Denno-denne niekam cestujeme. Raz za prácou, inokedy za nákupmi, občas k lekárovi alebo sa odvezieme niekam na okraj mesta, aby sme si mohli zabehať. Ale aj keď využívame pri cestovaní za aktivitami rôzne formy prepravy, stále nám presun trvá dlhšie a dlhšie. Experti na dopravu tvrdia, že riešením, znamenajúcim úsporu času by mohol byť bikesharing. Aké možnosti majú v tomto smere ľudia so zdravotným znevýhodnením?
Bikesharing sa v súčasnosti stáva veľmi významnou a čoraz populárnejšou formou prepravy v rámci miest. Veď preprava na zdieľanom bicykli v preplnených mestách je veľmi efektívna a pohodlná – človek nemusí hľadať voľné parkovacie miesta, zabezpečovať technickú údržbu bicykla, nemá náklady na pohonné látky a ešte k tomu je aj ohľaduplný k životnému prostrediu.
Ako to ale, žiaľ, býva zvykom, pri spúšťaní nových masových služieb sa na ľudí so špecifickými potrebami nemyslí. Lepšie povedané, väčšinou sa nemyslí. Svetlú výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo, a verme, že aj nasledovaniahodný vzor sa nám však nájsť podarilo. Poďte sa s nami pozrieť do Veľkého Šariša.
Inšpirácia prišla z Holandska
Myšlienka bikesharingu pre ľudí so zdravotným postihnutím dlho klíčila v hlave Márie Šárossyovej, mamy dvoch vozíčkarov a zároveň zakladateľky občianskeho združenia Pomáhame.
„Vychádzala som z vlastných skúseností, keďže moje deti nevedia a nemôžu bicyklovať a potrebovali sme kadečo riešiť,“ pustila sa do rozprávania Mária Šárossyová. „Začala som skúmať, ako to funguje v zahraničí, a zistila som, že zapožičiavanie špeciálne upravených bicyklov je napr. v Holandsku úplne bežná vec, dokonca túto službu využívajú nie len hendikepovaní, ale aj rodiny seniorov. Ja však vidím priestor na využitie napr. aj pre zariadenia sociálnych služieb. Len, žiaľ, parabiky sú skoro také drahé ako auto.“
Preto začala hľadať nejaké možnosti. Oslovila jednu slovenskú firmu, dali si takýto špeciálny bicykel vyrobiť, ale požadované bezpečnostné parametre nespĺňal. „Najväčší problém je, že ľudia s postihnutím nedokážu bicykel ovládať rukami alebo nohami. Mimovoľné pohyby, nechcené vloženie ruky do kolesa alebo inej časti stroja, to všetko predstavuje riziko – pre jazdca i jeho okolie,“ vysvetľuje Mária Šárossyová.
Svoju pozornosť teda obrátila do Českej republiky, kde sa podľa informácií predávali špičkové preverené repasované bicykle z Holandska, bicykle renomovaných originálnych značiek.
Úspech v grantovej výzve
Cena repasov je síce výrazne nižšia, pre bežného jednotlivca však stále privysoká. Navyše, snahou OZ Pomáhame bolo sprístupniť bicyklovanie pre širší okruh ľudí so zdravotným postihnutím. Nasmerovali preto svoje aktivity inam a zapojili sa do grantovej výzvy Športuj aj ty Nadácie Slovenského plynárenského priemyslu, podaním projektu Parabikesharing. Projekt to bol určite dobrý, keďže správna rada Nadácie SPP sa ho rozhodla podporiť sumou 3500 €. Úspech v grantovej výzve umožnil OZ Pomáhame zakúpiť dva špeciálne bicykle – jeden s elektrickým a druhý s mechanickým pohonom. Ide o dvojmiestne trojkolky (pre vodiča a pre vezeného), akurát že dve kolesá sú vpredu a pre človeka s postihnutím, resp. seniora je na usadenie použitá špeciálna sedačka, ktorá má svoje bezpečnostné systémy, pásy, príp. opierku hlavy a i.
Pomocnú ruku podalo aj mesto
Plnohodnotná realizácia projektu si však vyžadovala viac. Bolo potrebné vyriešiť umiestnenie, servisovanie, infraštruktúru zapožičiavania, ale predovšetkým dostupnosť bicyklov pre širšiu verejnosť. Preto OZ Pomáhame s návrhom na partnerskú spoluprácu oslovilo priamo mesto Veľký Šariš. A nie nadarmo. Primátor Viliam Kall sa týmto nápadom nadchol a rozbehol aktivity, aby mohli túto službu vo Veľkom Šariši využívať aj občania a návštevníci so zdravotným postihnutím, príp. seniori so svojimi rodinami.
„Požičiavanie parabikov pre širokú verejnosť sa po splnení podmienok v našom meste oficiálne spustilo od pondelka 2. augusta a je zadarmo. Využívať ho môžu držitelia preukazu ŤZP alebo rodiny seniorov. Mesto zriadilo telefónnu linku, kde zaškolené pracovníčky zabezpečia rezerváciu a vydanie bicykla. Samozrejmosťou je aj zaškolenie a zabezpečenie všetkých súvisiacich formálnych náležitostí,“ povedal na margo novej služby Viliam Kall. „Mesto poskytlo priestor bývalej kinosály, kde sú bicykle aktuálne umiestnené. Ide o dočasné riešenie – čakáme totiž na to, kým bude skolaudovaný priestor s prístreškom, kde by sme chceli urobiť stále stojisko. Je to situované hneď pri mestskom úrade s parkoviskom a v blízkosti cyklotrasy, takže je zabezpečené praktické odovzdanie bicyklov,“ informoval našu redakciu veľkošarišský primátor.
Aby to bolo aj smart
„Aktuálne je prevádzkovanie tejto služby v pilotnej fáze a podľa dohody s Máriou Šárossyovou zabezpečujú zapožičiavanie bicyklov počas pracovnej doby zaškolení zamestnanci mestského úradu, po jej skončení a cez víkendy vedia pomôcť členovia OZ Pomáhame.
Našou snahou je, aby táto služba bola začlenená do bikesharingu, ktorý prevádzkuje externý dodávateľ. Vstúpili sme do rokovaní s firmou AntiK, ktorá má bikesharing spustený vo viacerých mestách a máme preddiskutované, aby v nejakom časovom horizonte vedeli po technickej stránke začleniť do svojich aplikácii aj parabiky. Bolo by to už s takou nadstavbou smart riešenia,“ uviedol Viliam Kall a dodal: „Ak by to aj nebolo, my určite niečo vymyslíme. Zatiaľ si však myslím, že postačuje aj takýto režim. Dôležité je, že ľudia vedia, kde sa majú ozvať a dohodnúť si čas a všetky potrebné detaily.“
Ukazuje sa, že nová služba vo Veľkom Šariši sa už dostala do povedomia verejnosti. „Ľudia volajú, pýtajú sa a začali ju využívať. Najskôr sal len s bicyklami oboznamovali, posedeli si v nich a neskôr si ich aj začali požičiavať,“ spokojne konštatovala Mária Šárossyová. „V okolí Veľkého Šariša máme vybudovaných 5,5 kilometrov cyklotrás zväčša po rovinke. Je možné previezť sa k Toryse, okolo rybníkov, ani do Šarišských Michalian nie je problém sa dostať.“
Veríme, že sa aktivity Veľkého Šariša stanú inšpiráciou aj pre ďalšie samosprávy a že aj ľudia so zdravotným znevýhodnením a seniori so svojimi rodinami prispejú k udržateľnosti tejto služby a podporia zelenú politiku slovenských miest.
Peter Halada