Prvé zasadnutie Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím

Prvé zasadnutie Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „Rada“) sa uskutočnilo 18. októbra 2022 on-line. Zasadnutie viedla Soňa Gaborčáková, štátna tajomníčka MPSVaR. Hneď na začiatku rokovania Rada schválila rokovací poriadok Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím.

Kontrola uznesení

K uzneseniu č. 98 zo dňa 29. marca 2022 požadujúcemu zriadenie pracovnej skupiny k Eliminácii potenciálneho rizika požiaru a ohrozenia zdravia a životov prijímateľov a zamestnancov sociálnych služieb v DSS uviedol riaditeľ odboru krízového manažmentu a bezpečnosti MPSVaR Ján Hudák, že MPSVaR je pripravené v tejto veci pomáhať a konať ale nemá zo zákona kompetenciu, aby bolo zriaďovateľom pracovnej skupiny alebo vedúcim riešenia tohto problému. Vzhľadom na to, že napriek viacerým rokovaniam nebola pracovná skupina zriadená, uznesenie je považované za nesplnené a členovia Rady za komoru MNO žiadajú pokračovať v hľadaní riešenia aj pod gesciou iného ministerstva.

Evidencia osôb so špecifickými potrebami

Rada sa zaoberala návrhom na zavedenie evidencie osôb so špecifickými potrebami pre prípady rizikových situácií, núdzových humanitárnych situácií a živelných pohrôm. Návrh vychádza z modelu existujúceho v Českej republike, o ktorom sme písali v Mostoch inklúzie č. 2/ 2022. Branislav Mamojka, podpredseda Rady, uviedol, že podobný návrh predložila NROZP v SR pri poslednej aktualizácii Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Národný program“), ale nebol akceptovaný.

Adam Regec z Ministerstva vnútra SR  uviedol, že Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR vníma návrh ako potenciálne prínosný pre ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva, napríklad osôb so zdravotným postihnutím a osamele žijúcich seniorov, ktorí si vyžadujú osobitnú pozornosť. Po rozsiahlej diskusii pozitívne naklonenej predloženému návrhu Rada prijala uznesenie, v ktorom odporúča Ministerstvu vnútra SR s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR vytvoriť pracovnú skupinu na prípravu zavedenia Evidencie osôb so špecifickými potrebami pre prípady krízových situácií a mimoriadnych udalostí pod vedením Ministerstva vnútra SR.  

Transformácia systému poradenstva a prevencie

Podnet vo veci transformácie systému poradenstva a prevencie predložila Iveta Mišová, členka Rady zastupujúca skupinu organizácií osôb s mentálnym postihnutím,  ktorý odôvodnila nasledovne: Dlhodobo nízke kapacity poradenského systému a ich nízke financovanie na klienta sa v realite prejavuje tak, že väčšina detí so zdravotným postihnutím má v poradenskom centre dostupnú len diagnostiku a podpora vývinu dieťaťa stojí rodinu v priemere 4 320 Eur ročne. Vítame preto transformáciu poradní, schválenú novelou školského zákona platnou od 1.1.2022. Hlavným cieľom reformy poradní je transformovať činnosť zariadení výchovného poradenstva a prevencie tak, aby bola orientovaná na definovanie potrieb žiakov a individualizovaných prístupov. Odborné činnosti majú byť poskytované v súlade s vydanými výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom piatich stupňov podpory. Tá predstavuje úzku spoluprácu podporných tímov v školách a v školských zariadeniach, vrátane tzv. multidisciplinárneho tímu.

Napriek pozitívnym zmenám samotné zariadenia poradenstva a prevencie ako aj rodičia detí so ZP majú vysokú mieru neistoty a frustrácie ohľadom fungovania poradní. Obávajú sa, že od januára 2023 nastane ďalšie zhoršenie dostupnosti služieb transformovaného systému poradenstva a prevencie (aktuálnych CPPaP a CŠPP). Je prioritou, aby služby transformovaného poradenského systému boli dostupné pre všetky deti, ktoré to potrebujú, a to geograficky aj finančne.

Situáciu z hľadiska rodičov podrobne vysvetlila Monika Fričová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu prezentovali návrhy na riešenie situácie, ktoré boli zapracované do uznesenia.

Rada vo svojom uznesení odporučila Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvu financií SR riešiť vzniknutú situáciu zabezpečením:

  • podpory jednotlivých poradenských zariadení v transformácii – informačnej, materiálno technickej, finančnej, metodickej,
  • modelu financovania centier poradenstva a prevencie, aby mali priestor aj na dlhodobú opakovanú podporu  deťom a ich rodinám a jeho zavedenie do súvisiacich legislatívnych predpisov,
  • plánu na postupné zvyšovanie regionálnej a finančnej dostupnosti systému poradenstva a prevencie, vrátane odborných činností pre deti so zdravotným znevýhodnením.

Nárokovateľné podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní

Podnet vo veci nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní predložil Branislav Mamojka, podpredseda Rady. Návrh upozorňuje na riziko pri poskytovaní nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní z hľadiska zabezpečenia financovania tohto systému. Požiadal o podrobnejšie odôvodnenie podnetu Moniku  Fričovú z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením, s ktorou na návrhu spolupracoval. Podnet odôvodnila takto: Z dôvodu nedostatočne vytvorených podmienok a podpory dochádza mnoho detí so zdravotným znevýhodnením do školy len na pár hodín týždenne. Rodič je tak často nútený odísť z práce, aby sa mohol starať o svoje zdravotne znevýhodnené dieťa a vzdelávať ho.  Taktiež skupina rodičov je nútená do domáceho vzdelávania detí tzv. núteného homeschoolingu. Dieťa a rodič sa často nachádzajú v bezvýchodiskovej situácii  bez možnosti rozvoja a šance sa neskôr zamestnať, odkázaní na pomoc štátu. Nútené skrátenie vzdelávania a nútený homeschooling sa dejú v bežnom aj špeciálnom prúde vzdelávania.

Zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu konštatovali, že predmetom podnetu je požiadavka na dostatočné financovanie podporných opatrení zo štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sa spôsob financovania nárokovateľných podporných opatrení  ustanovil aj v návrhu novely zákona o financovaní školstva v čo najvyššom rozsahu.

Vo veci podporných opatrení je pripravovaná novela školského zákona 245/ 2008 koncipovaná tak, že vymedzuje všeobecné, cielené a špecifické podporné opatrenia a splnomocňuje MŠVVŠ SR na vedenie a zverejňovanie Katalógu podporných opatrení na ním určenom webovom sídle.

Návrh Katalógu podporných opatrení je pripravený, je zverejnený na webe ministerstva za účelom konzultácie s odbornou verejnosťou.

Najprv je však potrebné zabezpečiť navýšenie objemu finančných prostriedkov pre regionálne školstvo zo štátneho rozpočtu nad súčasnú úroveň, aby mohli byť tieto finančné prostriedky použité na financovanie školských podporných tímov a iných nárokovateľných opatrení vyplývajúcich z Katalógu podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní zo zdrojov štátneho rozpočtu. V súčasnosti je financovanie vybraných podporných opatrení (školské podporné tímy) zabezpečované zo zdrojov EŠIF a je plánované zabezpečiť tieto činnosti aj v rámci programového obdobia 2021 – 2027. Niektoré podporné opatrenia sú zabezpečované z mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti. Súčasne je na obdobie 2023 – 2026 plánovaný postupný prechod financovania vybraných podporných opatrení zo zdrojov EŠIF na zdroje štátneho rozpočtu.

Rada vo svojom uznesení odporúča Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvu financií SR predložiť komplexnú reformu NÁROKOVATEĽNÝCH podporných opatrení vo vzdelávaní, ktorá má byť prijatá podľa plánu obnovy do konca roka 2022, vrátane úprav Školského zákona č.  245/ 2008 Z. z. (aktuálne v legislatívnom procese LP_2022_502), s tým súvisiacich úprav Zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a zmien nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov.

Zákon o inšpekcii v sociálnych veciach

Informáciu o zákone 345/2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach schválenom NR SR 4. októbra predniesla Nadežda Vrtielová Prečinská, vedúca oddelenia implementácie Plánu obnovy a odolnosti MPSVaR.

Ide zároveň o realizáciu jednej z reforiem Plánu obnovy a odolnosti, konkrétne jeho Komponentu 13 – Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť. Touto reformou je reforma dohľadu a implementuje sa prostredníctvom jednak Zákona o inšpekcii v sociálnych veciach a zároveň realizáciou Investície potrebnej na vybudovanie infraštruktúry pre zabezpečenie fungovania tohto nového organizačného útvaru Ministerstva.

Zákon zavádza správny dozor ako kontrolnú činnosť Ministerstva vykonávanú i voči nemu inak nepodriadeným (dozorovaným) subjektom. Definuje inšpekciu ako dozor nad dodržiavaním osobitných predpisov a vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušovanie. Dozor sa bude vykonávať nad poskytovaním sociálnych služieb, povinnosťou priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia používať účelne, nad kvalitou a rozsahom pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a nad plnením povinností pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Výsledky inšpekčnej činnosti sa budú zverejňovať na webovom sídle Ministerstva (bez uvedenia osobných údajov). Účelom zverejňovania je najmä zvyšovanie informovanosti o povinnostiach poskytovateľov a zároveň transparentnosť výkonu inšpekčnej činnosti.

Rada vzala informáciu na vedomie.

Reforma integrácie a financovania sociálnych služieb a reforma posudkovej činnosti

O reforme integrácie a financovania sociálnych služieb a o reforme posudkovej činnosti informoval Ján Gabura, generálny riaditeľ Sekcie sociálnej politiky. V rámci reformy integrácie a financovania sociálnych služieb sa vykonajú nasledovné kroky:

  1. Príprava koncepcie reformy financovania sociálnych služieb, ktorá má byť uverejnená  do decembra 2023. Na tento účel bola ministrom MPSVaR v septembri 2022 zriadená pracovná skupina, ktorej hlavným cieľom je príprava  koncepcie financovania sociálnych služieb ako východisko pre zmenu legislatívy v oblasti financovania sociálnych služieb.
  2. Legislatívna príprava nového systému financovania sociálnych služieb prostredníctvom nového zákona upravujúceho zavedenie osobného rozpočtu, ktorým sa vytvorí priestor na cielenú a komplexnú podporu pre ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť.

K reforme posudkovej činnosti

V rámci reformy posudkovej činnosti sa má realizovať jej legislatívna úprava predložením na medzirezortné pripomienkové konanie v druhom kvartáli 2023 a s účinnosťou od 1.1.2024. Členovia Rady boli vyzvaní, aby sa v prípade záujmu prihlásili do pracovnej skupiny k reforme posudkovej činnosti. 

Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím

Ján Gabura, generálny riaditeľ Sekcie sociálnej politiky MPSVaR informoval, že do vlády SR bol materiál predložený s rozporom s MF SR. Na základe uvedeného rozporu muselo byť vyňaté z materiálu opatrenie 12.1. „Podporiť nezávislý mechanizmus na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“, bez ktorého bol Materiál schválený uznesením vlády SR č. 610 dňa 5.10.2022.

Podpredseda Rady, Branislav Mamojka, uvítal vysvetlenie pána generálneho riaditeľa, prečo vypadlo z materiálu opatrenie 12.1. Pre  Národnú radu občanov so zdravotným postihnutím v SR je to kardinálny problém a vyjadruje k uvedenému zásadný nesúhlas. Je to neplnenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde čl. 33 ods. 3 hovorí, že občianska spoločnosť, najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie sú zahrnuté do procesu monitorovania a plne sa na ňom zúčastňujú. Zdôraznil, že toto naša vláda nepodporuje a systematicky odmieta. Dodal, že v rámci hodnotení, ktoré vyžaduje OSN na túto vec určite upozornia.

Tiež upozornil na fakt, že sa v materiáli neobjavil ani jeden z ich návrhov, týkajúcich sa bezbariérovosti výstavby, územia a bytovej výstavby. Nesúhlasí s odôvodnením, že už bol schválený Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe. V niektorých veciach nastal pokrok, ale tieto zákony vstupujú do platnosti až v apríli 2024. Teraz sa vytvárajú pracovné skupiny, ktoré by mali pracovať na príprave vyhlášok. Pre nás sú dôležité dve, a to: Vyhláška o bezbariérovej výstavbe a Vyhláška o vzdelávaní zamestnancov nových úradov pre územné plánovanie a výstavbu, ktorá by mala obsahovať kapitolu o posudzovaní bezbariérovosti.  Opakovane bolo totiž odmietnuté zavedenie certifikovaných znalcov pre bezbariérovosť. Na tvorbe vyhlášok bude veľa práce a bude potrebné sledovať ako budú zákony implementované. Preto je zarážajúce, že Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 neobsahuje ani jedno z uvedených opatrení. Preto odporučil začať pracovať ihneď na aktualizácii Národného programu, ktorú by mala prerokovať vláda v septembri 2023.

Predstavenie výsledkov činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021

Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, podrobne predstavila výsledky svojej práce a jej úradu publikované v správe o činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021.

Informácia  k zákonu o profesionálnych náhradných rodičoch

V bode Rôzne Ivana Mrázková, riaditeľka Odboru stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny MPSVaR SR, obsiahlo informovala  o Zákone č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch, ktorý  bol NR SR schválený 4.10. 2022. Ministerstvo tak plní, resp. vytvára podmienky pre naplnenie strednodobého cieľa č. 8 stratégie (deinštitucionalizácia kapacít centier pre deti a rodiny). Opatrením je skvalitňovanie podmienok profesionálnych náhradných rodín, úlohou je utvorenie legislatívnych podmienok a kritériom hodnotenia je predloženie zákona o profesionálnych náhradných rodičoch.

Red.