Európske fórum zdravotného postihnutia (ďalej len „EDF“) sa zúčastňuje na úrovni EÚ implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj z hľadiska potrieb a práv osôb so zdravotným postihnutím. Preto vydalo svoje stanovisko k možnostiam a podmienkam implementácie článku 11, ktorý je mimoriadne dôležitý pre kvalitu života osôb so zdravotným postihnutím.
V tomto článku vychádzame z uvedeného stanoviska a venujeme sa implementácii článku 11 na európskej i slovenskej úrovni.
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „agenda“) zahŕňa vo svojej vízii odhodlanie pre spravodlivý, tolerantný, otvorený a sociálne inkluzívny svet , v ktorom sú riešené potreby najviac znevýhodnených ľudí a vyzýva všetky štáty podporiť udržateľný rozvoj
Jadrom agendy 2030 je 17 cieľov udržateľného rozvoja (ďalej len „SDG“) obsahujúcich 169 úloh navrhnutých tak, aby ukončili chudobu, ochránili planétu a zabezpečili globálnu prosperitu.
Agenda a jej ciele sú jedinečnou príležitosťou spojiť implementáciu a monitoring Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Ďalej len „dohovor“) s iniciatívami pre globálny rozvoj lebo Agenda sa uplatňuje pre všetkých 193 členských štátov OSN.
Osoby so zdravotným postihnutím sú explicitne uvedené v siedmych cieľoch Agendy medzi ktorými je aj cieľ 11 spolu s dvoma z jeho úloh (11.2 a 11.7). Na účely Agendy sa osoby so zdravotným postihnutím rátajú aj medzi znevýhodnené skupiny a preto výklad článku 11 treba chápať v širšom kontexte jeho úloh.
Cieľ 11. Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné
Cieľ 11 obsahuje široký okruh urbanisticky orientovaných oblastí ľudského rozvoja. Medzi nich patria: bývanie, doprava, kultúrne dedičstvo, odolnosť voči prírodným katastrofám, kvalita ovzdušia, zelené priestranstvá, infraštruktúra a plánovacie procesy. Pre cieľ 11 je dôležitá jeho ambícia vytvoriť bezpečné, inkluzívne, udržateľné a odolné komunity, čo ďaleko presahuje plánovanie len fyzickej prístupnosti. Obsahuje tiež záväzok rešpektovať prirodzenú dôstojnosť a podporuje právo na individuálnu autonómiu, nezávislosť a slobodný výber ako aj možnosti zúčastňovať sa na riadení a rozhodovaní v urbanizovaných komunitách.
Cieľ 11 obsahuje nasledujúce dve úlohy týkajúce sa explicitne osôb so zdravotným postihnutím:
Úloha 11.2 Do roku 2030 poskytnúť prístup k bezpečným, cenovo dostupným, prístupným a udržateľným dopravným systémom pre všetkých, zlepšiť bezpečnosť na cestách, obzvlášť rozširovaním verejnej dopravy, s osobitnou pozornosťou venovanou potrebám ľudí v zraniteľných situáciách, žien, detí, osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb.
Úloha 11.7 Do roku 2030 zabezpečiť univerzálny prístup k bezpečným, inkluzívnym a dostupným zeleným a verejným priestorom, predovšetkým pre ženy a deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím
Na hodnotenie plnenia uvedených úloh majú slúžiť tieto indikátory:
Indikátor 11.2.1 Podiel populácie, ktorá má vyhovujúci prístup k verejnej doprave, podľa rodu, veku a osôb so zdravotným postihnutím.
Indikátor 11.7.1: Priemerný podiel zastavanej plochy miest, ktorý je otvoreným priestorom na verejné používanie pre všetkých, podľa rodu, veku a osôb so zdravotným postihnutím.
Indikátor 11.7.2 Podiel obetí fyzického alebo sexuálneho obťažovania, podľa rodu, veku zdravotného postihnutia a miesta výskytu, v predchádzajúcich 12 mesiacoch.
Výskyt indikátorov súvisiacich so zdravotným postihnutím v úlohách cieľa 11 je veľmi dôležitý lebo poskytuje možnosť systematicky merať progres vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. Ak sa vyskytnú nedostatky v pokroku, potom bude ľahšie identifikovať a podporiť opatrenia na zmiernenie nerovností.
Široký dosah cieľa 11 vedie k významnému prekrývaniu sa s článkami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ide najmä o tieto články:
Článok 9: Prístupnosť.
Článok 11: Rizikové situácie a núdzové humanitárne situácie.
Článok 19: Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti.
Článok 29: Účasť na politickom a verejnom živote.
Článok 30: Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe.
Aktivity súvisiace s cieľom 11 majú reálny potenciál podporiť implementáciu uvedených článkov Dohovoru a prispieť k zvyšovaniu účasti osôb so zdravotným postihnutím v ich komunitách.
Článok 11 a priority implementácie Agendy na Slovensku
Implementácia článku 11 je súčasťou priority „Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy“, ktorá je jednou zo šiestich národných priorít implementácie Agendy schválených uznesením vlády SR č. 273/2018. V popise priority sa uvádza:
„S rastúcou mierou urbanizácie a demografickými zmenami na Slovensku je čoraz dôležitejšie zamerať sa na kvalitnú politiku regionálneho a sídelného rozvoja, založenú na strategickom plánovaní a kvalitnom výkone verejnej správy pri rešpektovaní princípu partnerstva. Prioritou musí byť kvalitný život občanov a zabezpečenie rovného prístupu k základným službám a zdrojom.“
Medzi hlavnými výzvami tejto priority zodpovedajú úlohám článku 11 explicitne zameraným na osoby so zdravotným postihnutím najmä tieto dve:
- Inkluzívny a udržateľný sídelný a regionálny rozvoj a integrované, participatívne územné a strategické plánovanie.
V jej popise sa uvádza:
„Slovensko čelí nepriaznivým demografickým zmenám, vnútornej migrácii a nerovnomernému rozmiestňovaniu obyvateľstva, čo má vplyv na celkovú hospodársku štruktúru, kvalitu životného prostredia, ako aj na dostupnosť základných verejných služieb pre občanov (napríklad dopravná dostupnosť, dĺžka času dochádzania za prácou a vzdelaním, či dostupnosť zdravotnej starostlivosti) a nákladovosť poskytovania verejných služieb v jednotlivých regiónoch.“
„Základným predpokladom kvalitného sídelného a regionálneho rozvoja je integrované územné a strategické plánovanie, so zapojením relevantných zainteresovaných aktérov. Zároveň je pri plánovaní dôležité rešpektovať princípy partnerstva a participatívnej tvorby a implementácie verejných politík, rovnosti príležitostí a environmentálnej udržateľnosti, v kontexte prehlbujúcich sa dôsledkov zmeny klímy a zhoršujúcej sa kvality životného prostredia.“ - Zabezpečenie prístupu k základným službám a zdrojom, vrátane cenovo dostupnej mobility, energie, pitnej vody a sanitácie pre všetkých, pri rešpektovaní environmentálnej udržateľnosti a zásady minimalizácie emisií.
V jej popise sa tiež uvádza:
„Kľúčovým faktorom kvalitného a udržateľného sídelného a regionálneho rozvoja a sociálno-ekonomickej stability regiónov je mobilita. Prioritou by preto mal byť rozvoj udržateľnej, inovatívnej, cenovo dostupnej a prístupnej mobility pre všetkých, pri rešpektovaní princípu rovnosti príležitostí a nediskriminácie a pri preferencii verejnej hromadnej dopravy. Prístupnosť a dostupnosť z hľadiska bezbariérovosti, ceny a obslužnosti územia je nemenej dôležitá.“
V tejto súvislosti treba zdôrazniť potrebu dôsledne uplatňovať univerzálne navrhovanie na všetky nové tovary, zariadenia, technológie a služby s cieľom vytvárať neobmedzené trasy pre pohyb z jedného miesta na druhé vrátane pohybu na konkrétnom mieste, bez akýchkoľvek bariér. Toto potvrdzuje skutočnosť, že tvorba inkluzívnych miest sa nezabezpečí len uvažovaním bariér na konkrétnom mieste, ale že treba uvažovať mestské sídlo ako celok.
Výzvy a možnosti v oblasti mestského rozvoja
Svet sa stáva stále viac urbanizovaným s viac ako 50% populácie žijúcej v mestách. Predpokladaný rast je 80% mestského obyvateľstva EU v roku 2050. keďže osoby so zdravotným postihnutím tvoria asi 15% obyvateľstva, Je teda zrejmé, že mestá sú stále viac súčasťou ich života.
Mestá ponúkajú obyvateľom zvyšujúcu sa kvalitu života prostredníctvom ekonomických príležitostí, prístupu k vzdelaniu, zdravotníctvu a voľnočasovým aktivitám a efektívnejšieho spôsobu poskytovania verejných služieb. Majú významný potenciál na realizáciu ekonomickej a spoločenskej participácie osôb so zdravotným postihnutím. Dobre plánovaná infraštruktúra a prístupne navrhnuté verejné služby a priestory sú užitočné pre vyrovnávajúce príležitosti nielen pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov, ale aj pre širokú verejnosť. Prostredníctvom uplatňovania štandardov prístupnosti, nových systémov dopravy a využívaním informačných a komunikačných technológií, vzniká jedinečná príležitosť redukovať bariéry a podporovať inklúziu kohokoľvek.
V mestách však vznikajú aj sociálne problémy a nerovnosti. Chudoba sa môže koncentrovať v mestskom prostredí keď nebude verejná správa pripravená na rýchly rast populácie a rast mestského osídľovania. S narastajúcou populáciou môže narastať znečistenie, premávka, kriminalita a nedostatok bývania.
Nedostatočné zapájanie znevýhodnených skupín obyvateľstva do z urbanistického plánovania, riadiacich a rozhodovacích procesov môže spôsobiť, že ich potreby nebudú primerane uspokojované. Pretrvávajúce bariéry môžu potom viesť k zamedzeniu prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí k základným verejným službám počínajúc bývaním, cez cesty, dopravu a verejné priestranstvá až po zdravotníctvo, vzdelávanie a mechanizmus reakcie na katastrofy. Preto je málo pravdepodobné, že mestá budú inkluzívne pokiaľ osoby so zdravotným postihnutím nebudú začlenené do všetkých etáp mestského rozvoja, od plánovania, cez implementáciu, až po riadenie a monitoring.
Vývoj v Európskej únii
Významnou súčasťou Európskej stratégie zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 je práve prístupnosť a teda aj prístupnosť mestského prostredia. Jedným z konkrétnych krokov je Pripravovaný Európsky akt o prístupnosti, ktorý by sa mal stať základným rámcom zameraným na harmonizáciu štandardov prístupnosti tovarov a služieb naprieč EU. V súčasnosti totiž existuje množstvo rôznych predpisov a štandardov na úrovni jednotlivých štátov, ktoré vytvárajú bariéry na vnútornom trhu pre používateľov a výrobcov tovarov a služieb. Odstránenie týchto bariér bude znamenať pre osoby so zdravotným postihnutím viac prístupných tovarov a služieb za konkurenčné ceny a tým aj ďalšie sprístupnenie a uľahčenie života aj v mestách.
Európska komisia (EK) pracuje na tvorbe vyššej harmonizácie na vnútornom trhu využitím európskych štandardizačných organizácií (ESO). EK ukladá ESO tvoriť štandardy, ktorými sú dobrovoľné dohody ustanovujúce kľúčové kritériá pre vývoj tovarov, služieb a procesov. Aktuálne ESO pracujú Napríklad na týchto štandardoch:
- EN 301 549 a M/554 o štandardizácii IKT, Telekomunikačných služieb, TV vysielania ako aj nových a vznikajúcich technológií v súlade s kritériami prístupnosti. Časť týchto štandardizačných prác je zameraná na zabezpečenie interoperability medzi bežnými a asistenčnými technológiami. To napríklad znamená, že technológie mobilných telefónov sú navrhované tak, aby umožňovali priame prepojenie s technológiami pre sluchovo postihnutých ako sú kochleárne Implantáty alebo načúvacie prístroje.
- M/420 a M/473 o stavebnom prostredí a o všeobecnom uplatňovaní princípu navrhovania pre všetkých. Tieto úlohy sú zamerané na vytvorenie štandardov ktoré zabezpečia, že stavby, IKT, prostredie, doprava, Balenia, tovary a služby budú navrhované spôsobom, ktorý zohľadní rôznorodosť ľudskej populácie.
Napriek užitočnosti dobrovoľných štandardov, proces dosiahnutia harmonizácie naprieč EU môže byť zdĺhavý a národné štandardy môžu zostávať dlhodobo v platnosti. Preto sa od Európskeho Aktu o prístupnosti očakáva zavedenie určitej úrovne regulačných intervencií na podporu dobrovoľných štandardov pre vybraný okruh tovarov a služieb, ktoré sú kľúčové pre inklúziu.
Verejné obstarávanie môže byť tiež výkonným nástrojom podpory budovania inkluzívnych miest ak zákon o verejnom obstarávaní požaduje, aby štandardy prístupnosti boli zohľadnené v oblastiach ako infraštruktúra, doprava a informačné a komunikačné technológie. Na úrovni EU to zabezpečuje článok 42 smernice EU 2014/24 o verejnom obstarávaní, ktorý stanoví: “Pre všetky verejné obstarávania … technické špecifikácie majú … byť zostavené tak, aby brali do úvahy kritériá prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo navrhovanie pre všetkých.“”
V slovenskom zákone č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov sú požiadavky na prístupnosť formulované v §42 takto:
§ 42 Súťažné podklady
- Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky
- zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre všetkých užívateľov okrem náležite odôvodnených prípadov; ak právne záväzné akty Európskej únie ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie,
- musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž.“
Žiaľ, vyššie uvedená formulácia „… Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na …“ vyjadruje len možnosť, nie povinnosť. Naviac, táto možnosť je podmienená právne záväznými požiadavkami uvedenými v právne záväzných aktoch Európskej únie. Teda ide o relatívne slabé ustanovenie. Okrem toho v citovanom zákone je nesprávne používaný termín „dostupnosť“ namiesto správneho termínu „prístupnosť“.
Zmysluplné je aj presadzovanie podpory iniciatívy rozvoja smart miest. Zatiaľ čo moderné technológie sú súčasťou ideológie smart miest, Nevyhnutné je zapojiť aj ľudí (ako používateľov prostredia) a verejnú správu (ako poskytovateľa služieb a štandardov). Rozvoj technológií poskytuje množstvo príležitostí súvisiacich s využívaním informačných a komunikačných systémov obyvateľmi na priamu interakciu s návrhármi, plánovačmi a vládou. Toto vytvára aj pre osoby so zdravotným postihnutím platformu na prezentáciu životných skúseností z používania mestského prostredia a zariadení.
Verejná doprava ako oblasť záujmu EDF
EDF sa špeciálne zameriava na podporu zavádzania prístupných dopravných prostriedkov a multi-modálnych terminálov pre verejnú dopravu kde cestujúci prestupujú z jedného druhu dopravy na iný ako je prestup z vlaku na autobus, ale aj Letiskové terminály kde je možnosť spojenia všetkými druhmi dopravy.
Multi-modálne terminály podporujú neprerušované prístupné cestovanie spolu s potrebnými službami, lebo všetci poskytovatelia služieb sú na jednom mieste a môžu byť ľahšie zoskupení za účelom plánovania a monitorovania prístupnosti. Umožňujú konzistentné označovanie prístupnosti, označovanie trás ako aj prístup k automatom na cestovné lístky; poskytovanie Kombinovanej asistencie kde jeden poskytovateľ pokrýva všetky druhy dopravy; a umožňuje zriadenie jedného miesta pre sťažnosti, komentáre a návrhy.
Cieľom je vytvoriť multi-modálny dopravný reťazec a systém predaja lístkov, ktorý umožní osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám cestovať po EU nezávisle, spontánne a bez akýchkoľvek bariér.
Tento cieľ podporuje európska legislatíva prostredníctvom nariadení o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy , zameranými na nediskrimináciu a poskytovanie asistencie osobám so zdravotným postihnutím a osobám s obmedzenou pohyblivosťou Ako aj špecifikáciami a technickými štandardami pre prístupnosť pasažierskych vozidiel vrátane nízkopodlažných autobusov a vagónov.
Zásadným je však problém súvisiaci s relatívne dlhou životnosťou infraštruktúry a cenou modernizácie a doplňovania funkcií prístupnosti. Na druhej strane, Plánovanie nových systémov je príležitosťou na uplatnenie princípu navrhovania pre všetkých a účasti koncových používateľov na plánovacích procesoch od samotného začiatku. Aj pri uplatňovaní tohto princípu je však potrebné permanentné monitorovanie prístupnosti. Inkluzívne navrhovanie môže byť totiž kedykoľvek narušené prevádzkovateľmi obchodov ktorí umiestňujú pútače na sprístupnené chodníky; nefungujúcimi výťahmi, nefungujúcimi informačnými tabulami alebo prístupnými toaletami, ktoré sú používané ako skladovacie priestory.
Odporúčania EDF
Odporúčania sú určené tvorcom politík, starostom a primátorom, plánovačom miest, návrhárom, obhajcom práv osôb so zdravotným postihnutím, odborníkom a všetkým, ktorí sú zainteresovaní na mestskom rozvoji a prístupnosti v štátoch EU a môžu byť prispôsobené podmienkam jednotlivých štátov.:
- Začleniť prístupnosť do všetkých relevantných politík a iniciatív. Prístupnosť je právo (Ako je formulované v dohovore, v Agende 2030 a ďalších dokumentoch) a je plne začlenená do cieľa 11. Mala by teda byť základným advokačným zameraním každej konzultácie týkajúcej sa mestského rozvoja – počínajúc bývaním, dopravou a infraštruktúrou, zelenými oblasťami a verejnými priestranstvami, bezpečnosťou na cestách bezpečnostným plánovaním až po informačné a komunikačné technológie a plánovanie odolnosti voči núdzovým situáciám.
- Zabezpečiť, aby navrhovanie pre všetkých bolo správne chápané a komunikované, špeciálne v prípade konzultácií týkajúcich sa nových tovarov a služieb.
- Podporovať používanie štandardov verejného obstarávania, ktoré využívajú princíp univerzálneho navrhovania a zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť participovať na nastavení a monitorovaní týchto štandardov.
- Používať existujúce štandardy prístupnosti, ako je európsky štandard EN 301549 pre IKT tak, aby nedochádzalo k duplicitnej práci.
- Vyvinúť integrovanú, krossektorovú a udržateľnú stratégiu prístupnosti miest (Ako je EU iniciatíva Pre Plány udržateľnej mestskej mobility (Sustainable Urban Mobility Plans), ktorá aktuálne neobsahuje prístupnosť). Aktuálne je zameraná na aspekty ako digitalizácia a doprava, ale potrebná je kompletná stratégia/vízia.
- Podporovať rozvoj inteligentných miest, ktoré plne rátajú s potrebami a participáciou ľudí so zdravotným postihnutím a uvažujú o podpore rozvoja globálnej politiky prístupnosti s využitím kritérií terajšej súťaže EU access city award.
- Rozvinúť jasnú koncepciu /víziu zabezpečenia multimodálneho a prístupného dopravného reťazca a poskytnúť relevantné financovanie, špeciálne na investície do infraštruktúry.
- Konzultovať s predstaviteľmi hnutia ľudí so zdravotným postihnutím o implementácii prístupnosti na lokálnej úrovni.
Spracoval Branislav Mamojka