Dňa 28. júna 2018 sa konalo 30. zasadnutie Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „Rada“). Rokovanie viedol predseda rady, minister spravodlivosti, Gábor Gál.
V rámci rokovania o správach výborov Rady LP vystúpil predseda NROZP v SR Branislav Mamojka. Informoval o stave pripomienky NROZP v SR k návrhu zákona o výkone správy v oblasti informačných technológii verejnej správy, v ktorej navrhla, aby sa štandardy prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácii verejného sektora vzťahovali okrem štátnych vysokých škôl aj na súkromné vysoké školy. Túto požiadavku podporila aj rada svojím uznesením č. 188 z decembra 2017. Pripomienka bola čiastočne akceptovaná. V návrhu zákona postúpenom po MPK do ďalšieho legislatívneho procesu sa navrhuje aj novelizácia vysokoškolského zákona, ktorá ukladá uvedenú povinnosť verejným vysokým školám.
Rada sa zaoberala návrhom na zriadenie svojho výboru pre občianske a politické práva. Výbor by v rámci svojej právomoci zaujímal stanoviská k vnútroštátnemu plneniu medzinárodných dohovorov, , najmä k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k Charte základných práv EÚ, k odporúčaniam odborných orgánov a inštitúcií EÚ, Rady Európy, Organizácie spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ďalších medzinárodných orgánov a inštitúcií. Predseda rady navrhol zriadiť najprv pracovnú skupinu rady k politickým a občianskym právam, ktorá by plnila rovnaké funkcie, s možnosťou následného vytvorenia výboru po vyhodnotení činnosti a opodstatnenosti pracovnej skupiny. Členovia rady tento návrh podporili.
Rada prerokovala a uznesením č.196/2018 zobrala na vedomie II. Správu o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 a návrh na jeho aktualizáciu.
Rada sa tiež zaoberala Súhrnnou správou o stave rodovej rovnosti za rok 2017. Správa sa špecializuje na oblasť násilia na ženách a domáceho násilia. Kľúčové ukazovatele prezentované v tejto správe naznačujú pozitívny vývoj v priebehu rokov 2010 až 2017, prevalencia rodovo podmieneného násilia sa znížila, zatiaľ čo účinnosť systému postihovania tohto násilia sa zvýšila. Podiel ženskej populácie, ktorá má skúsenosti z domáceho násilia v poslednom roku zaznamenal pokles z 8% na úroveň 4%. Počet hlásených prípadov násilia na ženách sa zvýšil o 80%, avšak počet žien zabitých ich partnerom po miernom poklese v rokoch 2012 až 2016 na 3-6 ročne, opätovne v roku 2017 narástol na 9. Zvýšila sa dostupnosť služieb pre ženy a percento žien, ktoré vie vyhľadať pomoc, sa zvýšilo z 20 % v roku 2011 na 54% v roku 2016. Správa záverom konštatuje, že problematika násilia na ženách, najmä domáceho násilia zostáva najväčšou výzvou uplatňovania ľudských práv žien a rodovej rovnosti.
Členovia rady boli oboznámení so stavom prípravy novely zákona 308/1993 Z.z. o zriadení slovenského národného strediska pre ľudské práva. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo spravodlivosti odstúpilo od pôvodného zámeru presunúť niektoré kompetencie slovenského národného strediska pre ľudské práva na verejného ochrancu práv, s ktorým nesúhlasili viaceré ministerstvá i verejnosť prostredníctvom hromadnej pripomienky.
Ministerstvo spravodlivosti predloží do legislatívneho procesu opätovne novelu zákona, ktorá by pôsobnosť NHRI a equality Body zachovala na Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva aj s ohľadom na skutočnosť, že sa pripravuje ratifikácia Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, z ktorej v budúcnosti vyplynú nové úlohy najmä pre verejného ochrancu práv.
Členovia rady boli oboznámení so Správou o prerokovaní jedenástej a dvanástej periodickej správy Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a návrhu subjektov zodpovedných za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v Záverečnom stanovisku Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (ďalej len „Správa o odstránení rasovej diskriminácie“)
Správa o odstránení rasovej diskriminácie bola prezentovaná 28. a 29. novembra 2017 v Ženeve v rámci 94. zasadnutia Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (ďalej len „výbor OSN“), ktorý následne zverejnil 8. decembra 2017 záverečné stanovisko k správe Slovenskej republiky o odstránení rasovej diskriminácie, súčasťou ktorého je i 20 odporúčaní.
Odporúčania výboru OSN pre Slovenskú republiku sa týkajú najmä efektívneho uplatňovania antidiskriminačného zákona, prieťahov v súdnom konaní, odškodňovania obetí rasovo motivovaných trestných činov, otázky nenávistných prejavov, otázky zneužívania právomoci orgánov činných v trestnom konaní, zavedenia monitorovacieho mechanizmu na vyšetrovanie trestných činov v policajných zložkách a postavenia národnostných menšín – najmä práva Rómskej menšiny na zdravie, či prístup k vzdelaniu a bývaniu.
Výbor OSN súčasne požiadal Slovenskú republiku, aby mu do 1 roka od zverejnenia odporúčaní poskytla informácie o implementácii týchto 2 odporúčaní.
Odporúčanie č. 14(a), v zmysle ktorého sa Slovenskej republike odporúča prijať účinné opatrenia na predchádzanie a boj proti nenávistným prejavom, vrátane zabezpečenia, že právne predpisy budú zodpovedať medzinárodným štandardom, aby sa predchádzalo, trestalo alebo zabránilo akýmkoľvek prejavom rasizmu v médiách, najmä na internete.
Odporúčanie č. 22 (b) – v súlade s predchádzajúcim odporúčaním výbor OSN nalieha na zmluvný štát, aby prijal cielené opatrenia s cieľom ukončenia rezidenčnej segregácie postihujúcej Rómov, vrátane výslovného zákazu múrov, ktoré oddeľujú rómske a nerómske komunity a aby vyvodzoval zodpovednosť miestnych orgánov, ktoré podporujú alebo prijímajú segregačné politiky.
Rada uznesením č. 199 vzala na vedomie predložený materiál a odporučila vláde SR jeho schválenie.
Bola podaná aj informácia o Piatej správe o implementácií Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike (ďalej len „správa o regionálnych alebo menšinových jazykoch“). Predloženie implementačnej správy je súčasťou kontrolného mechanizmu vytvoreného v súlade s čl. 15 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Piata správa o implementácii charty Slovenskou republikou obsahuje aktualizované a komplexné informácie o stave a situácii regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku. Je zameraná predovšetkým na prezentáciu aktuálneho stavu a vývoja legislatívy, ako i spoločenskej praxe v oblasti ochrany a podpory regionálnych alebo menšinových jazykov. Aj túto správu vzala rada na vedomie a odporučila vláde SR správu schváliť.
Tajomník rady informoval, že rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bola vyzvaná nominovať svojho zástupcu do Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. Rada rozhodla za svojho zástupcu nominovať Branislava Mamojku, podpredsedu Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím.
Tajomník rady informoval aj o dotačnej schéme ministerstva spravodlivosti za rok 2018 na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Ministerstvo spravodlivosti dostalo 122 žiadostí o dotáciu, z čoho bolo podporených 42 s celkovou výškou príspevku 769 500 Eur.
Spracované podľa zápisu z rokovania rady.
-red-