Čo má spoločné Organizácia muskulárnych dystrofikov (OMD) a pokojné vlny Malého Dunaja? Invalidný vozíček a gumotexový čln? Predsa príjemný splav plný úsmevov a smiechu.
OMD sa rozhodlo, že chce vyskúšať niečo nové a tak 6 mladých ľudí so zdravotným postihnutím s asistentmi nasadlo do člnov a vydalo sa na plavbu po Malom Dunaji pod taktovkou neziskovej mládežníckej organizácie Plusko. 21.7. sa nalodilo 20 splavníkov, aby strávili 2,5 hodiny na pokojnej vode a plavbu ukončili skvelou rybou v konečnej zastávke Jelka.
Za splavníkov z OMD nám Jožko Blažek porozprával, že hoci sa na splav všetci tešili, predsa len tu boli aj obavy z náročnosti splavu a pohybe v člne. Komplikované nasadanie do člnov však vyvážili krásne pocity z kontaktu s prírodou a s vodou. Nakoniec to všetci zvládli a takúto akciu si radi zasa zopakujú.
O rozhovor sme požiadali aj jednu s organizátoriek splavu, inštruktorku MO Plusko, Dášku Kráčalovú.
Aký si mala pocit z celej akcie?
Môj pocit z celej akcie je aj po dvoch mesiacoch veľmi príjemný. V prvom rade som sa stretla s kamarátmi a kamarátkami z OMD, s ktorými sme sa dlho nevideli. Vedela som od organizátorov, že OMDéčkari sa na splav tešia. Sama som tam išla s veľkou radosťou a tiež očakávaním, ako len to celé vypáli, resp. aký bude mať náš splav priebeh. No a v druhom rade som sa zamilovala do pokojného splavovania rieky.
Čo bolo na celom splave najpríjemnejšie?
Sedieť v člne a unášať sa krajinou s dvoma ľuďmi, Filipom a Mary. Rozprávať sa, dohadovať sa, ktoré zákutie chceme vidieť. Príjemné bolo spájať sa s ďalšími člnmi, blbnúť na vode, vtipkovať. A úplne na začiatku som vnímala určité očakávanie v tvárach účastníkov… Celkovo sa celý deň niesol v dobrej a veselej atmosfére.
Čo bolo na tejto akcii najproblematickejšie?
Nemyslím, že ktokoľvek išiel na splav s myšlienkou, že niečo bude problém. Nasadanie do člnov, komfort v člne pre človeka s dystrofiou, vystupovanie na konci splavovanej trasy boli iné, ako sme na splavoch zvyknutí. Rozdiel bol v pomoci a smiechu. Nechcem to zveličovať, no myslím, že hneď pri prvotnej myšlienke splavu s ľuďmi so svalovou dystrofiou sme nehľadali problémy, ale spôsob, ako sa to dá.
Máš nejakú konkrétnu spomienku na tento splav?
Spomenula som si, ako sa pri vystupovaní z člna jednému chalanovi pošmyklo na brehu, stratil rovnováhu a dievča, ktoré niesol na rukách spadlo na zem. Celá situácia mohla byť veľmi nepríjemná. Dievča sa udrelo, zľaklo, pád nevyzeral dobre, hoci nič sa jej nestalo. A práve prístup toho dievčaťa i jej manžela bol svetový. Zobrali to s tým, že nič sa nestalo, pohoda. Pre mňa bola v ich prístupe sila.
Čo Ti to dalo? Šla by si aj nabudúce?
Splav trval jeden deň, všehovšudy od 10ej do 18ej, aj s prípravou člnov, ich následným sušením a skladaním a aj s posedením pri rybe. Samotné splavovanie úseku Malého Dunaja trvalo asi 2,5hod. I to mi stačilo na zamilovanie sa do pomalého splavovania. Splav s kamarátmi z OMD si zopakujem kedykoľvek. Vidieť spokojnosť a radosť na tvári účastníkov a byť v príjemnej a pohodovej spoločnosti, je úplna pecka 🙂
Skúsili sme niečo, čo sa mnohým zdá zvláštne, ťažké, dokonca nebezpečné. Ale ľudia používajúci vozík nemusia hrať len bocciu. S pomocou kamarátov môžu zažiť aj netradičné veci – skalolezenie, splav, vysokohorskú turistiku. Samozrejme trochu inak ako ľudia bez telesného postihnutia. Inak, a práve v tom je výzva hľadať nové spôsoby.
Čo Ti osobne zostalo po tomto splave?
Môže sa to zdať zvláštne.
Na vode vidieť skupinu splavujúcu rieku. K brehu prirazí čln, v ňom sedia tri osoby, dve dievčatá, jeden muž. Muž berie dievča na ruky. Posadí ju do vozíka, ktoré z auta vyloží druhé dievča.
Môže to byť ťažké.
Keď sa mužovi pošmykne a padá aj s dievčaťom na zem. Keď človek s dystrofiou po hodine sedenia v člne bez pohnutia potrebuje zmeniť polohu. Keď nie ste pripravení na rôzne situácie, a nemáte ich ošetrené.
My sme skúsili, a bol to úžasný zážitok.
Ďakujeme za rozhovor
Viera Králiková