Dňa 13. decembra 2018 sa uskutočnilo 32. zasadnutie Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Na začiatku decembrového rokovania Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosťodovzdal minister spravodlivosti Gábor Gál cenu za významný prínos v oblasti ľudských práv doc. PhDr. Michalovi Vašečkovi, Ph.D.
Michal Vašečka vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave sociológiu, z ktorej neskôr získal na Masarykovej univerzite v Brne titul PhDr. a PhD. Aktívne sa venuje výskumom spoločnosti, je odborníkom na migračnú politiku a inklúziu Rómov.
Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a je zakladateľom Centra pre výskum etnicity a kultúry. Zastupuje Slovenskú republiku v ECRI (Európskej komisii proti rasizmu a intolerancii).
Správy z výborov
Rada pokračovala prerokovaním písomných správ z jej výborov. K správe o rokovaní výboru pre osoby so zdravotným postihnutím poukázal jeho podpredseda, Branislav Mamojka, na nedostatočné zastúpenie osôb so zdravotným postihnutím v pracovnej skupine na prípravu nového stavebného zákona a na nedostatočnú informovanosť o stave prípravy Vecného zámeru reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov.
V tejto súvislosti pripomenul článok 4.3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím budú aj slovenské ústredné orgány dôkladne konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím a aktívne s nimi spolupracovať prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií.
Diskusia k antisemitizmu
Rozsiahla diskusia bola venovaná pracovnej definícii antisemitizmu, ktorú 26. mája 2016 v Bukurešti prijalo plenárne zasadnutie Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu (International HolocaustRemembrance Alliance – „IHRA“):
„Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam.
Terčom takýchto prejavov môže byť tiež štát Izrael, chápaný ako židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antisemitskú. Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z ´toho, prečo veci nefungujú´. Je vyjadrený v hovorenom a písanom prejave, vizuálnych formách a konaní a používa škodlivé stereotypy a negatívne charakterové črty.“
Podporu definícii antisemitizmu vyjadrila aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením pracovnú definíciu schválila 28.novembra 2018.
Rada odporučila ústredným orgánom štátnej správy a iným verejným orgánom a inštitúciám
- využívať pracovnú verziu definície antisemitizmu pri tvorbe a realizácii politík, najmä ako nástroj vzdelávania a tréningov na účely včasnej a efektívnej identifikácie prejavov antisemitizmu,
- aktívne prispievať k zaisteniu bezpečnosti židovských občanov a židovských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu so židovskou náboženskou obcou, organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie,
- podieľať sa na kultivovaní diskusie v procese plnenia Celoštátnej stratégie o ochrane a podpore ľudských práv v Slovenskej republike a v kontexte medzinárodných zmlúv a dohovorov o ľudských právach a základných slobodách, ktorá bude odsudzovať antisemitské a nenávistné vyjadrenia i prejavy a bude prinášať racionálne protiargumenty.
Ďalšie dokumenty
Rada tiež venovala pozornosť pripravovanej novele zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva, II. správe o plnení Celoštátnej stratégie o ochrane a podpore ľudských práv v Slovenskej republike a Správe o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2017 – 2018.
(red)