Vystúpenie pred Výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím

Dňa 25. septembra v rámci svojho 12. zasadnutia sa prípravná pracovná skupina Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím venovala Slovensku a stretla sa s predstaviteľmi NROZP a FRA, ktorí mali možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym problémom implementácie dohovoru a odpovedali na otázky členov pracovnej skupiny Výboru. Prinášame plné znenie vystúpenia Branislava Mamojku, predsedu NROZP v SR.

Prezentované témy:

  1. Chýbajúca zákonná definícia primeraných úprav vo všetkých oblastiach života a uznávanie odmietnutia primeraných úprav za diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
  2. Potreba zaviesť primerané kontrolné mechanizmy a kritický nedostatok dostupných nájomných bytov prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím.
  3. Dostupnosť a prístupnosť služieb včasnej intervencie.
  4. Potreba zintenzívnenia procesu deinštitucionalizácie a rozšírenia komunitných služieb.

1.      Chýbajúca zákonná definícia primeraných úprav vo všetkých oblastiach života a uznávanie odmietnutia primeraných úprav za diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.

Na Slovensku je zákaz diskriminácie regulovaný zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý explicitne obsahuje zdravotné postihnutie ako základ diskriminácie. Napriek tejto skutočnosti, legislatíva zostáva problematickou lebo nedefinuje alebo neimplementuje pojem primerané úpravy, ktorý stále nie je explicitne uznávaný v slovenskej legislatíve. Zákon ukladá zamestnávateľom prijať opatrenia ktoré osobám so zdravotným postihnutím sprístupnia zamestnanie, umožnia ho vykonávať a rozvíjať sa v ňom. To síce môže pripomínať primerané úpravy, ale vzťahuje sa len na zamestnávanie a teda sú značne obmedzené. Podľa článku 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je nevyhnutné, aby zákon explicitne definoval pojem “primerané úpravy” a aby zákon zaručil jeho uplatniteľnosť vo všetkých oblastiach života osôb so zdravotným postihnutím.

Odporúčame novelizovať §2a zákona č. 365/2004 Z.z. (anti-diskriminačný zákon) tak, aby obsahoval definíciu primeraných úprav v súlade s článkom 2 a 5 Dohovoru a zabezpečil, že primerané úpravy budú uplatňované vo všetkých oblastiach života osôb so zdravotným postihnutím.

Ďalším problémom je chýbajúce ustanovenie o viacnásobnej diskriminácii. Slovenská legislatíva neuznáva tento pojem, hoci uznanie viacnásobnej diskriminácie a jej legislatívna definícia sú zvlášť dôležité pre najohrozenejšie skupiny osôb so zdravotným postihnutím.

Odporúčame novelizovať §2a anti-diskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. tak, aby obsahoval definíciu viacnásobnej diskriminácie.

2.      Potreba zaviesť primerané kontrolné mechanizmy a kritický nedostatok dostupných nájomných bytov prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím.

Stavebný zákon z roku 1976 je stále účinný. V legislatívnom procese je návrh nového zákona. Už nepoužíva pojem „stavby používané osobami s obmedzenou mobilitou a orientáciou“, ale používa „bezbariérové užívanie stavieb a územia“ lebo osoby so zdravotným postihnutím musia mať prístup do všetkých stavieb používaných verejnosťou. Návrh má však tieto zásadné nedostatky: nevychádza z princípu univerzálneho navrhovania, neobsahuje dostatočné kontrolné mechanizmy a tiež nerieši absenciu posudzovania prístupnosti certifikovanými znalcami.

Navrhujeme zaviesť inštitút autorizovaných znalcov v oblasti bezbariérového užívania stavieb a územia a určiť kategórie stavieb, u ktorých posudok autorizovaného znalca bude povinnou súčasťou stavebnej dokumentácie;

Tiež odporúčame zaviesť systém vzdelávacích programov v oblasti bezbariérového užívania stavieb, územia a dopravy pre študentov, zamestnancov stavebných úradov, projektantov, architektov, prevádzkovateľov verejných priestorov, personál dopravcov a staníc.

Existuje kritický nedostatok dostupných nájomných bytov prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím. Medzi sociálnymi bytmi pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sú niektoré aj prístupné. Osoby so zdravotným postihnutím si však nemôžu prenajať alebo udržať takéto byty v prípade ak ich príjem prekročí určitú pevne stanovenú hodnotu. Na druhej strane, hranica príjmu je stanovená tak nízko, že príjem týchto osôb nie je dostatočne vysoký na to, aby si prenajali štandardný bezbariérový byt alebo získali hypotéku.

Uvítali by sme, aby vláda prijala konkrétne opatrenia týkajúce sa dostupnosti a udržateľnosti nájomných bytov prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím.

3.      Dostupnosť a prístupnosť služieb včasnej intervencie.

Neexistuje oficiálny register detí so zdravotným postihnutím oprávnených využívať služby včasnej intervencie. Experti však odhadujú, že na Slovensku žije približne 14 000 detí so zdravotným postihnutím vo veku do 7 rokov. V posledných rokoch, poskytovanie služieb včasnej intervencie sa zvýšilo (30 poskytovateľov v Decembri 2018). Napriek tomu, boli v tom čase dostupné len 1 219 rodinám.

Stále chýba medziministerská spolupráca a vytvorenie komplexnej siete služieb v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a vzdelávania. V roku 2018 vytvorilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pracovnú skupinu na riešenie týchto problémov. Žiaľ, zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne výsledky jej práce.

Štát by mal prijať opatrenia na zabezpečenie dostupnosti služieb včasnej intervencie vo všetkých regiónoch. Signatárske štáty by tiež mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, že služby včasnej intervencie pre deti z marginalizovaných komunít budú preventívne pôsobiť proti možnému získaniu zdravotného postihnutia týchto detí.

Aktuálnym ohrozením je vážny nedostatok predškolského vzdelávania pre deti so zdravotným postihnutím. Materská škola, dokonca špeciálna materská škola, je oprávnená odmietnuť dieťa v prípade kedy nemôže uspokojiť jeho materiálne a technické potreby. Nová legislatíva, ktorá  zaviedla povinné predškolské vzdelávanie pre deti od 5 rokov ich veku, však obsahuje uvedenú výnimku týkajúcu sa detí so zdravotným postihnutím. Znamená to, že právo na vzdelanie je nevymožiteľné aj v materskej škole.

Štát by mal prijať opatrenia zabezpečujúce dostupnosť a prístupnosť predškolského vzdelávania pre všetky deti so zdravotným postihnutím, vrátane financovania expertných teamov a podporných služieb v predškolských zariadeniach.

4.      Potreba zintenzívnenia procesu deinštitucionalizácie a rozšírenia komunitných služieb.

V roku 2011 Slovensko prijalo Stratégiu deinštitucionalizácie a Národný akčný plán transformácie pobytových sociálnych služieb a v roku 2014 Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020. Na podporu tohto procesu vláda tiež vyčlenila takmer 215 miliónov eur v integrovanom regionálnom operačnom programe na roky 2014 – 2020. Napriek tejto skutočnosti, realizácia významne mešká, čo bolo tiež kritizované Výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v roku 2016. Stále chýbajú stratégie na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré by mali uznávať deinštitucionalizáciu spolu s rozvojom služieb na komunitnej úrovni ako systémový cieľ. Zlepšenie je možné očakávať v dôsledku nového projektu, ktorý začal v tomto roku.

Odporúčame zabezpečiť pokračovanie a rozšírenie deinštitucionalizácie a procesu transformácie zameraného na naplnenie práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť nezávisle.

Štát by mal prijať nový národný plán na dosiahnutie deinštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím, vrátane časového plánu deinštitucionalizácie všetkých relevantných inštitúcií tak,  aby boli transformované na komunitné služby.

Štát by mal prijať opatrenia na zabezpečenie dostupnosti a prístupnosti komunitných služieb pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, vrátanie bývania, sociálnych služieb a komunitnej starostlivosti o mentálne zdravie v malých mestských sídlach a vidieckych oblastiach.

Ďalší problém nezávislého života v komunite sa týka finančného príspevku na osobnú asistenciu. Podľa štatistických údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, v júni 2019 poberalo príspevok na osobnú asistenciu 10 765 osôb. V tom istom čase 56 877 ľudí využívalo domácu opatrovateľskú službu. Tieto čísla v posledných rokoch pomaly narastajú.

Zníženie alebo pozastavenie príspevku na osobnú asistenciu v prípade kedy príjem asistovanej osoby prekročí pevne stanovenú sumu bolo odstránené zrušením testovania príjmu v júli 2019. Ak sa však človek stane osobou so zdravotným postihnutím po dovŕšení 65 rokov, nemá nárok na získanie príspevku na osobnú asistenciu. Tento stav považujeme za diskrimináciu na základe veku.

Odporúčame štátu prijať opatrenia meniace pravidlá poskytovania príspevku na osobnú asistenciu tak, aby bola odstránená diskriminácia starších ľudí na základe ich veku.

Diskriminačný prístup pretrváva aj voči domácim opatrovateľom, ktorí sú dôchodcami (22 303 ľudí). Títo opatrovatelia dostávajú len polovičnú odmenu v porovnaní s opatrovateľmi, ktorí nie sú dôchodcami.

Odporúčame štátu prijať opatrenia, ktoré by odstránili túto diskrimináciu domácich opatrovateľov, ktorí sú dôchodcami, v porovnaní s domácimi opatrovateľmi, ktorí nie sú poberateľmi dôchodku.