Dňa 28. augusta tri orgány OSN, ktoré sa zaoberajú právami osôb so zdravotným postihnutímspoločne zverejnili vôbec prvé zásady a usmernenia, ktoré majú krajinám pomôcť pri implementácii existujúcej povinnosti zabezpečiť ľuďom so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti.
Patria k nim:
- Osobitná spravodajkyňa pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CatalinaDevandasAguilar),
- Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (DanlamiBasharu, predsedníčka) a
- Osobitná splnomocnenkyňa generálneho tajomníka pre zdravotné postihnutie a prístupnosť (María SoledadCisternasReyes).
Prečo zásady a usmernenia?
Napriek tomu, že prístup k spravodlivosti je zásadný pre vykonávanie a plnenie všetkých ľudských práv, veľa prekážok bráni osobám so zdravotným postihnutím v prístupe k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
Medzi tieto prekážky patria obmedzenia týkajúce sa výkonu právnej spôsobilosti; nedostatok fyzického prístupu k justičným zariadeniam, ako sú súdy a policajné stanice; nedostatok prístupnej dopravy do a z týchto zariadení; prekážky v prístupe k právnej pomoci a zastúpeniu; nedostatok informácií v prístupných formátoch; paternalistické alebo negatívne postoje spochybňujúce schopnosti osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na všetkých fázach výkonu spravodlivosti; nedostatok školení pre odborníkov pôsobiacich v oblasti spravodlivosti.
V justičnom systéme sú osoby so zdravotným postihnutím často považované za neschopné mať prospech alebo dokonca pravdepodobné, že im ublíži riadna ochrana procesov poskytovaná všetkým ostatným občanom.
Aj základné práva, ako napríklad právo na nevypovedanie a prezumpcia neviny, môžu byť odoprené buď priamo v zákone alebo nepriamo v obyčajoch a praxi.
Riziká sú extrémne – napr. falošné priznania, chybné verdikty a nezákonné pozbavenie slobody.
Aké sú to zásady?
Medzinárodné zásady a usmernenia o prístupe k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím obsahujú týchto 10 zásad a podrobné usmernenia, ako implementovať každú z nich:
- Všetky osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony, a preto nikomu z nich nesmie byť odoprený prístup k spravodlivosti na základe zdravotného postihnutia.
- Zariadenia a služby musia byť univerzálne prístupné, aby sa zabezpečil rovný prístup k spravodlivosti bez diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím.
- Osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím majú právo na primerané procesné úpravy.
- Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na prístup k právnym oznámeniam a informáciám včas a prístupným spôsobom na rovnakom základe s ostatnými.
- Osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na všetky hmotnoprávne a procesné záruky uznávané v medzinárodnom práve na rovnakom základe s ostatnými a štáty musia zabezpečiť nevyhnutné úpravy na zabezpečenie riadneho procesu.
- Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na bezplatnú alebo dostupnú právnu pomoc.
- Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na výkone spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
- Osoby so zdravotným postihnutím majú právo podávať sťažnosti a inicializovať právne konanie týkajúce sa porušovania ľudských práv a zločinov, na prešetrenie ich podaní a na poskytnutie účinných prostriedkov nápravy.
- Účinné a spoľahlivé monitorovacie mechanizmy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri podpore prístupu k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím.
- Všetci, ktorí pracujú v justičnom systéme, musia mať k dispozícii programy zvyšovania povedomia a odbornej prípravy zamerané na práva osôb so zdravotným postihnutím, najmä v súvislosti s prístupom k spravodlivosti.
Ku každej zásade je vypracovaný celý rad usmernení, s ktorými sa môžete oboznámiť v citovanom komplexnom dokumente, zatiaľ v angličtine. Preklad celého dokumentu pripravujeme do špeciálneho čísla nášho časopisu.
Účelom zásad a usmernení nie je podrobne opísať konkrétny systém spravodlivosti. Namiesto toho, opierajúc sa o konsenzus súčasného myslenia a o skutočné skúsenosti, usilujú sa stanoviť to, čo sa všeobecne prijíma ako osvedčený postup pri zaručovaní rovného a spravodlivého prístupu k spravodlivosti bez diskriminácie v súlade s článkami 12 a 13 a ďalšími zodpovedajúcimi ustanoveniami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Čo predchádzalo?
V novembri 2018 usporiadala osobitná spravodajkyňa OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím CatalinaDevandasAguilar spolu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a za podpory španielskej vlády stretnutie odbornej skupiny v Ženeve na diskusiu o implementácii práva na spôsobilosť na právne úkony a prístup k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím.
Po tomto stretnutí osobitná spravodajkyňa zadala vypracovanie štúdie s cieľom identifikovať príslušné zásady, intervencie a stratégie na zabezpečenie účinného prístupu osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
Na 21. februára 2020 zvolala ďalšie zasadnutie expertnej skupiny do Ženevy, kde sa už diskutovalo o potrebe prijať medzinárodné zásady a usmernenia pre prístup osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti, ktoré by usmerňovali štáty pri plnení ich medzinárodných záväzkov v tejto oblasti.
Na ich vypracovaní sa podieľal aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a osobitná splnomocnenkyňa generálneho tajomníka OSN pre zdravotné postihnutie a prístupnosť. Počas celého procesu boli konzultované a zapojené aj organizácie osôb so zdravotným postihnutím.
Na základe rezolúcie Valného zhromaždenia 73/177 predloží generálny tajomník OSN 75. valnému zhromaždeniu (ktoré sa práve koná)správu o najnovšom vývoji, výzvach a osvedčených postupoch v oblasti ľudských práv pri výkone spravodlivosti, vrátane situácie osôb so zdravotným postihnutím.
Vo svojejspráve tiež odporúča vypracovanie medzinárodných zásad a usmernení pre prístup osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti na podporu úsilia štátov v tejto oblasti a oceňuje doteraz vykonanú prácu.
Čo hovoria osobnosti?
Michelle Bachelet,
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva, napísal v predslove k dokumentu:
„Ľudia so zdravotným postihnutím patria medzi hlavné cieľové skupiny činnosti môjho úradu aj preto, že dlho boli na okraji záujmu. Príliš dlho boli ignorovaní, zanedbávaní a nepochopení a ich práva boli jednoducho popierané. Zákony, postupy a praktiky naďalej diskriminujú osoby so zdravotným postihnutím a súdny systém musí hrať rozhodujúcu úlohu pri prevencii týchto dôsledkov a pri zabezpečení účinných náprav, najmä ak vyplývajú z nespravodlivých zákonov.
Zaručenie prístupu k spravodlivosti je nevyhnutné pre demokratické riadenie a právny štát, ako aj pre boj proti nerovnosti a vylúčeniu. Od prijatia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím existuje koncepcia dosiahnutia začlenenia zdravotného postihnutia na základe ľudsko-právneho prístupu. Medzinárodné zásady a usmernenia o prístupe k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím vypracované pod vedením osobitnej spravodajkyne OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím CatalinyDevandasAguilar sú pevne zakotvené v dohovore a vítam ich ako prvý nástroj. svojho druhu na poskytovanie komplexných usmernení a praktických pokynov, ako zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
Princípy a usmernenia budú prospešné pre súdne subjekty, národné ľudsko-právne inštitúcie a občiansku spoločnosť vrátane organizácií osôb so zdravotným postihnutím pri posilňovaní činností zameraných na zvyšovanie povedomia, odbornú prípravu a realizáciu primeraných úprav s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a ich lepšie zastúpenie a účasť na konaniach. Okrem toho poskytujú rámec pre začlenenie a účasť osôb so zdravotným postihnutím v rôznych úlohách v rámci výkonu spravodlivosti (napr. Sudca, porotca a svedok) ako demokratický imperatív, ktorý zahŕňa a odráža všetky aspekty spoločnosti – v skutočnosti tak formuje spoločnosť, v ktorej žijeme. Zásady a usmernenia sú nevyhnutným príspevkom k dosiahnutiu spravodlivosti pre všetkých.“
Juan Manuel Fernández Martínez,
člen Generálnej súdnej rady, Španielsko, napísal v svojom predslove k dokumentu:
„Vláda zákona – konkrétne podrobenie ľudí a verejnej moci riadnemu právnemu konaniu – je základným kameňom demokracie. Samotné to však nestačí na udržanie demokracie; formulovanie právneho poriadku musí byť založené na dôslednom dodržiavaní ľudských práv, čo je v histórii demokratických národov tvorené sériou základných práv tvoriacich chrbticu mierového a inkluzívneho spolužitia založeného na rovnosti.
Nad týmitozásadami stojí rovnosť všetkých ľudí a absolútna úcta k ľudskej dôstojnosti bez ohľadu na osobné, rodinné alebo spoločenské pomery. To znamená , rovnosť pred zákonom, bez diskriminácie na základe veku, rodu, rasy, zdravotného postihnutia, pohlavia, náboženstva, názoru alebo iných osobných alebo sociálnych podmienok alebo okolností; a dôstojnosť, ktorá sa v demokratických právnych systémoch považuje za inherentnú kvalitu ľudského stavu, z ktorého vychádzajú základné práva, spolu so slobodným rozvojom osobnosti, nedotknuteľné a neodňateľné práve preto, že sú základné.
Samotná formulácia týchto princípov však nestačí. Ľudské práva sa nemôžu obmedziť na obyčajný prejav dobrých úmyslov alebo rečnícke vyhlásenia, ktoré nemajú praktickú účinnosť. Skutočné demokratické spolužitie podporované rešpektovaním rovnosti a dôstojnosti všetkých ľudí si vyžaduje aktívne politiky zo strany verejnej moci. Právny systém musí s absolútnou jasnosťou stanoviť minimálne a nevyhnutné hranice pre reguláciu základných práv, musí to však robiť v kombinácii s opatreniami na odstránenie prekážok, ktoré bránia alebo brzdia dosiahnutie jeho úplnosti a na podporu rovnosti všetkých ľudí.
Medzinárodné zásady a usmernenia o prístupe k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré mi je cťou uviesť, odrážajú obrovskú prácu, ktorú v posledných rokoch vykonali mechanizmy OSN v oblasti ľudských práv na tomto základnom práve na prístup k spravodlivosti.
Ako bolo uvedené vyššie, neexistuje demokracia bez dodržiavania zásad právneho štátu a skutočné rešpektovanie práva bez súdnej moci zaručujúcej ich dodržiavanie. Povinnosť presadzovať rovnosť medzi všetkými osobami, najmä zabezpečiť, aby mal každý právo na prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, spočíva na súdnictve. Nestrannosť sudcov pri riešení konfliktov nemožno zamieňať s chladnou a necitlivou neutralitou voči sociálnej realite, pretože táto realita slúži ako kritérium výkladu pri uplatňovaní zákonov. Ako sudcovia zaručujeme dodržiavanie zákonov a s nimi realitu demokratického spolužitia. Sme tiež konečnými garantmi ľudských práv. Pri výklade a presadzovaní práva je možné a nevyhnutné nadviazať dialóg s ostatnými zložkami štátnej moci s uvedením dôvodov, ktoré odôvodňujú určité zmeny v právnych predpisoch.
Aj keď na tak malom priestore nie je možné zhrnúť všetky iniciatívy, ktoré za posledných niekoľko rokov podporovali mechanizmy OSN pre ľudské práva, rád by som vyzdvihol rozhodujúci podnet k plnému uznaniu právnej spôsobilosti osôb so zdravotným postihnutím. Právo na uznanie spôsobilosti na právne úkony je upravené v článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bez toho, aby bolo dotknuté prijatie podporných opatrení potrebných na výkon tejto spôsobilosti. Tento podnet sa uplatnil v mnohých právnych systémoch.
Rešpektovanie práv všetkých ľudí vrátane osôb so zdravotným postihnutím, naplnenie ich úplnej rovnosti a ochrana ich dôstojnosti prezrádzajú, akou spoločnosťou sme a budeme.“
Branislav Mamojka, predseda NROZP v SR