovení v zákone o kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia má komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.

Po oznámení o výsledku rokovania pléna Ústavného súdu vydala vyhlásenie, z ktorého uvádzame podstatnú časť:

„Ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím som od vzniku úradu (1. marca 2016) z pohľadu ochrany ľudských práv upozorňovala na to, že peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia sú z dôvodu vekovej hranice diskriminačné a že pre uvedenú skupinu ľudí so zdravotným postihnutím neexistuje zo zákona žiadna alternatíva pomoci štátu a že neexistuje legitímny dôvod na vekové obmedzenie pre priznanie peňažných príspevkov.

Už v prvej Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2016 som upozornila na tieto diskriminačné ustanovenia.

Toto potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. apríla 2020 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 16/2018.

Posudzoval súlad ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovtýkajúcich sa vekovej hranice šiestich rokov a 65 rokov podľa § 22 ods. 2 na získanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a vekovej hranice 65 rokov podľa§ 34 ods. 3. na získanie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.

Ako komisárka som niekoľkokrát žiadala Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR o zmenu ustanovení zákona, avšak ministerstvo sa s argumentáciou nestotožnilo so slovami, že k danému problému neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by diskrimináciu potvrdilo.

Nakoľko sa miuvedenú zmenu nepodarilo presadiť ani v pracovnej skupine na prípravu novely zákona o kompenzáciách účinnej od 1.júla 2018, rozhodla som sa podať podnet na Ústavný súd SR z dôvodu rozporu zákona s Ústavou SR a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná – Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Vzhľadom na zákonné prekážky a nedostatok pôsobnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím namietať nesúlad zákona s medzinárodnou zmluvou na ústavnom súde, postúpila som tento podnet, spolu s vypracovaným materiálom odôvodnenia a podnetmi, ktoré sme riešili na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, koncom decembra 2017 kancelárii verejnej ochrankyne práv so žiadosťou o podanie podnetu na Ústavný súd SR.

Verejná ochrankyňa práv sa s argumentáciou stotožnila a rozšírila ju o dôvody patriace do jej pôsobnosti. Následne podnet na ústavný súd podala 4. septembra 2018, pričom 14. novembra 2018 ústavný súd prijal vec na ďalšie konanie. To bol už polovičný úspech podania. Druhéhoapríla 2020 sme sa dočkali očakávanej zmeny a teším sa, že spolupráca s verejnou ochrankyňou práv našla pozitívny záver.“

Praktické dôsledky

Zo záverečných bodov odôvodnenia nálezu ústavného súdu (ÚS) vyplýva, že úlohou Národnej rady SR bude do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR ustanovenie § 22 ods. 2 prvú vetu v časti „najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku“ a druhú vetu „Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku,“ a ustanovenie § 34 ods. 3 v časti „najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku“ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia uviesť do súladu s vyššie citovanými článkami Ústavy SR a vyššie citovanými ustanoveniami medzinárodných zmlúv, inak tieto ustanovenia stratia platnosť.

Účinnosť, teda uplatnenie v praxi, strácajú citované ustanovenia dňom vyhlásenia nálezu ÚS v zbierke zákonov, t.j. dňom 20. mája 2020.

V praxi to v prípade osobnej asistencie znamená, že od 20. mája 2020 nemôžu úrady práce zamietnuť žiadosť o priznanie peňažnéhopríspevku na osobnú asistenciu z dôvodu, že žiadateľ nedosiahol vek šesť rokov, resp. žiadateľ dovŕšil vek 65 rokov a pred dosiahnutím tohto veku príspevok na osobnú asistenciu nepoberal.

Znenie v zákone

Ustanovenie § 22 ods. 2, resp. § 34, ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia s účinnosťou od 20. mája 2020 znejú:

§ 22, ods. 2

„(2) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“

§ 34, ods. 3

„(3) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím požiada o poskytnutie tohto peňažného príspevku.“

Pre tých, ktorí by mali záujem si nález Ústavného súdu prečítať, nájdu ho v Zbierke zákonov SR pod číslom 124/2020.

Milan Měchura