Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030

(Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj)

Tretie zasadnutie Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj 16. septembra 2019 otvoril jej predseda Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu.

Vyjadril, že „všetci chceme, aby v roku 2030 bolo Slovensko „krajinou úspešných udržateľne sa rozvíjajúcich regiónov, ktorá poskytuje kvalitné a bezpečné prostredie pre zdravý a plnohodnotný život všetkých obyvateľov“.

Zdôraznil význam tohto zasadnutia, ktorému po mesiacoch intenzívnej práce bol predložený návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorý predstavuje zásadný koncepčný rámec pre rozvoj Slovenska.

Konštatoval, že schválením tohto dokumentu získa slovenská vláda efektívny nástroj dlhodobého strategického plánovania, od ktorého sa budú odvíjať sektorovo či regionálne orientované stratégie, finančné alokácie založené na dlhodobom plánovaní a terajšia a budúce vlády získajú presvedčivý komunikačný prostriedok svojich dlhodobých cieľov a priorít.

Dokument vychádza na jednej strane zo šiestich Národných priorít implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Na druhej strane vychádza zo vstupnej správy Národnej stratégie regionálneho a územného rozvoja SR do roku 2030, ktorá vo veľkej miere identifikovala rovnaké priority.

To umožnilo ich splynutie do jediného dokumentu, ktorý bude plniť nielen úlohu základného implementačného nástroja Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v SR, ale aj úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR a zároveň má ambíciu byť podkladovým materiálom pre rokovania o Partnerskej dohode v novom programovom období EÚ 2021 – 2027.

Samotný dokument pozostáva z dvoch častí – podmienok implementácie Vízie a stratégie a samotných rozvojových programov. Prvá časť vychádza z faktu, že verejná správa musí byť príkladom v spájaní horizontálnych i vertikálnych štruktúr riadenia spoločnosti.

Na ústrednej úrovnisa preto navrhuje nadrezortné riadenie. Prepojiť je však potrebné aj ústrednú štátnu správu s regionálnou a miestnou.

Na ústrednej úrovni sú už zriadené analytické jednotky, podobný proces sa očakáva od samospráv, pričom vzájomné prepojenie ústrednej a samosprávnej úrovne by zabezpečil uvažovaný nadrezortný orgán.

Pokiaľ ide o integrované rozvojové programy, tie vychádzajú z myšlienky vzájomnej previazanosti cieľov udržateľného rozvoja, resp.národných priorít Agendy 2030. Preto Slovensko nešlo cestou vytvorenia osobitného programu pre každú národnú prioritu, ale vytvorením štyroch integrovaných rozvojových programov:

Prvý program sa zaoberá ochranou prírodných, ľudských a kultúrnych zdrojov.

Druhý program je venovaný inovačnej a zelenej ekonomike, podpore rozvoja regionálnych ekonomík a dekarbonizácii hospodárstva.

Tretí program sa sústreďuje na kvalitu života človeka bez ohľadu na jeho pôvod, sociálnu a zdravotnú situáciu. Na človeka sa musia preto sústrediť všetky politiky a verejné služby, či už v zdravotníctve, vzdelávaní, doprave a pod.

Štvrtý program zavádza viacúrovňové riadenie verejnej správy a dlhodobé strategické riadenie a plánovanie. Iba spoločnou intervenciou všetkých zložiek verejnej správy v danomúzemí je možné dosiahnuť jeho rozvoj.

Návrh vízie a stratégie rozvoja Slovenska 2030 už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého vyhodnocovanie ešte prebieha. Aktuálne znenie návrhu si môžete pozrieť na portáli Slov-lex.sk pod číslom LP/2019/541. Rada vlády SR pre Agendu 2030 vzala návrh na vedomie a posunula ho na rokovanie Národného konventu o vízii a stratégii Slovenska do roku 2030.

Národný konvent o Vízii a stratégii rozvoja Slovenska do roku 2030

Národný konvent sa uskutočnil 23. septembra 2019.

Cieľom Národného konventu bolo predstavenie Návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, ako základného koncepčného rámca strategického plánovania v SR pre ústrednú, regionálnu a miestnu úroveň verejnej správy. Ambíciou Národného konventu bolo dosiahnuť konsenzus o obsahu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 a tým získať podporu pre budúcu úspešnú implementáciu vytýčených cieľov zo strany širokého spektra zainteresovaných aktérov.

Zloženie Národného konventu odzrkadľovalo všetky kľúčové segmenty slovenskej spoločnosti, ktorých angažovanosť a participácia pri realizácii obsahu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 je kľúčová. Bolo pozvaných viac ako 100 zástupcov rôznych inštitúcií.

Rokovanie Národného konventu viedol Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu. Zdôraznil, že je dôležité, aby dokument nemohol byť spochybňovaný žiadnou z budúcich vlád:

„V celom dokumente nenájdete nič, čo sa týka politiky, alebo nejakého politického názoru či vnímania, pretože bol pripravovaný expertne a so zapojením širokých vrstiev a všetkých vrstiev spoločnosti.“

Vicepremiér informoval, že sa pripravujeaj prezentácia tohto projektu na pôde Národnej rady SR, kde budú pozvaní všetci poslanci, aby sa k návrhu vyjadrili. Cieľom je predísť možnému spochybňovaniu Vízie a stratégie Slovenska do roku 2030 na základe akéhokoľvek politického názoru.

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 a ľudia so zdravotným postihnutím

NROZP sa zúčastňovala od začiatku na celom participatívnom procese od prípravy národných priorít implementácie Agendy 2030 až po prípravu návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030. Národné priority implementácie Agendy 2030 sú z hľadiska konkrétnych potrieb ľudí so zdravotným postihnutím dosť všeobecné, ale poskytli dostatočný priestor na ich uplatnenie pri rozpracovaní priorít do návrhu vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030.

Prakticky všetky naše návrhy a pripomienky boli zapracované do návrhu ešte pred jeho postúpením do medzirezortného pripomienkového konania. Opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím sú prakticky v celom návrhu, ale zvlášť v časti „Integrovaný rozvojový program III. – Dobré zdravie a kvalitný život pre všetkých“. Zvlášť dôležitá je kapitola „III.1.4  Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny život osôb so zdravotným postihnutím“, ktorá bola pôvodne zameraná len na vytváranie podmienok pre aktívne starnutie.

Prakticky všetky opatrenia tejto kapitoly boli uplatniteľné aj na vytváranie podmienok pre aktívny život osôb so zdravotným postihnutím. Preto sme radi, že sa podarilo túto kapitolu ako celok rozšíriť aj na vytváranie podmienok pre aktívny život osôb so zdravotným postihnutím.

Predpokladáme, že vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania nebude mať negatívny vplyv na opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím. Musíme si však počkať až na definitívne znenie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 schválené vládou SR, čo sa očakáva koncom októbra alebo v novembri. Ku schválenému zneniu sa vrátime v samostatnom článku, ktorého predmetom bude aj hodnotenie súladu s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(red)