Prístupné weby nie sú vždy v skutočnosti prístupné

Cenu pre osobnosť za mimoriadny prínos v oblasti informatizácie slovenských samospráv v súťaži ZlatyErb.sk získal v roku 2018 Vojtech Regec, dlhoročný spolupracovník Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v oblasti bezbariérových stránok. Opýtali sme sa ho, ako vidí problematiku prístupnosti webov na Slovensku.

Informatizácia slovenských samospráv súvisí s problematikou prístupnosti webov. Koho sa to týka?

„Nejde len o zrakovo postihnutých ľudí. Problematika prístupnosti sa týka aj sluchovo postihnutých ľudí, ľudí s telesným postihnutím – napríklad ak nevedia používať horné končatiny, nemôžu používať na ovládanie myš, ale potrebujú asistenčnú technológiu – a ďalších.“

Ako ste sa dostali k tejto problematike?

„Vďaka Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Skončil som špeciálnu pedagogiku v Bratislave. Moje prvé zamestnanie bolo práve tam. Začal som na krajskom stredisku a postupne som prešiel až do CETISu (pozn.red. Centrum informačných služieb). Práve na tejto pozícii som sa začal problematike prístupnosti aktívne venovať. Neskôr som odišiel do Česka na doktorandské štúdium PhD. Popri tom som stále pracoval v CETISe, začal som pracovať aj pre IBM ako webdeveloper. V súťaži ZlatyErb.sk už pôsobím ako porotca už desať rokov.“

Čo má mať webovská stránka, aby bola prístupné ľuďom s postihnutím? Dá sa to spoznať, ak sa na ňu len tak bežne pozrieme?

„Pre človeka bez postihnutia sa stránka môže navonok javiť rovnako – či už je prístupná alebo nie. Dôležité je, ako je uspôsobená svojim kódovaním. Ten, kto stránku vytvára, musí vkladať špeciálne značky, ktoré odkomunikujú cez asistenčnú technológiu človeku s postihnutím, kde je napríklad nadpis. Takisto, ak stránka obsahuje obrázky, každý z nich by mal mať popis, čo na ňom je. Bežným problémom býva, že prevádzkovateľ dá na web len sken dokumentu. Ten asistenčná technológia neprečíta, ak nie je vložený aj textový ekvivalent.  Samozrejme, všetko sa nemusí popisovať. Ak sú na stránke len ´dekoračné´ obrázky bez faktického významu, je lepšie ich nepopisovať, nevidiacich užívateľov by to mohlo len znervózniť. Keď hodnotíme v súťaži weby, aj toto sledujeme.“

A to je všetko?

„Určite nie. Tých pravidiel sú rádovo desiatky. Napríklad ide o vytváranie kontrastov pre slabozrakých ľudí, vrátane seniorov, úpravu formulárov – aby boli logicky usporiadané, aby jednotlivé polia boli ovládateľné aj z klávesnice a tak ďalej.“

Darí sa na Slovensku napríklad obciam pravidlá dodržiavať? Veď donedávna bol problém, aby obce vôbec nejakú webovskú stránku mali.

„Čo sa týka územnej samosprávy, mnohí skutočne zápasia. Stránky malých obcí bývajú robené takpovediac na kolene. No aj ak hovoríme obecne o verejnej správe, patria tam zo zákona napríklad aj školy. A tie mávajú s prístupnosťou tiež často ťažkosti.“

Čo im vlastne ukladá zákon?

„Že musia dodržiavať štandardy pre prístupnosť – ide o zákon o informačných systémoch verejnej správy. Viac potom, presnejšie, hovorí výnos, v ňom sú zahrnuté pravidlá, ktoré treba dodržiavať. V roku 2019 sa očakáva transformácia zákona podľa medzinárodných noriem, čo legislatívu do istej miery niekde sprísni, niekde zasa dá väčšiu voľnosť. Aj to je moja rola participovať na legislatívnych zmenách.“

Hovorili sme o ľuďoch so zrakovým, sluchovým či telesným postihnutím, o senioroch. No ako to je s dostupnosťou textov v ľahko čitateľnom a ľahko zrozumiteľnom jazyku easy – to – read, ktoré sú vhodné napríklad pre ľudí s mentálnym postihnutím?

„Spolu s pánom Mamojkom sme boli na kongrese o podpore prístupnosti využitia umelej inteligencie. A padali tam argumenty o tom, že umelá inteligencia by mohla pomáhať nielen zrakovo postihnutým ľuďom, no aj ľuďom s mentálnym postihnutím. Obecne ak hovoríme o prístupnosti osobám s kognitívnym či mentálnym znevýhodnením, možno aplikovať prístupy, ktoré pomáhajú napríklad sluchovo postihnutým ľuďom. Hovorím o zjednodušení textu, štruktúrovaní. To pomôže aj ľuďom s poruchami učenia, s ľahkým mentálnym postihnutím, kde sa odporúča texty aj vizuálne podporiť obrázkami. Na toto však nie je zákon. Pre potreby zákona totiž nie je nastavená hranica – v prípade zrakovo postihnutých sa dá overiť, či má obrázok popis alebo nie. No nedá sa skontrolovať, čo je to jednoduchý text a čo už nie. Chýba aj štúdia venovaná tejto problematike na Slovensku.“

Hodnotíte pravidelne weby. Vidí sa vám, že sa situácia s prístupnosťou, teda aspoň tou zákonom stanovenou, zlepšuje?

„Za tie roky, čo to sledujeme, situácia skôr stagnuje. Paradoxne – vieme, ako weby robiť prístupne, aj osveta existuje, no množstvo webmasterov si myslí, prípadne to aj deklarujú, že weby majú prístupné a nie je to tak.“

Pôsobíte externe v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Ak sa obráti niektorý webmaster na túto organizáciu, vedia mu tam pomôcť? Napríklad konzultáciou.

„Určite áno. Veď predstavitelia únie chodievali na rokovania aj s firmou Microsoft, spolupracovali s colným úradom, boli na ministerstvách, v bankách, v mnohých IT firmách. A konzultovali s nimi, ako budovať prostredie pre postihnutých ľudí, aby bolo prístupné.“

Halka Tytykalová

Viac o súťaži si prečítate v rubrike Bude vás zaujímať.