Smernica európskeho parlamentu a rady EÚ 2019/882 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb zo 17. apríla 2019, nazývaná tiež ako Európsky akt o prístupnosti, je významným krokom na ceste k EÚ plne prístupnej pre osoby so zdravotným postihnutím.
Napriek tomu, že je významným krokom k skutočnej prístupnosti, má aj mnoho nedostatkov, ktoré bude potrebné postupne naprávať a mnohé sa dajú odstraňovať aj v rámci jej transpozície do vnútroštátneho práva.
Preto Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF) pripravilo analýzu tejto smernice a verí, že pomôže členským organizáciám podporiť vyššie ambície zákonodarcov pri transpozícii smernice.
V tomto článku prinášame prvú časť prekladu Analýzy EDF Európskeho aktu o prístupnosti. Druhú časť zverejníme v nasledujúcom čísle nášho časopisu.
Smernicu EU 2019/0882 v slovenčine nájdete v Úradnom vestníku Európskej únie, formát PDF, 917kB.
Analýza EDF Európskeho aktu o prístupnosti
Zhrnutie
Európsky akt o prístupnosti je významná dohoda dosiahnutá po desaťročia trvajúcej kampani zo strany Európskeho hnutia ľudí so zdravotným postihnutím. Smernica stanoví nové minimálne požiadavky na prístupnosť pre celú EÚ pre vymedzený rozsah výrobkov a služieb.
Smernica je významným krokom na ceste k EÚ plne prístupnej pre osoby so zdravotným postihnutím. Smernica však má nedostatky a nedostatočne rieši najmä prístupnosť dopravy a zastavaného prostredia.
Text sa týka nasledujúcich výrobkov a služieb:
Výrobky
- Počítače a ich operačné systémy (vrátane tabletov)
- Platobné terminály
- Samoobslužné terminály týkajúce sa služieb, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy
- Používateľské koncové zariadenia používané pre elektronické komunikačné služby (napr. smartfóny)
- Používateľské koncové zariadenia používané na prístup k audiovizuálnym mediálnym službám (napr. inteligentné televízory)
- E-čítačky
Služby
- Služby elektronickej komunikácie (to zamená telefónne služby)
- Služby poskytujúce prístup k audiovizuálnym mediálnym službám
- Nasledujúce prvky služieb osobnej dopravy (okrem mestských, prímestských a regionálnych služieb, na ktoré sa vzťahujú iba prvky uvedené v bode 5):
- Webové stránky
- Mobilné aplikácie
- Elektronické lístky
- Cestovné informácie v reálnom čase
- Interaktívne samoobslužné terminály s výnimkou terminálov inštalovaných ako integrované súčasti vozidiel
- Spotrebiteľské bankové služby
- E-knihy
- E-obchod
- Európske tiesňové číslo 112.
Smernica má niekoľko silných stránok, napríklad:
- Veľkým úspechom zákona je aj to, že požiadavky na prístupnosť uvedených výrobkov a služieb sú tiež povinné pre verejné obstarávanie.
- V prípade iných výrobkov a služieb, ktoré nie sú zahrnuté do zákona, smernica poskytuje zoznam požiadaviek na prístupnosť, ktoré môžu pomôcť preukázať súlad s ustanoveniami o prístupnosti obsiahnutými v súčasných a budúcich právnych predpisoch EÚ (napr. Nariadenia o fondoch EÚ).
- Hospodárske subjekty sú povinné prijať okamžité nápravné opatrenia v prípade, že výrobok nespĺňa požiadavky smernice na prístupnosť, alebo dokonca ho stiahnuť z trhu.
- Ak jeden členský štát stiahne z trhu neprístupný výrobok, zvyšné ho musia nasledovať. Toto je, samozrejme, opäť silným opatrením v prípade nesúladu s smernicou.
- Orgány pre dohľad nad trhom majú významnú úlohu a mimovládne organizácie, vnútroštátne orgány alebo iné orgány môžu podľa vnútroštátneho práva zastupovať jednotlivcov pred súdom.
- Európska komisia môže prijať dodatočné opatrenia, ktoré dopĺňajú požiadavky na prístupnosť a ustanovenia tejto smernice.
- Napokon je veľmi vítané, že organizácie osôb so zdravotným postihnutím budú spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, ostatnými zúčastnenými stranami a Európskou komisiou, aby im pri vykonávaní smernice poskytovali poradenstvo. Budú tiež zapojení do budúcich revízií smernice.
Existujú však oblasti, v ktorých smernica nesplnila naše očakávania:
- Rozsah služieb a výrobkov, ktorých sa týka je veľmi obmedzený: služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, dopravy, bývania, a domáce spotrebiče boli ponechané mimo pôsobnosť smernice.
- Viacero výnimiek sa udeľuje aj v prípade výrobkov a služieb, na ktoré sa smernica vzťahuje. Napríklad, ak sa služba týka mestskej, prímestskej a regionálnej dopravy alebo je poskytovaná mikropodnikom, je vyňatá z pôsobnosti smernice.
- Požiadavky na prístupnosť zastavaného prostredia vo vzťahu k poskytovaným službám uvedeným v smernici sú ponechané na rozhodnutí členského štátu.
- Ide o ustanovenia, ktoré povoľujú ďalšie výnimky na základe zásadnej zmeny výrobku alebo služby alebo z dôvodu neprimeranej záťaže hospodárskeho subjektu.
- Je tiež poľutovaniahodné, že sa rozsiahly mechanizmus vymáhania súdnych sporov, ako je konanie pred súdom v mene jednotlivca podľa vnútroštátneho práva, neuplatňuje na prípady porušenia právnych predpisov zo strany verejných orgánov.
- Obdobie transpozície členskými štátmi je dlhé a pre niektoré výrobky a služby je implementácia až neprimerane dlhá.
Táto správa EDF poukazuje na hlavné úspechy a nedostatky smernice a prináša predbežné odporúčania pre ďalšie kroky implementácie smernice . Dúfame, že to pomôže členom EDF podporiť vyššiu mieru ambícií vnútroštátnych zákonodarcov.
Úvod
Po viac ako desiatich rokoch kampane EDF víta prijatie Európskeho aktu o prístupnosti, novú smernicu, ktorá zlepší prístupnosť niektorých výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a bude oporou pre povinnosť orgánov verejnej správy obstarávať prístupné výrobky, služby a zariadenia pri použití vnútroštátnych alebo európskych fondov.
Hlavným účelom tejto smernice je zjednotenie a harmonizácia právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa prístupnosti. Zapracovanie prístupnosti do vnútroštátnych predpisov je povinnosťou pre členské štáty, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (dohovor).
Podľa článku 9 dohovoru zmluvné štáty prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti.
Dohovor ďalej ustanovuje, že „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, tiež prijmú príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby súkromné subjekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby dostupné alebo poskytované verejnosti, zohľadňovali všetky aspekty prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím“.
Smernica teda v zásade nevytvára pre členské štáty nové požiadavky, pretože už sú povinné implementovať dohovor, ktorý považuje prístupnosť za nevyhnutný predpoklad na to, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli využívať všetky práva zakotvené v dohovore .
Hoci novoprijatá smernica o prístupnosti je monumentálnym krokom vpred správnym smerom, nespĺňa dostatočne očakávania a požiadavky hnutia zdravotne postihnutých. Zlepšuje súčasný stav prístupnosti pre mnoho digitálnych produktov a služieb, ale výraznejšie nemení stav prístupnosti v iných oblastiach života, a to najmä výstavby a verejnej dopravy.
Takže je na členských štátoch možnosť zlepšiť prístupnosť týchto oblastí.
V nasledujúcej analýze EDF vysvetlí obsah novej smernice o prístupnosti a popíše pokrok, ktorý sa dosiahol, ako aj prípad, keď text nejde dostatočne ďaleko na to, aby skutočne zmenil život osôb so zdravotným postihnutím v celej EÚ.
EDF sa bude zaoberať všetkými týmito pozitívnymi a negatívnymi aspektami v príručke pre členov EDF, ktorá bude obsahovať odporúčania ako zabezpečiť ambicióznu transpozíciu legislatívneho textu EÚ na vnútroštátnej úrovni.
Analýza
Legislatívna forma
Európsky akt o prístupnosti má legislatívnu formu smernice, čo je pozitívne, pretože ide o druhý najsilnejší záväzný právny predpis, ktorý EÚ môže prijať. Iba nariadenia sú silnejšie, pretože sú priamo uplatniteľné.
Európsky akt o prístupnosti ako smernica sa bude musieť zapracovať do vnútroštátneho práva. Počas tohto procesu transpozície, majú členské štáty určitú mieru slobody a tak vnútroštátna legislatíva môže byť ešte ambicióznejšia ako smernica EÚ, ale nikdy mäkšia alebo odporujúca smernici.
EDF samozrejme odporúča, aby členské štáty plne využili tento priestor na manévrovanie a išli nad rámec povinností stanovených v smernici EÚ, pokrývajúc hľadiská a oblasti, ktoré smernica nepokrýva alebo ktoré sú ponechané na rozhodnutí členských štátov.
Rozsah pôsobnosti (článok 2)
Pôsobnosť smernice o prístupnosti je jednou z jej najslabších stránok. Zatiaľ čo EDF viedlo kampaň, aby boli zahrnuté všetky výrobky a služby, zoznam výrobkov a služieb uvedený v konečnom znení je veľmi obmedzený.
Zameriava sa hlavne na digitálne výrobky a služby a nevzťahuje sa na iné dôležité produkty, ako sú prístupnosť zdravotníckych služieb, vzdelávanie, doprava, bývanie alebo výrobky, ako sú práčky, mixéry, umývačky riadu alebo iný výrobok pre domácnosť.
Zoznam výrobkov a služieb, ktoré sa majú sprístupniť podľa smernice o prístupnosti, obsahuje:
Výrobky
- Spotrebné počítačové hardvérové systémy a operačné systémy pre tieto hardvérové systémy (to znamená počítače, tablety, laptopy a ich operačné systémy, napr. Windows alebo MacOS )
- Platobné terminály
- S -servisné terminály týkajúce sa služieb, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy (bankomaty, predajné automaty, odbavovacie automaty a interaktívne samoobslužné terminály poskytujúce informácie, s výnimkou terminálov inštalovaných ako integrované súčasti dopravných prostriedkov, lietadiel, lodí alebo železničných koľajových vozidiel)
- Spotrebiteľské terminálové zariadenia s interaktívnou výpočtovou kapacitou používané na elektronické komunikačné služby (ako sú Inteligentné telefóny, tablety s funkciou volania)
- Spotrebné koncové zariadenia s interaktívnou výpočtovou kapacitou používané na prístup k audiovizuálnym mediálnym službám (inteligentné televízory)
- E-čítačky (napr. Amazon Kindle alebo Tolino e-reader )
Služby
- Služby elektronickej komunikácie ( to znamená telefónne služby )
- Služby poskytujúce prístup k audiovizuálnym mediálnym službám (napríklad webové stránky alebo aplikácie televíznych kanálov, ako sú BBC a videá dopytových platforiem ako Netflix)
- Nasledujúce prvky služieb osobnej dopravy (okrem mestských, prímestských a regionálnych služieb, na ktoré sa vzťahujú iba prvky uvedené v bode 5):
- Webové stránky
- Mobilné aplikácie
- Elektronické lístky
- Cestovné informácie v reálnom čase
- Interaktívne samoobslužné terminály s výnimkou terminálov inštalovaných ako integrované súčasti vozidiel
- Spotrebiteľské bankové služby
- E-knihy
- Elektronický obchod (tj webové stránky alebo mobilné aplikácie, v ktorých spoločnosti predávajú svoje výrobky alebo služby online)
- Núdzová komunikácia s jednotným európskym núdzovým číslom 112.
Okrem skutočnosti, že tento zoznam je príliš stručný, existujú problémy s obmedzeniami stanovenými pre konkrétne body.
Služby mestskej, prímestskej a regionálnej dopravy sú vylúčené, napríklad cestujúci v metre alebo lokálnym autobusom by mal mať rovnaké právo vedieť, aká je nasledujúca zastávka, alebo ak došlo k narušeniu dopravnej siete rovnako ako cestujúci v medzinárodnom vlaku. Určite nie je zvlášť užitočné vedieť, že ďalší vlak prichádza o 10 minút, ak nemôžete do tohto vlaku nastúpiť, pretože je neprístupný. Tieto dôležité nedostatky sa budú musieť riešiť na vnútroštátnej a miestnej úrovni.
EDF okrem toho kritizuje skutočnosť, že budovy súvisiace s týmito službami nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti . Podľa smernice by mal byť bankomat prístupný.
Ale čo v prípade, ak v budove banky vedú k bankomatu schody? Zdá sa, že zákazník alebo cestujúci má teraz možnosť platiť za službu dosiahnutím príslušného terminálu alebo zariadenia, ale osobám so zdravotným postihnutím sa často stále bráni v skutočnom využívaní služieb, pretože prakticky zostávajú neprístupné.
Je tiež poľutovaniahodné, že sa vynechali aj prístupové služby na sprístupnenie audiovizuálnych mediálnych služieb. EÚ tak vynecháva možnosť mať spoločný prístup k titulkom pre nepočujúcich a nedoslýchavých, hlasovým komentárom pre nevidiacich, tlmočeniu v posunkovom jazyku a hovoreným titulkom.
Konečne, aj keď sa smernica vzťahuje na jednotné európske číslo tiesňového volania, je potrebné zdôrazniť, že sa nevzťahuje na vnútroštátne čísla tiesňového volania. Prístupnosť týchto národných čísel bude musieť riešiť vláda jednotlivých štátov.
Vymedzenie pojmov (článok 3)
EDF víta konkrétne odkazy na osoby so zdravotným postihnutím v celej ich rozmanitosti a uznanie, že osoby so zdravotným postihnutím čelia celému radu prekážok prístupnosti, ktoré bránia ich účasti v spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Smernica o prístupnosti túto rozmanitosť dobre zrkadlí.
Pridalo sa veľa nových definícií, ktoré pomáhajú objasniť text. Je napríklad pozitívne, že smernica obsahuje novú definíciu týkajúcu sa služieb poskytujúcich prístup k audiovizuálnym mediálnym službám.
Táto definícia uvádza prvky prístupnosti (známe ako prístupové služby/multimodálne služby), ktoré môže obsahovať audiovizuálny obsah. Napríklad titulky pre nepočujúcich a nedoslýchavých, hlasový komentár pre nevidiacich, hovorené titulky a preklad do posunkového jazyka, ako aj elektronický programový sprievodca (to znamená ponuky obsahujúce zoznam a harmonogram programov).
Vítame tiež novú definíciu textu v reálnom čase a odkaz na celkové konverzačné služby. Tie sú definované v novej európskej smernici o elektronickej komunikácii, čo je ďalšia smernica ustanovujúca právne predpisy v oblasti telekomunikácií.
Jasné vymedzenie asistenčných technológií je tiež pozitívny aspekt.
Niektoré z týchto definícií však ešte viac zužujú rozsah pôsobnosti zákona o prístupnosti, napríklad vymedzenia pojmov „služby osobnej dopravy“ (definície 31 – 36).
Použitím definícií obsiahnutých napríklad v nariadení 181/2011 o právach cestujúcich pri cestovaní autobusom a autokarom, sa uplatňovanie smernice automaticky obmedzuje na diaľkovú dopravu autokarom. To znamená iba výlety na vzdialenosť 250 km a viac.
To isté platí pre obmedzenie definície „služieb osobnej železničnej dopravy“ na tie, ktoré sú uvedené v nariadení 1371/2007 a ktoré v súčasnosti vylučuje regionálne a prímestské železničné služby. Podľa EDF by sa malo zvoliť širšie vymedzenie, aby sa požiadavky na prístupnosť mohli uplatňovať na všetky druhy dopravy.
Definícia „spotrebiteľských“ bankových služieb podobne obmedzuje typy bankových služieb, ktoré budú musieť byť prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.
Táto definícia pokrýva úverové zmluvy, prijímanie a prenos príkazov vo vzťahu k jednému alebo viacerým finančným nástrojom; vykonávanie príkazov v mene klientov; manipulácie na vlastnom účte, investičné poradenstvo a ďalšie doplnkové služby, platobné služby, služby viazané na platobný účet a elektronické peniaze.
EDF nesúhlasí s týmto obmedzením, ktoré vylučuje osoby so zdravotným postihnutím zo zamestnania vo finančnom sektore, a sťaží prístupnosť bankových služieb namiesto toho, aby bola požadovaná prístupnosť všetkých bankových služieb.
(Pokračovanie v nasledujúcom čísle) (red)